3.11.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 363/21

1.

Umožňuje výklad smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/21/ES zo 7. marca 2002 (1) o spoločnom regulačnom rámci pre elektronické komunikačné siete a služby považovať z hľadiska účinnej ochrany všeobecných záujmov, ktorá prislúcha národnému regulačnému orgánu v tejto oblasti, za zlučiteľné s touto smernicou, ak vnútroštátny zákonodarca vytvorí regulačný a dozorný orgán, ktorý zodpovedá nešpecializovanému inštitucionálnemu modelu a ktorý zlučuje dozorné orgány okrem iného v oblasti energetiky, telekomunikácií a hospodárskej súťaže, ktoré dovtedy existovali, do jedného orgánu?

2.

Majú byť podmienky „nezávislosti“ národných regulačných orgánov v oblasti elektronických komunikačných sietí a služieb, ktoré sú uvedené v článku 3 ods. 2 a 3a smernice 2002/21/ES, zmenenej a doplnenej smernicou 2009/140/ES (2), podobné ako podmienky stanovené pre vnútroštátne dozorné orgány na ochranu osobných údajov podľa článku 28 smernice 95/46/ES (3)?

3.

Možno judikatúru obsiahnutú v rozsudku Súdneho dvora Európskej únie z 8. apríla 2014 (4) uplatniť na prípad, keď dôjde k odvolaniu vedúcich národného telekomunikačného regulačného orgánu z funkcie pred uplynutím ich funkčného obdobia vzhľadom na novú právnu úpravu, ktorou sa vytvorí dozorný orgán zlučujúci rôzne národné regulačné orgány pre regulované odvetvia? Možno toto odvolanie z funkcie vyplývajúce len z nadobudnutia účinnosti nového vnútroštátneho zákona, a nie z dodatočného nesplnenia osobných predpokladov osôb zastávajúcich túto funkciu, ktoré boli vopred stanovené vo vnútroštátnom práve, považovať za zlučiteľné s článkom 3 ods. 3a smernice 2002/21/ES?