14.9.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 302/54

—

zrušil rozhodnutie Rady (SZBP) 2015/364 z 5. marca 2015, ktorým sa mení rozhodnutie 2014/119/SZBP o reštriktívnych opatreniach voči určitým osobám, subjektom a orgánom s ohľadom na situáciu na Ukrajine (Ú. v. EÚ L 62, s. 25) a vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) 2015/357 z 5. marca 2015, ktorým sa vykonáva nariadenie (EÚ) č. 208/2014 o reštriktívnych opatreniach voči určitým osobám, subjektom a orgánom s ohľadom na situáciu na Ukrajine (Ú. v. EÚ L 62, s. 1) v rozsahu, v akom sa tieto opatrenia týkajú žalobcu,

—

subsidiárne vyhlásil, že článok 1 ods. 1 rozhodnutia Rady 2014/119/SZBP z 5. marca 2014 (v znení zmien a doplnení) a článok 3 ods. 1 nariadenia Rady (EÚ) č. 208/2014 z 5. marca 2014 (v znení zmien a doplnení) sú neuplatniteľné v rozsahu, v akom sa vzťahujú na žalobcu, a to z dôvodu protiprávnosti,

—

uložil Rade povinnosť nahradiť trovy konania.

1.

Prvý žalobný dôvod je založený na skutočnosti, že Rada neurčila primeraný právny základ rozhodnutia Rady (SZBP) 2015/364 (ďalej len „rozhodnutie“) a vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) č. 2015/357 (ďalej len „nariadenie“) (ďalej spoločne len „napadnuté opatrenia“). Článok 29 Zmluvy o Európskej únii nie je primeraným právnym základom rozhodnutia, pretože výhrada voči žalobcovi ho neoznačila za osobu, ktorá mala negatívny vplyv na demokraciu na Ukrajine alebo zbavila ukrajinský ľud výhod trvalo udržateľného rozvoja ich krajiny (v zmysle článku 23 ZEÚ a všeobecných ustanovení článku 21 ods. 2 ZEÚ). Keďže rozhodnutie bolo neplatné, Rada pri prijímaní nariadenia nemohla vychádzať z článku 215 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

2.

Druhý žalobný dôvod je založený na tvrdení, že Rada sa dopustila zjavného nesprávneho posúdenia, keď usúdila, že je splnené kritérium na zaradenie žalobcu do zoznamu podľa článku 1 ods. 1 rozhodnutia Rady 2014/119/SZBP z 5. marca 2014 (v znení zmien a doplnení) a článku 3 ods. 1 nariadenia Rady (EÚ) č. 208/2014 z 5. marca 2014 (v znení zmien a doplnení). Voči žalobcovi nie sú vedené trestné konania z dôvodu „sprenevery finančných prostriedkov alebo hospodárskych zdrojov“, ani z dôvodu „zneužívania právomoci verejného činiteľa s cieľom poskytnúť neoprávnenú výhodu pre seba alebo pre tretiu stranu“.

3.

Tretí žalobný dôvod je založený na tvrdení, že Rada porušila jeho právo na obhajobu, právo na riadnu správu vecí verejných a právo na účinnú súdnu ochranu. Rada predovšetkým starostlivo a nestranne neskúmala, či údajné dôvody, ktoré mali odôvodniť nové označenie, boli dôvodné z hľadiska pripomienok predložených žalobcom pred novým označením.

4.

Štvrtý žalobný dôvod je založený na tvrdení, že Rada si nesplnila svoju povinnosť poskytnúť primerané odôvodnenie opätovného označenia žalobcu.

5.

Piaty žalobný dôvod je založený na tvrdení, že Rada bez odôvodnenia alebo neprimeraným spôsobom porušila jeho základné práva vrátane jeho práva na ochranu jeho majetku a dobrej povesti. Dosah napadnutých opatrení na žalobcu je ďalekosiahly tak z hľadiska jeho vlastníctva, ako aj z hľadiska jeho dobrej povesti na celosvetovej úrovni. Rada nepreukázala, že zmrazenie žalobcových finančných prostriedkov a hospodárskych zdrojov je spojené s akýmkoľvek legitímnym cieľom alebo je ním odôvodnené, a o to menej, že je takémuto cieľu primerané.

6.

Šiesty žalobný dôvod, ktorý je predložený na podporu vyhlásenia o protiprávnosti, je založený na tvrdení, že článok 1 ods. 1 rozhodnutia Rady 2014/119/SZBP z 5. marca 2014 (v znení zmien a doplnení) a článok 3 ods. 1 nariadenia Rady (EÚ) č. 208/2014 z 5. marca 2014 (v znení zmien a doplnení) sa na rozdiel od tvrdení spomenutých v druhom žalobnom dôvode majú vykladať tak, že sa majú vzťahovať (a) na akékoľvek vyšetrovanie ukrajinskými orgánmi bez ohľadu na to, či existuje akékoľvek súdne rozhodnutie alebo súdne konanie, ktoré ho podporuje, kontroluje alebo monitoruje; a/alebo b) na akékoľvek „zneužívanie právomoci verejného činiteľa s cieľom poskytnúť neoprávnenú výhodu“ bez ohľadu na existenciu tvrdenia sprenevery štátnych finančných prostriedkov, pričom kritérium označenia nemá vzhľadom na svojvoľnú mieru voľnej úvahy a svojvoľný rozsah, ktoré z takéhoto širokého výkladu vyplývajú, primeraný právny základ; a/alebo je neprimerané cieľom rozhodnutia a nariadenia. Uvedené ustanovenie je preto protiprávne.