1.2.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 38/27

—

zrušiť rozsudok Všeobecného súdu Európskej únie, ktorým sa zamietla žaloba podaná odvolateľkou proti rozhodnutiu druhého odvolacieho senátu ÚHVT z 19. mája 2014 (vec R 1118/2013-2) a v dôsledku toho zrušiť napadnuté rozhodnutie a jemu predchádzajúce rozhodnutie výmazového oddelenia ÚHVT z 30. apríla 2013, ktorým sa vyhovelo návrhu na výmaz zápisu ochrannej známky Spoločenstva ZARA č. 112755 pre služby zahrnuté v triede 39,

—

zaviazať ÚHVT na náhradu trov konania.

1.

V tomto odvolaní sa prostredníctvom šiestich odvolacích dôvodov napáda odôvodnenie uvedené v bodoch 32 až 37 napadnutého rozsudku.

2.

V prvom odvolacom dôvode sa uvádza, že Všeobecný súd porušil článok 65 ods. 3 nariadenia č. 207/2009 (1), keďže v bode 37 napadnutého rozsudku prekročil hranice žaloby, ktorá mu bola predložená, od momentu, keď skúmal používanie ochrannej známky ZARA č. 112755 pre služby triedy 39, hoci táto otázka nebola predmetom sporu a žaloba sa jej netýkala.

3.

Predmet odvolania, ktoré bolo podané na odvolací senát, sa obmedzoval na určenie, či používanie ochrannej známky ZARA, ktoré uvádzala spoločnosť Inditex, pre služby dopravy a distribúcie tovarov, ktoré táto spoločnosť dodáva osobám oprávneným z jej franšízy, možno považovať za verejné používanie alebo naopak, iba za súkromné používanie v rámci samotného podniku a teda, či ho možno považovať za riadne používanie alebo nie. Existencia používania ochrannej známky ZARA pre dopravné a distribučné služby poskytované majiteľom ochrannej známky teda nebola spornou skutočnosťou a bola mimo rámca sporu v správnom konaní.

4.

V druhom odvolacom dôvode Inditex uvádza, že Všeobecný súd sa v bodoch 32 a 33 napadnutého rozsudku dopustil nesprávneho právneho posúdenia pri uplatnení článku 51 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 207/2009, keď zamenil koncept „komerčnej integrácie“ typický pre spoločnosť oprávnenú z franšízy, integrujúcu sa do komerčných metód poskytovateľa franšízy s konceptom „hospodárskej integrácie“ alebo „hospodárskej jednotky“ v zmysle úrovne ekonomickej závislosti.

5.

Všeobecný súd v bode 33 napadnutého rozsudku zastával názor, že skutočnosť, že osoby oprávnené z franšízy spoločnosti Inditex preberali model obchodovania komerčne integrovaný do komerčnej metódy poskytovateľa franšízy, pre nich znamená, že stratili svoje postavenie nezávislých hospodárskych jednotiek, teda tretích osôb nezávislých od vnútornej organizácie poskytovateľa franšízy. Toto posúdenie nie je podľa odvolateľky správne, keďže odporuje právu.

6.

V treťom odvolacom dôvode sa uvádza, že Všeobecný súd v bode 33 napadnutého rozsudku skreslil pojmy právneho vyhlásenia, ktoré 7. mája 2012 vykonal D. Antonio Abril (príloha 4 žaloby), keď časť vyhlásení menovaného reprodukoval iba čiastočne, čo Všeobecný súd viedlo k tomu, že tento dokument interpretoval nesprávne a čo ovplyvnilo záver Všeobecného súdu týkajúci sa uznania verejného používania ochrannej známky ZARA.

7.

V štvrtom odvolacom dôvode sa uvádza, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia pri uplatnení článku 51 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 207/2009, keď v bode 35 napadnutého rozsudku porušil pravidlá týkajúce sa toho, že pri posúdení riadnej povahy používania ochrannej známky sa musia zohľadniť všetky skutočnosti a okolnosti vhodné pre určenie riadnej povahy jej komerčného využívania. Konkrétne uvádza sa, že Všeobecný súd poprel, že Inditex bola prítomná na trhu služieb dopravy tovarov so svojou ochrannou známkou ZARA, keďže objem obchodovania vytvorený poskytovaním služieb zahrnutých do triedy 39 u tejto spoločnosti neexistoval.

8.

Všeobecný súd odmietol, že by Inditex ponúkala služby dopravy tovarov tretím osobám nezávislým od jej hospodárskej jednotky, keďže je spoločnosťou, ktorá sa venuje konfekcii a predaju módneho tovaru, a nie dopravnou spoločnosťou. Toto hľadisko Všeobecného súdu je podľa odvolateľky nesprávne a v rozpore s právom, pričom sa v odôvodnení cituje príslušná judikatúra Únie.

9.

V piatom odvolacom dôvode Inditex uvádza, že Všeobecný súd v bode 35 napadnutého rozsudku skreslil pojmy právneho vyhlásenia, ktoré 7. mája 2012 vykonal D. Antonio Abril, keď množstvové údaje v bode 18 vyhlásenia interpretoval ako údaje osvedčujúce komerčné využívanie spornej ochrannej známky, pokiaľ ide o predaj tovarov, zatiaľ čo v skutočnosti množstvá uvedené v danom dokumente sa týkajú výlučne množstiev, ktoré Inditex investovala v prospech osôb oprávnených z franšízy, na poskytovanie dopravných služieb z jej strany v prospech menovaných.

10.

Nakoniec v šiestom odvolacom dôvode sa uvádza nesprávne právne posúdenie pri porušení článku 51 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 207/2009 v súvislosti s pravidlom 22 nariadenia č. 2868/1995 (2), keď v bode 36 napadnutého rozsudku Všeobecný súd požadoval od Inditex probatio diabolica pri vyvrátení predloženia dôkazov o objeme obchodovania, keďže sa nepredložili faktúry, napriek tomu, že Všeobecný súd si bol vedomý toho, že Inditex nemôže predložiť takéto faktúry, keďže z dôvodov uvedených v citovanom odôvodnení žaloby neexistovali.