27.4.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 138/43

—

zrušiť rozsudok Všeobecného súdu (tretia komora) z 12. decembra 2013 vo veci T-551/08 v celom rozsahu v časti, ktorá sa týka žalobkyne,

—

podporne primerane znížiť pokutu vo výške 22 milińov eur, ktorá bola žalobkyni uložená v článku 2 napadnutého rozhodnutia z 1. októbra 2008,

—

ďalej podporne vrátiť vec Všeobecnému súdu Európskej únie na nové rozhodnutie,

—

zrušiť náklady, ktoré boli uložené vo výške 10  000 eur podľa článku 90 písm. a) Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu,

—

uložiť žalovanej povinnosť nahradiť trov konania.

1.

V prvom odvolacom dôvode odvolateľka vytýka okrem iného porušenie článku 81 ES [teraz článok 101 ZFEÚ] z dôvodu nedostatočného a rozporuplného odôvodnenia rozsudku v súvislosti so štruktúrou a zodpovednosťou odvolateľky, ktorým Všeobecný súd odôvodnil jej porušenie článku 81 ES. Zásadný rozpor spočíva v tom, že Všeobecný súd považoval odvolateľku a podnik Tudapetrol, ktorý s ňou nie je spojený, za jeden celok na účely pripočítateľnosti protiprávneho konania, pri uložení pokuty ale vychádzal z dvoch oddelených podnikov. Vzhľadom na to, že z odôvodnenia rozsudku nevyplýva, či medzi odvolateľkou a Tudapetrolom existuje spoločný podnik alebo ide o dva oddelené podniky, odvolateľka tvrdí, že došlo k porušeniu povinnosti odôvodnenia (článok 296 ZFEÚ) a jej základného práva na obhajobu.

2.

V druhom odvolacom dôvode odvolateľka vytýka, že došlo k protiprávnemu pripočítaniu konania jedného zamestnanca, ktorý súbežne pracoval vo viacerých právne samostatných podnikoch. Odvolateľka namieta voči tomu, že jej bolo pripočítané konanie tohto zamestnanca, bez toho, aby súd zistil, či tento zamestnanec protiprávne konal v konečnom dôsledku aj za odvolateľku. Právny názor Všeobecného súdu je tu v rozpore s článkom 81 ES. Všeobecný súd zároveň porušil právo na spravodlivé súdne konanie, pretože na základe právne neprijateľného odôvodnenia odmietol dôkaz navrhnutý odvolateľkou týkajúci sa skutočných úloh zamestnanca (porušenie článku 6 EDĽP).

3.

V treťom odvolacom dôvode odvolateľka vytýka nesprávny výklad článku 23 ods. 3 nariadenia č. 1/2003 (1) v súvislosti s obratom, z ktorého sa vypočítala výška pokuty. Nesprávnosť výkladu spočíva v tom, že Všeobecný súd do výpočtu pokuty zahrnul aj obrat podniku, ktorý sa protiprávneho konania jednoznačne nezúčastnil a s odvolateľkou netvorí hospodársky celok. V rozsudku súčasne chýba akékoľvek právne odôvodnenie toho, prečo sa do výpočtu pokuty zarátali aj obraty tretích subjektov napriek chýbajúcej existencii hospodárskeho celku. Argumentácia Všeobecného súdu je preto nielen v rozpore s článkom 23 ods. 3 nariadenia č. 1/2003, ale aj v rozpore s požiadavkami judikatúry týkajúcimi sa riadneho odôvodnenia (článok 296 ZFEÚ).

4.

Vo štvrtom odvolacom dôvode sa vytýka, že Všeobecný súd pri stanovení pokuty vzal do úvahy obraty spoločností, ktoré sa získali až na konci obdobia vytýkaného protiprávneho konania, a tieto obraty extrapoloval na celé vytýkané obdobie účasti na protiprávnom konaní. Toto konanie je v rozpore s postupom Všeobecného súdu v súbežnom rozsudku vo veci Esso (2). V rozsudku Esso ten istý súd v rovnakej veci o tomto bode rozhodol, že také konanie Komisie vedie k umelému zvýšeniu obratu, ktorý je základom pre výpočet pokuty. Toto nerovné zaobchádzanie predstavuje porušenie článku 23 ods. 3 nariadenia č. 1/2003. Keďže Všeobecný súd nezaujal k týmto námietkam odvolateľky nijaké stanovisko, ide súčasne o nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku (článok 296 ZFEÚ). Odvolateľka vytýka aj chyby Všeobecného súdu pri výpočte obratu, ktoré vedú k dvojitému zohľadneniu obratov, čo je v rozpore s článkom 23 ods. 3 nariadenia č. 1/2003.

5.

V piatom odvolacom dôvode odvolateľka vytýka niekoľko právnych pochybení pri stanovení pokuty, predovšetkým neprimeranosť pokuty, ktorá jej bola uložená, v porovnaní s ostatnými podnikmi, ktoré sa zúčastnili protiprávneho konania (porušenie článku 23 ods. 3 nariadenia č. 1/2003). Odvolateľka vytýka, že Všeobecný súd neprihliadol na rozdiely v stupni závažnosti podielu na protiprávnom konaní odvolateľky v porovnaní s ostatnými zúčastnenými podnikmi, a vytýka aj neprimerané zohľadnenie veľkosti podniku.

6.

V šiestom odvolacom dôvode odvolateľka uvádza, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia pri určení výšky nákladov, keď odvolateľke uložil povinnosť nahradiť bližšie neurčené, údajne dodatočné a odvolateľkou spôsobené náklady konania (porušenie článku 90 písm. a) Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu, ako aj článku 296 ZFEÚ a článku 6 EDĽP). Takéto náklady podľa odvolateľky neexistujú a pred rozhodnutím o nich nebola vypočutá.