Vec C‑13/15

Trestné konanie

proti

Cdiscount SA

[návrh na začatie prejudiciálneho konania,

ktorý podal Cour de cassation (Francúzsko)]

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Článok 99 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora — Smernica 2005/29/ES — Ochrana spotrebiteľa — Nekalé obchodné praktiky — Zníženie ceny — Označenie alebo zobrazenie referenčnej ceny“

Abstrakt – Uznesenie Súdneho dvora (šiesta komora) z 8. septembra 2015

1. Prejudiciálne otázky – Právomoc Súdneho dvora – Výklad vnútroštátneho práva – Vylúčenie

   (Článok 267 ZFEÚ)

2. Ochrana spotrebiteľa – Nekalé obchodné praktiky podnikateľov voči spotrebiteľom – Smernica 2005/29 – Pôsobnosť – Zníženia cien, ktorých cieľom je podnietiť spotrebiteľov ku kúpe výrobkov na elektronickom predajnom mieste – Zahrnutie

   [Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/29, článok 2 písm. d)]

3. Ochrana spotrebiteľa – Nekalé obchodné praktiky podnikateľov voči spotrebiteľom – Smernica 2005/29 – Nekalá obchodná praktika – Pojem – Vnútroštátna právna úprava stanovujúca všeobecný zákaz oznámení o znížení cien, ktoré neuvádzajú referenčnú cenu – Absencia konkrétneho preskúmania nekalej povahy uvedených oznámení – Neprípustnosť

   (Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/29)

1.  Pozri text rozhodnutia.

   (pozri body 28, 29)

2.  Zníženia cien, ktorých cieľom je podnietiť spotrebiteľov ku kúpe výrobkov na elektronickom predajnom mieste, sú obchodné praktiky v zmysle článku 2 písm. d) smernice 2005/29 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu a v dôsledku toho patria do jej vecnej pôsobnosti.

   Tieto zníženia totiž jasne patria do rámca obchodnej stratégie hospodárskeho subjektu a priamo súvisia s podporou odbytu týchto výrobkov a s ich predajom.

   (pozri bod 32)

3.  Smernica 2005/29 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnym ustanoveniam, ktoré všeobecným spôsobom, bez vykonania konkrétneho posúdenia umožňujúceho preukázať nekalý charakter, zakazujú oznámenia o znížení cien, ktoré neuvádzajú referenčnú cenu pri označení alebo zobrazení cien, pokiaľ tieto ustanovenia sledujú ciele smerujúce k ochrane spotrebiteľov, overenie čoho je úlohou vnútroštátneho súdu.

   V tejto súvislosti smernica 2005/29 úplne harmonizuje pravidlá týkajúce sa nekalých obchodných praktík podnikateľov voči spotrebiteľom, členské štáty nemôžu prijať, ako to výslovne stanovuje článok 4 tejto smernice, prísnejšie opatrenia ako tie, ktoré stanovuje uvedená smernica, a to ani s cieľom dosiahnuť vyššiu úroveň ochrany spotrebiteľov.

   V prílohe I tá istá smernica stanovuje taxatívny zoznam 31 obchodných praktík, ktoré sú podľa jej článku 5 ods. 5 považované za nekalé „za každých okolností“. Ako výslovne spresňuje odôvodnenie 17 uvedenej smernice, sú to jediné obchodné praktiky, ktoré môžu byť považované za nekalé bez toho, aby boli jednotlivo posudzované podľa ustanovení článkov 5 až 9 smernice o nekalých obchodných praktikách.

   Praktiky pozostávajúce z toho, že sa spotrebiteľom oznámia zníženia cien, ktoré neuvádzajú referenčnú cenu pri označení alebo zobrazení cien, sa v prílohe I smernice nenachádzajú. Nemožno ich preto zakázať za každých okolností, ale iba na základe osobitnej analýzy, ktorá umožňuje preukázať ich nekalý charakter.

   (pozri body 34, 38, 39, 41 a výrok)