21.8.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 277/10


Rozsudok Súdneho dvora (prvá komora) z 21. júna 2017 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Amtsgericht Kehl – Nemecko) – trestné konanie proti A

(Vec C-9/16) (1)

((Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti - Nariadenie č. 562/2006 - Kódex Spoločenstva o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice (Kódex schengenských hraníc) - Články 20 a 21 - Prekračovanie vnútorných hraníc - Kontroly v rámci územia - Vnútroštátna právna úprava umožňujúca kontroly s cieľom zistiť totožnosť zadržaných osôb v oblasti 30 kilometrov od spoločnej hranice s inými štátmi, ktoré sú zmluvnými stranami Dohovoru, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda - Možnosť kontroly bez ohľadu na správanie dotknutej osoby alebo existenciu osobitných okolností - Vnútroštátna právna úprava umožňujúca určité opatrenia kontroly osôb na železničných staniciach))

(2017/C 277/13)

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Amtsgericht Kehl

Účastník trestného konania pred vnútroštátnym súdom

A

za účasti: Staatsanwaltschaft Offenburg

Výrok rozsudku

1.

Článok 67 ods. 2 ZFEÚ, ako aj články 20 a 21 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 562/2006 z 15. marca 2006, ktorým sa ustanovuje kódex Spoločenstva o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice (Kódex schengenských hraníc), zmeneného a doplneného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 610/2013 z 26. júna 2013, sa majú vykladať v tom zmysle, že im odporuje vnútroštátna právna úprava, ako je úprava dotknutá vo veci samej, ktorá policajným orgánom príslušného členského štátu zveruje právomoc, aby v pásme širokom až 30 kilometrov od štátnej hranice medzi týmto členským štátom a zmluvnými štátmi Dohovoru, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda zo 14. júna 1985 uzatvorená medzi vládami štátov hospodárskej únie Beneluxu, Nemeckej spolkovej republiky a Francúzskej republiky o postupnom zrušení kontrol na ich spoločných hraniciach, podpísaného v Schengene (Luxembursko) 19. júna 1990, na účely zabránenia alebo zamedzenia nedovoleného vstupu na územie uvedeného členského štátu alebo pobytu na tomto území, prípadne na účely prevencie pred určitými trestnými činmi, ktoré smerujú proti bezpečnosti hraníc, zisťovali totožnosť každej osoby bez ohľadu na jej správanie a na existenciu mimoriadnych okolností, s výnimkou prípadu, že táto právna úprava stanovuje nevyhnutný rámec tejto právomoci, čím zabezpečí, že jej praktický výkon nemôže mať účinok rovnocenný hraničným kontrolám, čo musí overiť vnútroštátny súd.

2.

Článok 67 ods. 2 ZFEÚ, ako aj články 20 a 21 nariadenia č. 562/2006 zmeneného a doplneného nariadením č. 610/2013 sa majú vykladať v tom zmysle, že im neodporuje vnútroštátna právna úprava, ako je úprava dotknutá vo veci samej, ktorá policajným orgánom príslušného členského štátu umožňuje vo vlakoch a v areáloch železníc tohto členského štátu kontrolovať totožnosť akejkoľvek osoby alebo jej doklady umožňujúce prekročiť hranicu, ako aj krátkodobo zastaviť každú osobu a klásť jej otázky na tieto účely, pokiaľ sú tieto kontroly založené na poznatkoch o situácii alebo skúsenostiach hraničnej polície a pod podmienkou, že výkon uvedených kontrol podľa vnútroštátneho práva podlieha spresneniam a obmedzeniam, ktoré definujú intenzitu, frekvenciu a selektívnosť týchto kontrol, čo musí overiť vnútroštátny súd.


(1)  Ú. v. EÚ C 136, 18.4.2016.