30.11.2015

Úradný vestník Európskej únie

C 398/18

Odvolanie podané 25. septembra 2015: HIT Groep BV proti rozsudku Všeobecného súdu (šiesta komora) z 15. júla 2015 vo veci T-436/10, Hit Groep/Komisia

(Vec C-514/15 P)

(2015/C 398/24)

Jazyk konania: holandčina

Účastníci konania

Odvolateľka: HIT Groep BV (v zastúpení: G. van der Wal a L. Parret, advocaten)

Ďalší účastník konania: Európska komisia

Návrhy odvolateľky

—

určiť, že uvádzané odvolacie dôvody sú opodstatnené, zrušiť napadnutý rozsudok, (dodatočne) určiť, že žaloba navrhovateľky podaná proti spornému rozhodnutiu (1) je opodstatnená a zrušiť sporné rozhodnutie v rozsahu, v akom sa týka navrhovateľky, najmä článok 1 bod 9 písm. b), článok 2 bod 9 a článok 4 bod 22, podporne zrušiť pokutu uloženú navrhovateľke v článku 2 bode 9 sporného rozhodnutia, prípadne ju znížiť v rozsahu, ktorý bude Súdny dvor považovať za primeraný, prinajmenšom však zrušiť napadnutý rozsudok a vrátiť vec na rozhodnutie Všeobecnému súdu v súlade s rozsudkom Súdneho dvora,

—	uložiť Komisii povinnosť nahradiť trovy konania, ktoré navrhovateľke vznikli v prvostupňovom konaní a v odvolacom konaní, ako aj trovy právneho zastúpenia.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

V bodoch 174 až 188 a v bode 224 napadnutého rozsudku Všeobecný súd rozhodol neoprávnene, nesprávne, neúplne, prípadne nezrozumiteľne odôvodnil a uviedol v rozpore s článkom 296 ods. 2 ZFEÚ, článkom 41 ods. 2 písm. c) Charty základných práv Európskej únie (2) (ďalej len „Charta“), článkom 23 ods. 2 druhým pododsekom nariadenia č. 1/2003, článkom 7 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „EDĽP“), článkom 49 Charty a so všeobecnými právnymi zásadami, najmä zásadou proporcionality, že Komisia pri uplatnení hornej hranice pokuty pre navrhovateľku, platnej podľa článku 23 ods. 2 druhého pododseku nariadenia č. 1/2003 (3), mohla vychádzať z obratu navrhovateľky v (účtovnom) období roku 2003 a že tým, že vychádzala z tohto účtovného obdobia, neporušila zásadu proporcionality; Všeobecný súd preto žalobu (terajšej) navrhovateľky zamietol a uložil jej povinnosť nahradiť trovy konania.

Všeobecný súd neoprávnene, nesprávne a v rozpore s článkom 296 ods. 2 ZFEÚ, článkom 41 ods. 2 písm. c) a článkom 49 ods. 3 Charty a v rozpore so všeobecnými právnymi zásadami, najmä zásadou proporcionality, neposúdil primeranosť pokuty, ktorú Komisia uložila navrhovateľke; (prinajmenšom) v tomto rozsahu nie je rozsudok Všeobecného súdu odôvodnený, resp. je odôvodnený nedostatočne (nezrozumiteľne); Všeobecný súd preto žalobu (terajšej) navrhovateľky zamietol a uložil jej povinnosť nahradiť trovy konania.

Na rozdiel od rozhodnutia Všeobecného súdu je odchýlenie sa od článku 23 ods. 2 druhého pododseku nariadenia č. 1/2003 (v prejednávanej veci) neprípustné a nesprávne. Takéto odchýlenie sa – v rámci ktorého sa namiesto predchádzajúceho účtovného obdobia (2009) uplatní v rámci tohto ustanovenia účtovné obdobie roku 2003 – je v rozpore s týmto ustanovením a jeho účelom. Článok 23 ods. 2 druhý pododsek nariadenia č. 1/2003 má zabrániť tomu, aby bola pokuta uložená vo výške, ktorá presahuje platobnú schopnosť podniku v okamihu, v ktorom sa považuje za zodpovedného za protiprávne konanie a v ktorom mu Komisia uloží finančné sankcie. Toto ustanovenie je zárukou zásady proporcionality, ktorá nie je dodržaná, ak došlo k odchýleniu sa od jeho znenia.

Odchýlenie sa od tohto ustanovenia (jeho znenia) porušuje (v prejednávanej veci) aj článok 7 ods. 1 EDĽP, článok 49 Charty a zásadu proporcionality (zásadu legality a právnej istoty).

Rozsudky Súdneho dvora, v ktorých sa umožnilo odchýlenie sa od výslovného znenia článku 23 ods. 2 druhého pododseku nariadenia č. 1/2003 (rozsudky zo 7. júna 2007, Britannia Alloys & Chemicals/Komisia, C-76/06 P, EU:C:2007:326, a zo 14. mája 2014, 1. garantovaná/Komisia, C-90/13 P, EU:C:2014:326), sa prijali (dlho) potom, čo došlo k prejednávaným skutočnostiam, na základe ktorých sa navrhovateľke uložila pokuta. Retroaktívne použitie tejto judikatúry tak porušuje článok 7 ods. 1 EDĽP a článok 49 Charty.

Pokiaľ by odchýlenie sa od článku 23 ods. 2 druhej vety nariadenia č. 1/2003 mohlo byť vo výnimočných prípadoch prípustné, vyžadovalo by podrobné odôvodnenie; v napadnutom rozsudku však v rozpore s článkom 7 ods. 1 EDĽP a článkom 41 ods. 2 písm. c) Charty takéto odôvodnenie nie je alebo je nedostatočné.

Dodržanie zásady proporcionality vyžaduje, aby súd Únie (v každom prípade) (následne) skúmal pri odchýlení sa od článku 23 ods. 2 druhej vety nariadenia č. 1/2003, či pokuta zodpovedá cieľu tohto ustanovenia a zásade proporcionality, čo Všeobecný súd v napadnutom rozsudku (a Komisia v spornom rozhodnutí) neurobil, alebo to prinajmenšom nedostatočne odôvodnil.

(1) Rozhodnutie Komisie K(2010) 4387 z 30. júna 2010 týkajúce sa konania podľa článku 101 [ZFEÚ] a článku 53 Dohody o EHP (vec COMP/38.344 – Predpínacia oceľ) zmenené a doplnené rozhodnutím Komisie z 30. septembra 2010 oznámeným pod číslom K(2010) 6676 (v konečnom znení) a rozhodnutím Komisie zo 4. apríla 2011 oznámeným pod číslom K(2011) 2269 (v konečnom znení).

(2) Ú. v. EÚ 2000, C 364, s. 1.

(3) Nariadenie Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch [101 ZFEÚ] a [102 ZFEÚ] (Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205).