11.1.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 7/8

1.

Môže sa článok 13 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/48/ES z 29. apríla 2004 o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva (1) vykladať v tom zmysle, že vlastník majetkových autorských práv, ktoré boli porušené, má možnosť požadovať náhradu ujmy, ktorá mu bola spôsobená, na základe všeobecných zásad v danej oblasti, alebo má bez toho, aby bolo potrebné preukázať existenciu ujmy a príčinnú súvislosť medzi skutočnosťou zakladajúcou porušenie autorského práva a vzniknutou ujmou, možnosť požadovať zaplatenie sumy predstavujúcej dvojnásobok, resp. v prípade zavineného porušenia autorského práva trojnásobok primeranej odmeny, zatiaľ čo v článku 13 smernice 2004/48 sa uvádza, že súd pri stanovení výšky náhrady ujmy zohľadní aspekty uvedené v článku 13 ods. 1 písm. a), a že iba ako alternatívu k týmto aspektom môže vo vhodných prípadoch stanoviť náhradu ujmy ako paušálnu sumu na základe prvkov uvedených v článku 13 ods. 1 písm. b) smernice?

2.

Je vzhľadom na článok 13 smernice možné na žiadosť dotknutej osoby rozhodnúť o paušálnej náhrade ujmy, ktorej výška je vopred stanovená a ktorá predstavuje dvojnásobok resp. trojnásobok primeranej odmeny, pričom v odôvodnení 26 preambuly tejto smernice sa spresňuje, že cieľom smernice nie je zaviesť náhradu ujmy ako trest?