7.9.2015

Úradný vestník Európskej únie

C 294/76

Žaloba podaná 16. júna 2015 – Ocean Capital Administration a i./Rada

(Vec T-332/15)

(2015/C 294/91)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobcovia: Ocean Capital Administration GmbH (Hamburg, Nemecko), First Ocean Administration GmbH (Hamburg), First Ocean GmbH & Co. KG (Hamburg), Second Ocean Administration GmbH (Hamburg), Second Ocean GmbH & Co. KG (Hamburg), Third Ocean Administration GmbH (Hamburg), Third Ocean GmbH & Co. KG (Hamburg), Fourth Ocean Administration GmbH (Hamburg), Fourth Ocean GmbH & Co. KG (Hamburg), Fifth Ocean Administration GmbH (Hamburg), Fifth Ocean GmbH & Co. KG (Hamburg), Sixth Ocean Administration GmbH (Hamburg), Sixth Ocean GmbH & Co. KG (Hamburg), Seventh Ocean Administration GmbH (Hamburg), Seventh Ocean GmbH & Co. KG (Hamburg), Eighth Ocean Administration GmbH (Hamburg), Eighth Ocean GmbH & Co. KG (Hamburg), Ninth Ocean Administration GmbH (Hamburg), Ninth Ocean GmbH & Co. KG (Hamburg), Tenth Ocean Administration GmbH (Hamburg), Tenth Ocean GmbH & Co. KG (Hamburg), Eleventh Ocean Administration GmbH (Hamburg), Eleventh Ocean GmbH & Co. KG (Hamburg), Twelfth Ocean Administration GmbH (Hamburg), Twelfth Ocean GmbH & Co. KG (Hamburg), Thirteenth Ocean Administration GmbH (Hamburg), Fourteenth Ocean Administration GmbH (Hamburg), Fifteenth Ocean Administration GmbH (Hamburg), Sixteenth Ocean Administration GmbH (Hamburg), IRISL Maritime Training Institute (Teherán, Irán), Kheibar Co. (Teherán), Kish Shipping Line Manning Co. (Kish Island, Irán) (v zastúpení: P. Moser, QC, E. Metcalfe, barrister, a M. Taher, solicitor)

Žalovaná: Rada Európskej únie

Návrhy

Žalobcovia navrhujú, aby Všeobecný súd:

—

vyhlásil za nepoužiteľné rozhodnutie Rady 2013/497/SZBP z 10. októbra 2013, ktorým sa mení rozhodnutie 2010/413/SZBP a nariadenie Rady (EÚ) č. 971/2013 z 10.októbra 2013, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 267/2012 (Ú. v. EÚ L 272, s. 1) o reštriktívnych opatreniach voči Iránu, na základe námietky protiprávnosti,

—

zrušil rozhodnutie Rady (SZBP) 2015/556 zo 7. apríla 2015, ktorým sa mení rozhodnutie Rady 2010/413/SZBP (Ú. v. EÚ L 92, s. 101), a vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) 2015/549 zo 7. apríla 2015, ktorým sa vykonáva nariadenie (EÚ) č. 267/2012 o reštriktívnych opatreniach voči Iránu (Ú. v. EÚ L 92, s. 12) v rozsahu, v akom sa uplatňujú na žalobcov,

—	uložil Rade povinnosť nahradiť trovy konania žalobcov.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby žalobcovia uvádzajú dva žalobné dôvody.

V prvom žalobnom dôvode, ktorý je námietkou protiprávnosti podľa článku 277 ZFEÚ, sa žalobcovia domáhajú vyhlásenia nepoužiteľnosti rozhodnutia Rady 2013/497/SZBP z 10. októbra 2013, ktorým sa mení rozhodnutie 2010/413/SZBP a nariadenie Rady (EÚ) č. 971/2013 z 10. októbra 2013, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 267/2012 (Ú. v. EÚ L 272, s. 1).

Žalobcovia tvrdia, že kritériá prijaté uvedeným rozhodnutím a nariadením, po prvé nemajú vhodný právny základ, po druhé nemajú vhodný skutkový základ, keďže Všeobecný súd v rozsudku Islamic Republic of Iran Shipping Lines/Rada, T-489/10, ECLI:EU:T:2013:453, rozhodol, že Islamic Republic of Iran Shipping Lines (ďalej len „IRISL“) neporušila obmedzujúce opatrenia uložené Bezpečnostnou radou, po tretie porušujú právo žalobcov na účinnú právnu ochranu a zásady ne bis in idem a res iudicata, po štvrté vedú k diskriminácii subjektov, ktoré údajne vlastní alebo ovláda IRISL, a to neodôvodneným a neprimeraným spôsobom, po piate porušujú právo žalobcov na obhajobu, po šieste neodôvodnene a neprimerane porušujú ďalšie základné práva žalobcov vrátane ich vlastníckeho práva, práva na slobodu podnikania a na ochranu dobrej povesti a po siedme Rada nimi zneužila svoju právomoc, pretože na žalobcov len znovu uplatnila tie isté reštriktívne opatrenia a obišla záväzný rozsudok Všeobecného súdu.

Druhý žalobný dôvod smeruje k zrušeniu rozhodnutia Rady (SZBP) 2015/556 zo 7. apríla 2015, ktorým sa mení rozhodnutie Rady 2010/413/SZBP (Ú. v. EÚ L 92, s. 101), a vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) 2015/549 zo 7. apríla 2015, ktorým sa vykonáva nariadenie (EÚ) č. 267/2012 o reštriktívnych opatreniach voči Iránu (Ú. v. EÚ L 92, s. 12), podľa článku 263 ZFEÚ, v rozsahu, v akom sa uplatňujú na žalobcov.

Žalobcovia tvrdia, že uvedené rozhodnutie a vykonávacie nariadenie po prvé nemajú vhodný právny základ, po druhé v nich došlo k zjavne nesprávnemu posúdeniu, po tretie nemajú dostatočný skutkový základ, po štvrté porušujú práva žalobcov na obhajobu a na odôvodnenie, po piate porušujú právo žalobcov na účinnú právnu ochranu, zásadu ne bis in idem a všeobecnú zásadu legitímnej dôvery a po šieste neodôvodnene a neprimerane porušujú základné práva žalobcov najmä ich vlastnícke právo a právo na slobodu podnikania.