15.2.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 59/23

—

1) priznal žalobkyni náhradu nasledujúcich škôd spôsobených tým, že Všeobecný súd nerozhodol v primeranej lehote: a) náklady na záruku vo výške 936 000 EUR, b) náklady obetovanej príležitosti/ušlý zisk vo výške 1 671 000 EUR a c) nemajetková ujma vo výške 14,8 milióna EUR,

—

2) stanovil v rozsahu, v akom to bude potrebné, úrok zo súm požadovaných v bode 1) vyššie na úrovni priemernej sadzby Európskej centrálnej banky platnej v príslušnom čase pre hlavné refinančné operácie navýšenej o dva percentuálne body,

—

3) priznal žalobkyni náhradu škôd spôsobených tým, že Komisia a Všeobecný súd porušili zásadu rovnosti zaobchádzania, a to v nesledujúcich výškach: a) náklady na záruku vo výške 1 547 000 EUR, b) náklady obetovanej príležitosti/ušlý zisk vo výške 9 292 000 EUR a c) nemajetková ujma vo výške 14,8 miliónov EUR,

—

4) stanovil v rozsahu, v akom to bude potrebné, úrok zo súm požadovaných v bode 3) vyššie na úrovni priemernej sadzby Európskej centrálnej banky platnej v príslušnom čase pre hlavné refinančné operácie navýšenej o dva percentuálne body, a

—

5) uložil žalovaným náhradu trov konania vynaložených žalobkyňou v tomto konaní.

1.

Prvý žalobný dôvod založený na tom, že žalobkyňa je oprávnená žiadať od Európskej únie nárok na náhradu škody podľa článku 268 ZFEÚ a článku 340 druhého odseku ZFEÚ v dôsledku toho, že Všeobecný súd porušil jej práva na rozhodnutie veci v primeranej lehote podľa článku 47 Charty základných práv Európskej únie a článku 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Skutočnosť, že nebolo rozhodnuté v primeranej lehote spôsobila žalobkyni tri druhy straty v období od 12. februára 2010 od 27. septembra 2012: 1) zvýšené náklady v súvislosti s bankovou zárukou na sumu pokuty, ktorú žalobkyňa nezaplatila Komisii okamžite po prijatí rozhodnutia K(2007)5791 v konečnom znení z 28. novembra 2007 vo veci COMP/39165 – Ploché sklo, 2) náklady obetovanej príležitosti, lebo nízka úroková sadzba zo sumy pokuty, ktorá bola žalobkyni vrátená oneskorene v nadväznosti na rozsudok Súdneho dvora z roku 2014, bola nižšia než potenciálna miera návratnosti, ktorú by žalobkyňa dosiahla, keby miesto zaplatenia pokuty Komisii v roku 2008 túto sumu investovala do svojho podnikania, a 3) nemajetková ujma vyplývajúca z rozhodnutia, ktorým bola žalobkyni protiprávne uložená v novembri 2007 najvyššia pokuta, a z toho, že Všeobecný súd nerozhodol v primeranej lehote, čo Súdny dvor napravil až oneskorene v novembri 2014.

2.

Druhý žalobný dôvod založený na tom, žalobkyňa je oprávnená žiadať od Európskej únie nárok na náhradu škody podľa článku 268 ZFEÚ a článku 340 druhého odseku ZFEÚ, lebo Európska komisia a Všeobecný súd zjavne porušili zásadu rovnosti zaobchádzania a žalobkyňu diskriminovali. Rozhodnutím K(2007)5791 v konečnom znení z 28. novembra 2007 vo veci COMP/39165 – Ploché sklo, boli z výpočtu pokút uložených ďalším adresátom rozhodnutia protiprávne vylúčené viazané predaje a nebola ním napravená z toho vyplývajúca diskriminácia žalobkyne, ktorá ako neintegrovaný výrobca žiadne viazané predaje nemá. Všeobecný súd chybu Komisie ešte zhoršil, keď vylúčenie týchto viazaných predajov, ako bolo uskutočnené v uvedenom rozhodnutí, potvrdil. Táto chyba bola napravená až Súdnym dvorom v novembri 2014, avšak zníženie pokuty žalobkyni nenahradilo škodu za obdobie od novembra 2007 do novembra 2014 spôsobenú tým, že jej bola neoprávnene uložená neprimeraná pokuta, čo vyvolávalo dojem, že mala osobitnú zodpovednosť za kartel výrobkov plochého skla, a tiež to viedlo k dodatočným finančným nákladom. Protiprávne konanie Komisie a Všeobecného súdu spôsobilo žalobkyni rovnaké tri druhy strát, ktoré sú uvedené v rámci prvého žalobného dôvodu, avšak počas dlhšieho obdobia, teda od novembra 2007 do novembra 2014.