10.5.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 165/4

1.

Má sa článok 4 ods. 2 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (1) vykladať v tom zmysle, že pojmy „hlavný predmet zmluvy“ a „primeraná cena a úhrada na jednej strane, ako aj tovar alebo služby dodávané výmenným spôsobom na druhej strane“ sa vzťahujú na doložku, ktorá je obsiahnutá v zmluve o úvere v cudzej mene uzavretej medzi predávajúcim alebo poskytovateľom a spotrebiteľom, nebola individuálne dojednaná a podľa ktorej je na účely splácania splátok úveru dlžník výlučne povinný znášať „menové riziko“ spočívajúce v potenciálnom negatívnom účinku, ktorým je zvýšenie mesačnej platobnej povinnosti z dôvodu kolísania výmenných kurzov a ktoré by mal znášať v dôsledku uzavretia úverovej zmluvy a vrátenia súm vyplatených na základe zmluvy o úvere v inej mene, než je rumunská národná mena?

2.

Treba sa v súlade s článkom 4 ods. 2 smernice 93/13 domnievať, že povinnosť spotrebiteľa znášať pri splácaní úveru rozdiel vyplývajúci zo zvýšenia kurzu meny, v ktorej bol úver poskytnutý (CHF), predstavuje odmenu, ktorej primeranosť vo vzťahu k poskytnutej službe nemôže byť preskúmaná na účely posúdenia jej zneužívajúcej povahy?

3.

Pokiaľ z odpovede na predchádzajúcu otázku vyplýva, že takáto doložka môže byť predmetom posúdenia zneužívajúcej povahy, možno sa domnievať, že uvedená doložka spĺňa požiadavky dobrej viery, vyváženosti a transparentnosti stanovené dotknutou smernicou, a spotrebiteľovi na základe jasných a zrozumiteľných kritérií umožňuje predvídať dôsledky, ktoré preňho z tejto doložky vyplývajú?

4.

Patrí taká zmluvná doložka, akou je doložka v bode 4.2 všeobecných podmienok zmluvy, podľa ktorej sa banke priznáva právo previesť úver poskytnutý v CHF do národnej meny v prípade výkyvu výmenného kurzu smerom nahor prekračujúceho 10 % hodnoty kurzu ku dňu podpisu zmluvy, aby sa zamedzilo tomu, že bude pokračovať zvýšená expozícia voči menovému riziku bez toho, aby bolo obdobné právo priznané spotrebiteľovi, do rozsahu ochrany smernice 93/13, alebo nemôže byť predmetom posúdenia zneužívajúcej povahy?