1

Comité d’entreprise de la Société nationale maritime Corse Méditerranée (SNCM) (zamestnanecká rada SNCM, ďalej len „zamestnanecká rada“) svojím odvolaním navrhuje zrušiť uznesenie Všeobecného súdu Európskej únie zo 7. júla 2015, SNCM/Komisia (T‑1/15, EU:T:2015:488, ďalej len „napadnuté uznesenie“), ktorým bol zamietnutý jej návrh na vstup do konania v postavení vedľajšej účastníčky na podporu návrhov žalobkyne v prvostupňovom konaní vo veci T‑1/15, ktorá smeruje k zrušeniu rozhodnutia Komisie 2014/882/EÚ z 20. novembra 2013 o štátnej pomoci SA 16237 (C 58/2002) (ex N 118/2002), ktorú Francúzsko poskytlo v prospech SNCM (Ú. v. EÚ L 357, 2014, s. 1, ďalej len „sporné rozhodnutie“).

2

Zamestnanecká rada sa okrem toho domáha, aby Súdny dvor vyhovel jej návrhu na vstup do konania v postavení vedľajšej účastníčky.

3

Európska komisia podala svoje vyjadrenie k odvolaniu 7. septembra 2015.

4

V súlade s článkom 40 druhým odsekom Štatútu Súdneho dvora Európskej únie môže každá osoba vstúpiť do konania ako vedľajší účastník vo veciach prejednávaných pred súdmi Európskej únie, ak preukáže oprávnený záujem na rozhodnutí veci prejednávanej jedným z týchto súdov.

5

Podľa ustálenej judikatúry treba pojem „záujem na rozhodnutí veci“ v zmysle uvedeného článku 40 druhého odseku definovať s ohľadom na samotný predmet sporu a treba ho chápať ako priamy a skutočný záujem na tom, ako sa rozhodne o samotných návrhoch, a nie ako záujem vo vzťahu k uplatneným dôvodom a tvrdeniam. Pojem „rozhodnutie veci“ totiž odkazuje na navrhované konečné rozhodnutie, ako by bolo uvedené vo výroku rozsudku (pozri uznesenie predsedu Súdneho dvora Komisia/EnBW, C‑365/12 P, EU:C:2013:83, bod 7 a citovanú judikatúru)

6

V súvislosti s tým treba predovšetkým overiť, či je navrhnutý vedľajší účastník konania priamo dotknutý napadnutým aktom a či je jeho záujem na rozhodnutí veci nepochybný (pozri uznesenie predsedu Súdneho dvora Mory a i./Komisia, C‑33/14 P, EU:C:2015:135, bod 7 a citovanú judikatúru). Záujem na rozhodnutí veci možno v zásade považovať za dostatočne priamy len v rozsahu, v akom je toto rozhodnutie spôsobilé zmeniť právne postavenie navrhnutého vedľajšieho účastníka konania [pozri v tomto zmysle uznesenia predsedu Súdneho dvora National Power a PowerGen/Komisia, C‑151/97 P(I) a C‑157/97 P(I), EU:C:1997:307, bod 61; Schenker/Air France a Komisia, C‑589/11 P(I), EU:C:2012:332, body 14 a 15, ako aj Mory a i./Komisia, C‑33/14 P, EU:C:2015:135, body 4 a 11].

7

Zamestnanecká rada svojím odvolaním Všeobecnému súdu vytýka, že nesprávne vyložil článok 40 druhý odsek Štatútu Súdneho dvora. Toto odvolanie je rozdelené do štyroch odvolacích dôvodov, ktoré sú založené na:

8

Najskôr treba preskúmať druhý odvolací dôvod.

9

Zamestnanecká rada v tomto odvolacom dôvode tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď v bode 14 napadnutého uznesenia v podstate rozhodol, že skutočnosť, že zamestnanecká rada mohla byť prípadne považovaná za príslušnú stranu v zmysle článku 108 ods. 2 ZFEÚ, nestačila na to, aby zamestnanecká rada preukázala priamy a skutočný záujem na rozhodnutí veci prejednávanej Všeobecným súdom v zmysle článku 40 druhého odseku Štatútu Súdneho dvora. Okrem toho zamestnanecká rada nemala možnosť zúčastniť sa na správnom konaní, keďže v dôsledku zrušenia rozhodnutia Komisie 2009/611/ES z 8. júla 2008 o opatreniach C 58/02 (ex N 118/02), ktoré Francúzsko zaviedlo v prospech [SNCM] (Ú. v. EÚ L 225, 2009, s. 180), rozsudkom Všeobecného súdu Corsica Ferries France/Komisia (T‑565/08, EU:T:2012:415), Komisia pred prijatím sporného rozhodnutia nepristúpila k opätovnému začatiu konania stanoveného v článku 108 ods. 2 ZFEÚ.

10

Z judikatúry Súdneho dvora v tejto súvislosti vyplýva, že dotknutá osoba v zmysle článku 108 ods. 2 ZFEÚ sa môže domáhať zrušenia rozhodnutia Komisie týkajúceho sa štátnej pomoci, pokiaľ sa táto strana podaním žaloby o neplatnosť daného rozhodnutia domáha ochrany procesných práv, ktoré jej toto ustanovenie priznáva (pozri v tomto zmysle rozsudok Komisia/Kronoply a Kronotex, C‑83/09 P, EU:C:2011:341, bod 47, ako aj citovanú judikatúru).

11

Príslušná strana v zmysle článku 108 ods. 2 ZFEÚ, ktorá chce vstúpiť do konania ako vedľajší účastník v rámci tejto žaloby o neplatnosť na podporu návrhov žalobkyne, má oprávnený záujem na rozhodnutí predmetnej veci v zmysle článku 40 druhého odseku Štatútu Súdneho dvora. Navrhované konečné rozhodnutie, tak ako by bolo uvedené vo výroku rozsudku, ktorý má byť vydaný, je totiž spôsobilé zmeniť právne postavenie tohto navrhovateľa vedľajšieho účastníctva v tom, že na jednej strane by viedlo k vzniku povinnosti Komisie začať, alebo prípadne opätovne začať konanie vo veci formálneho zisťovania podľa článku 108 ods. 2 ZFEÚ a na druhej strane by samotného navrhovateľa ako dotknutú osobu oprávnilo zúčastniť sa tohto konania vo veci formálneho zisťovania.

12

Pokiaľ ide o predmetnú vec, z bodu 13 napadnutého uznesenia vyplýva, že zamestnanecká rada zastupuje kolektívny záujem všetkých zamestnancov SNCM. Keďže Komisia do svojho posúdenia zlučiteľnosti štátnej pomoci v odvetví námornej dopravy zahŕňa veľký počet úvah rôznej povahy, týkajúcich sa najmä ochrany hospodárskej súťaže, námornej politiky Únie, podpory námornej dopravy Únie a tiež podpory zamestnanosti, nemožno vylúčiť, že zamestnanecká rada by mohla Komisii predložiť pripomienky k sociálnym aspektom, ktoré by ňou prípadne mohli byť zohľadnené v rámci konania vo veci formálneho zisťovania stanoveného v článku 108 ods. 2 ZFEÚ (pozri v tomto zmysle rozsudok 3F/Komisia, C‑319/07 P, EU:C:2009:435, body 64 a 70).

13

Za týchto podmienok treba zamestnaneckú radu považovať za príslušnú stranu v zmysle článku 108 ods. 2 ZFEÚ.

14

Treba zdôrazniť, že SNCM vo svojej žalobe vzniesla dôvod založený na porušení procesných práv, ktoré jej priznáva článok 108 ods. 2 ZFEÚ, keďže Komisia po zrušení rozhodnutia 2009/611 Všeobecným súdom opätovne nezačala konanie vo veci formálneho zisťovania.

15

Z dôvodov uvedených v bode 11 tohto uznesenia je preto potrebné domnievať sa, že zamestnanecká rada ako príslušná strana v zmysle článku 108 ods. 2 ZFEÚ, ktorej cieľom je podporiť návrhy inej príslušnej strany, ktorá sa sama dovoláva porušenia procesných práv, ktoré vyvodzuje z tohto ustanovenia, má priamy a skutočný záujem na rozhodnutí sporu, ktorý prejednáva Všeobecný súd, v zmysle článku 40 druhého odseku Štatútu Súdneho dvora.

16

Všeobecný súd sa preto dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď v bode 19 napadnutého uznesenia rozhodol, že treba zamietnuť návrh zamestnaneckej rady na vstup do konania v postavení vedľajšej účastníčky na podporu návrhov SNCM.

17

Z tohto dôvodu treba vyhovieť tomuto poslednému odvolaciemu dôvodu a zrušiť napadnuté uznesenie bez toho, aby bolo potrebné preskúmať ďalšie odvolacie dôvody.

18

V súlade s článkom 61 prvým odsekom Štatútu Súdneho dvora môže tento súd v prípade zrušenia rozhodnutia Všeobecného súdu vydať konečný rozsudok sám, ak to stav konania dovoľuje.

19

Súdny dvor má v predmetnej veci k dispozícii informácie potrebné na konečné rozhodnutie o návrhu zamestnaneckej rady na vstup do konania v postavení vedľajšej účastníčky.

20

Ako vyplýva z bodov 12 až 15 tohto uznesenia, zamestnanecká rada má priamy a skutočný záujem na rozhodnutí sporu, ktorý prejednáva Všeobecný súd, v zmysle článku 40 druhého odseku Štatútu Súdneho dvora.

21

Na základe toho treba vyhovieť jej návrhu na vstup do konania T‑1/15 v postavení vedľajšej účastníčky na podporu návrhov SNCM.

22

Podľa článku 184 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora, ak je odvolanie dôvodné a Súdny dvor sám rozhodne s konečnou platnosťou o veci, rozhodne aj o trovách konania. Podľa článku 138 ods. 1 uvedeného rokovacieho poriadku uplatniteľného na konanie o odvolaní na základe jeho článku 184 ods. 1, účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Vzhľadom na to, že zamestnanecká rada nenavrhla náhradu trov konania, treba rozhodnúť, že každý účastník konania znáša svoje vlastné trovy konania.

Z týchto dôvodov podpredseda Súdneho dvora nariadil: