Vec T‑673/15
Guardian Europe Sàrl
proti
Európskej únii, zastúpenej Európskou komisiou a Súdnym dvorom Európskej únie
„Mimozmluvná zodpovednosť – Zastupovanie Únie – Premlčanie – Zmarenie právnych účinkov rozhodnutia, ktoré nadobudlo právoplatnosť – Spresnenie návrhu – Prípustnosť – Článok 47 Charty základných práv – Primeraná lehota na rozhodnutie – Rovnosť zaobchádzania – Majetková ujma – Vzniknuté straty – Ušlý zisk – Nemajetková ujma – Príčinná súvislosť“
Abstrakt – Rozsudok Všeobecného súdu (tretia rozšírená komora) zo 7. júna 2017
Európska únia – Zastupovanie pred súdmi Únie – Žaloba o náhradu škody podaná proti Únii s cieľom získať náhradu škody údajne utrpenú z dôvodu neprimeranej dĺžky konania pred Všeobecným súdom Európskej únie – Zastupovanie Únie Súdnym dvorom Európskej únie
(Článok 13 ZEÚ, článok 17 ods. 1 ZEÚ a článok 19 ZEÚ; článok 256 ods. 1 ZFEÚ, články 268 a 335 ZFEÚ a článok 340 druhý odsek ZFEÚ)
Žaloba o náhradu škody – Premlčacia lehota – Začiatok plynutia – Zodpovednosť z dôvodu nedodržania primeranej lehoty na rozhodnutie súdom Únie – Dátum vyhlásenia predmetného rozsudku
(Článok 340 druhý odsek ZFEÚ; Štatút Súdneho dvora, články 46 a 53 prvý odsek)
Žaloba o náhradu škody – Premlčacia lehota – Začiatok plynutia – Zodpovednosť z dôvodu individuálneho aktu – Dátum objavenia sa škodlivých účinkov aktu
(Článok 340 druhý odsek ZFEÚ; Štatút Súdneho dvora, článok 46)
Žaloba o náhradu škody – Premlčacia lehota – Prerušenie – Nemajetková ujma spočívajúca v poškodení dobrej povesti – Postupne vznikajúca ujma – Relevantné dátumy
(Článok 340 druhý odsek ZFEÚ; Štatút Súdneho dvora, článok 46)
Žaloba o náhradu škody – Autonómia vo vzťahu k žalobe o neplatnosť – Hranice – Návrh na náhradu ďalšej škody vyplývajúcej z rozhodnutia Komisie, ktoré bolo predmetom zrušujúceho rozsudku súdu Únie a malo inú povahu než tú, ktorá by mohla vyplývať z nesprávneho vykonania tohto rozsudku – Prípustnosť
(Článok 263 ZFEÚ, článok 266 ZFEÚ a článok 340 druhý odsek ZFEÚ)
Mimozmluvná zodpovednosť – Podmienky – Protiprávnosť – Ujma – Príčinná súvislosť – Neexistencia jednej z podmienok – Zamietnutie žaloby o náhradu škody v celom rozsahu
(Článok 340 druhý odsek ZFEÚ)
Mimozmluvná zodpovednosť – Podmienky – Protiprávnosť – Ujma – Príčinná súvislosť – Dôkazné bremeno
(Článok 340 druhý odsek ZFEÚ)
Mimozmluvná zodpovednosť – Podmienky – Protiprávnosť – Ujma – Príčinná súvislosť – Pojem – Náklady bankovej záruky vyplývajúce z toho, že podnik sa rozhodol nezaplatiť pokutu uloženú Komisiou – Neexistencia priamej príčinnej súvislosti
(Článok 340 druhý odsek ZFEÚ)
Mimozmluvná zodpovednosť – Podmienky – Skutočná a určitá škoda spôsobená protiprávnym aktom – Majetková ujma vyplývajúca z protiprávneho rozhodnutia Komisie, ktorým sa ukladá pokuta za protisúťažné správanie – Bremeno spojené so zaplatením pokuty, ktoré neniesol žalobca – Neexistencia skutočnej škody
(Článok 340 druhý odsek ZFEÚ)
Mimozmluvná zodpovednosť – Podmienky – Protiprávnosť – Dostatočne závažné porušenie práva Únie – Porušenie, ktorého sa dopustil súd Únie v rámci rozhodnutia, ktoré môže byť predmetom odvolania – Vylúčenie – Výnimka – Existencia závažných súdnych nedostatkov
(Článok 340 druhý odsek ZFEÚ)
Mimozmluvná zodpovednosť – Podmienky – Dostatočne závažné porušenie právnej normy, ktorá priznáva práva jednotlivcom – Právna norma, ktorá priznáva práva jednotlivcom – Pojem – Nedodržanie primeranej lehoty na rozhodnutie súdom Únie – Zahrnutie – Kritériá posúdenia
(Článok 340 druhý odsek ZFEÚ; Charta základných práv Európskej únie, článok 47 druhý odsek)
Mimozmluvná zodpovednosť – Podmienky – Príčinná súvislosť – Pojem – Náklady bankovej záruky vyplývajúce z toho, že podnik sa rozhodol nezaplatiť pokutu uloženú Komisiou – Nedodržanie primeranej lehoty na rozhodnutie súdom Únie pri žalobe uvedeného podniku – Existencia príčinnej súvislosti – Podmienky
(Článok 340 druhý odsek ZFEÚ)
Mimozmluvná zodpovednosť – Ujma – Oprava – Zohľadnenie znehodnocovania meny – Kompenzačné úroky a úroky z omeškania – Spôsoby výpočtu
(Článok 340 druhý odsek ZFEÚ)
Pozri text rozhodnutia.
(pozri bod 18)
V špecifickom prípade žaloby o náhradu škody týkajúcej sa náhrady ujmy, ktorá údajne vznikla z dôvodu prípadného nedodržania primeranej lehoty na rozhodnutie súdom Únie, treba začiatok päťročnej premlčacej lehoty uvedenej v článku 46 Štatútu Súdneho dvora stanoviť na deň, keď bolo toto rozhodnutie prijaté, pokiaľ sa rozhodnutím skončila sporná lehota súdneho konania. Taký deň predstavuje totiž určitý dátum stanovený na základe objektívnych kritérií. Tento dátum zaručuje dodržanie zásady právnej istoty a umožňuje ochranu práv žalobcu.
(pozri bod 26)
Pozri text rozhodnutia.
(pozri body 32, 35)
V prípade pokračujúcej škody sa premlčanie upravené v článku 46 Štatútu Súdneho dvora uplatní v závislosti od dátumu úkonu prerušujúceho plynutie premlčacej doby na obdobie viac než päť rokov pred týmto dátumom, čo však nemá vplyv na prípadné práva vzniknuté v priebehu neskorších období. Nemajetková ujma spočívajúca v poškodení dobrej povesti má priebežne vznikajúcu povahu. Hoci môže mať poškodenie dobrej povesti rôzne podoby, je vo všeobecnosti totiž ujmou, ktorá sa obnovuje každodenne a trvá tak dlho, pokiaľ sa neodstráni predpokladaná príčina takého poškodenia. Je to tak najmä v prípade, že domnelým pôvodom uplatňovaného poškodenia dobrej povesti je rozhodnutie Komisie, ktoré bolo pôvodne prijaté a uverejnené prostredníctvom tlačového komuniké a neskôr uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie vo forme zhrnutia.
(pozri body 39, 42, 43)
Žaloba o náhradu škody týkajúca sa mimozmluvnej zodpovednosti Únie za konanie alebo nekonanie jeho inštitúcií bola zavedená ako samostatný prostriedok v porovnaní s inými súdnymi prostriedkami, ktorý má svoju osobitnú funkciu v rámci systému opravných prostriedkov a ktorý podlieha podmienkam výkonu stanoveným na účely jej osobitného cieľa.
V súvislosti so žalobou o náhradu škody týkajúcou sa ušlého zisku z dôvodu údajného dostatočne závažného porušenia zásady rovnosti zaobchádzania, ktorého sa dopustila Komisia v rozhodnutí, ktoré bolo predmetom zrušujúceho rozsudku súdu Únie, pokiaľ žalobca podal návrh na náhradu škody, ktorá sa jednak líši od tej, ktorá vyplýva z nesprávneho vykonania zrušujúceho rozsudku a jednak ide nad rámec súm vyplatených Komisiou na účely vykonania uvedeného rozsudku, nemá tento návrh rovnaký účel, ani účinok ako prípadná žaloba o neplatnosť podaná proti opatreniu prijatému Komisiou, a preto ho nemožno považovať za neprípustný z dôvodu zneužitia konania.
(pozri body 53, 63, 64)
Pozri text rozhodnutia.
(pozri body 75, 76, 154)
Pozri text rozhodnutia.
(pozri body 81, 82)
Pokiaľ ide o návrh na náhradu škody, ktorá vznikla z dôvodu údajného dostatočne závažného porušenia zásady rovnosti zaobchádzania, ktorého sa dopustila Komisia v rozhodnutí, ktorým sa ukladá pokuta za protisúťažné správanie, nemôže žalobca platne tvrdiť, že náklady na bankovú záruku, ktoré uhradil, sú priamym dôsledkom protiprávnosti tohto rozhodnutia, pretože sa po prijatí uvedeného rozhodnutia rozhodol nesplniť si v plnom rozsahu svoju povinnosť okamžite zaplatiť pokutu, ale zriadiť bankovú záruku na časť pokuty v súlade s možnosťou ponúknutou Komisiou.
V tejto súvislosti škoda, ktorú uplatňuje, totiž vyplýva priamo a jednoznačne z jeho vlastnej voľby nesplniť si svoju povinnosť zaplatiť pokutu v plnej výške. Pokiaľ by sa žalobca rozhodol pre okamžité zaplatenie celej pokuty, vyhol by sa nevyhnutnosti platiť náklady na bankovú záruku na sumu nezaplatenej časti pokuty. Treba preto vylúčiť existenciu dostatočne priamej príčinnej súvislosti medzi údajným dostatočne závažným porušením zásady rovnosti zaobchádzania v spornom rozhodnutí a úhradou nákladov na bankovú záruku.
(pozri body 91 – 93)
Pokiaľ ide o návrh na náhradu škody, ktorá údajne vznikla z dôvodu protiprávneho rozhodnutia Komisie, ktorým sa ukladá pokuta za protisúťažné správanie, vzhľadom na to, že žalobca osobne neniesol bremeno spojené so zaplatením pokuty, tak zjavne nemôže platne tvrdiť, že mu vznikla skutočná a určitá škoda spočívajúca v rozdiele medzi jednak úrokmi vrátenými Komisiou z časti pokuty, o ktorej neoprávnenosti rozhodol súd Únie s konečnou platnosťou, a jednak príjmami, ktoré by mohol generovať, keby namiesto toho, aby Komisii zaplatil sumu, o ktorej neoprávnenosti rozhodol Súdny dvor s konečnou platnosťou, investoval do svojich aktivít.
(pozri bod 103)
Zodpovednosť Únie nemôže vzniknúť v dôsledku obsahu súdneho rozhodnutia, ktoré nebolo vydané súdom Únie rozhodujúcim na najvyššom stupni a ktoré môže z tohto dôvodu byť predmetom odvolania. Týmto konštatovaním nie je dotknutá možnosť, aby sa žalobca vo výnimočných prípadoch domáhal určenia zodpovednosti Únie z dôvodu závažných súdnych nedostatkov, najmä procesnej alebo administratívnej povahy, ktoré ovplyvňujú činnosť súdu Únie.
(pozri body 122, 124)
Konaním pred Všeobecným súdom vo veci z oblasti hospodárskej súťaže bol porušený článok 47 druhý odsek Charty základných práv Európskej únie tým, že toto konanie presiahlo primeranú lehotu na rozhodnutie, t. j. 26 mesiacov, čo predstavuje dostatočne závažné porušenie právnej normy, ktorá priznáva práva jednotlivcom.
Primeraná povaha obdobia od skončenia písomnej časti konania do začatia ústnej časti konania totiž závisí najmä od zložitosti sporu, ako aj správania účastníkov konania a výskytu prekážok v konaní. Pokiaľ ide o zložitosť sporu, platí predovšetkým, že na preskúmanie vecí, ktoré sa týkali uplatnenia práva hospodárskej súťaže, je v zásade primeraná doba 15 mesiacov od ukončenia písomnej časti konania do začatia ústnej časti konania. Ďalej paralelné prejednávanie spojených vecí nemôže vo veci samej odôvodniť predĺženie doby medzi ukončením písomnej časti konania a začatím jeho ústnej časti. Napokon úroveň skutkovej, právnej a procesnej zložitosti predmetnej veci neodôvodňuje väčšiu dĺžku konania v tejto veci. V tejto súvislosti medzi ukončením písomnej časti konania a začatím ústnej časti konania nebolo konanie prerušené alebo spomalené nejakým opatrením na zabezpečenie priebehu konania prijatým Všeobecným súdom. Pokiaľ ide o správanie účastníkov konania a výskyt prekážok konania, obdobie, ktoré uplynulo od ukončenia písomnej časti konania do začatia ústnej časti konania, nebolo nijako ovplyvnené takýmto správaním alebo výskytom takýchto prekážok.
Z lehoty 41 mesiacov, ktorá uplynula od ukončenia písomnej časti konania do začatia jeho ústnej časti, teda vyplýva neodôvodnené obdobie nečinnosti 26 mesiacov.
(pozri body 133 – 137, 139)
V rámci konania týkajúceho sa rozhodnutia Komisie, ktorým sa ukladá pokuta za protisúťažné správanie, existuje príčinná súvislosť medzi nedodržaním primeranej lehoty na rozhodnutie súdom Únie a vznikom ujmy, ktorú žalobca utrpel z dôvodu, že uhradil náklady na bankovú záruku počas obdobia, ktoré zodpovedá prekročeniu tejto primeranej lehoty na rozhodnutie. Po prvé totiž v okamihu, keď žalobca podal žalobu v predmetnej veci, a v okamihu, keď zriadil bankovú záruku, nebolo možné predvídať nedodržanie primeranej lehoty na rozhodnutie. Okrem toho mohol žalobca legitímne očakávať, že jeho žaloba bude prejednaná v primeranej lehote. Po druhé prekročenie primeranej lehoty na rozhodnutie v predmetnej veci nastalo po tom, ako sa žalobca pôvodne rozhodol zriadiť bankovú záruku. Súvislosť medzi prekročením primeranej lehoty na rozhodnutie a uhradením nákladov na bankovú záruku za dobu, ktorá zodpovedá tomuto prekročeniu, tak nemohla byť narušená pôvodnou voľbou žalobcu okamžite si v celom rozsahu nesplniť svoju povinnosť zaplatiť pokutu uloženú rozhodnutím Komisie.
(pozri bod 160)
Pozri text rozhodnutia.
(pozri body 167 – 169)