4.5.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 146/26

Odvolanie podané 24. februára 2015: Hansen & Rosenthal KG a H & R Wax Company Vertrieb GmbH proti rozsudku Všeobecného súdu (tretia komora) z 12. decembra 2014 vo veci T-544/08, Hansen & Rosenthal KG a H & R Wax Company Vertrieb GmbH/Európska komisia

(Vec C-90/15 P)

(2015/C 146/32)

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Odvolateľky: Hansen & Rosenthal KG a H & R Wax Company Vertrieb GmbH (v zastúpení: J. L. Schulte, M. Dallmann a K. M. Künster, Rechtsanwälte)

Ďalší účastník konania: Európska komisia

Návrhy odvolateliek

Odvolateľky navrhujú aby Súdny dvor:

—

zrušil v celom rozsahu alebo čiastočne rozsudok Všeobecného súdu z 12. decembra 2014 vo veci T- 544/08, Hansen & Rosenthal KG a H & R Wax Company Vertrieb GmbH, proti Európskej komisii,

—

na základe informácií, ktoré má k dispozícii, zrušil v celom rozsahu alebo čiastočne články 1 a 2 rozhodnutia Európskej komisie z 1. októbra 2008 vo veci COMP/39181 – Sviečkové vosky v rozsahu, v akom sa týkajú odvolateliek,

—

zrušil alebo znížil pokutu v súlade s článkom 261 ZFEÚ,

—

uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania, ktoré vznikli odvolateľkám v konaní na prvom, ako aj na druhom stupni,

—

subsidiárne zrušil rozsudok Všeobecného súdu a vrátil vec na konania pred Všeobecným súdom, aby tento rozhodol na základe právneho posúdenia Súdneho dvora; zrušil alebo znížil pokutu v súlade s článkom 261 ZFEÚ; uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania, ktoré vznikli odvolateľkám v konaní na prvom, ako aj druhom stupni.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojho odvolania uvádzajú odvolateľky päť odvolacích dôvodov:

Prvý odvolací dôvod vychádza z porušenia prezumpcie neviny a zásady spravodlivého procesu. Odvolateľky namietajú voči názoru Všeobecného súdu, podľa ktorého bolo rozhodnutie Komisie o uložení pokuty správne a konečné, takže odvolateľky by mohli spochybniť zistenia Komisie len v prípade, ak by bez akýchkoľvek pochybností preukázali, že rozhodnutie Komisie je chybné. Podľa odvolateliek je toto v rozpore s článkom 48 ods. 1 Charty základných práv v spojení s článkom 52 ods. 3 Charty a článkom 6 ods. 2 EDLP, ako aj s článkom 47 ods. 2 Charty v spojení s článkom 52 ods. 3 Charty a článkom 6 ods. 1 EDLP.

Druhý odvolací dôvod vychádza z nesprávneho uplatnenia článku 81 Zmluvy o ES (teraz článok 101 ZFEÚ). Podľa názoru odvolateliek sa Všeobecný súd v napadnutom rozsudku domnieval, že dané konanie spadá pod zákaz kartelov obmedzujúcich hospodársku súťaž, hoci skutkový stav tomu nenasvedčoval. Tiež sa v rozpore s pravidlami dôkazného bremena a posúdenia dôkazných prostriedkov domnieval, že údajné konanie odvolateliek spadá pod článok 81 Zmluvy o ES (teraz 101 ZFEÚ). V tejto súvislosti sa Všeobecný súd dopustil viacerých nesprávnych právnych posúdení, keď uviedol nesprávne zistenia, skreslil dôkazy, nesprávne právne označil dôkazy a poručil prezumpciu neviny a zásadu spravodlivého procesu.

Tretí odvolací dôvod vychádza z porušenia zásady zákonnosti trestov, ktorých definícia spadá do právomoci zákonodarcu. Keďže aj Súdny dvor aj Všeobecný súd sa domnievajú, že 10 % hranica nachádzajúca sa v článku 23 ods. 2 druhom pododseku nariadenia č. 1/2003 (1) predstavuje absolútny strop a nie orientačný limit, neobsahuje právo Únie právny rámec na výpočet výšky pokút v prípade porušenia článku 81 Zmluvy o ES (teraz 101 ZFEÚ). Právo stanoviť rámec na výpočet pokút však prináleží len zákonodarcovi a nie Komisii.

Štvrtý odvolací dôvod vychádza zo širšieho porušenia zákonnosti trestov a zákazu retroaktívneho účinku. Podľa názoru odvolateliek nemôže Všeobecný súd pri absencii právneho rámca stanoviť výšku pokút bez toho, aby sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia. Ďalej sa odvolateľky domnievajú, že jednoduché overenie, či Komisia zaistila dodržiavanie vlastných usmernení, predstavuje neuplatnenie diskrečnej právomoci a tým porušenie článku 31 nariadenia č. 1/2003. Nakoniec odvolateľky poukazujú na porušenie zákazu retroaktívneho účinku, keď Všeobecný súd uplatnil usmernenia týkajúce sa pokút z roku 2006 na skutočnosti úplne ukončené v roku 2005.

Piaty a posledný odvolací dôvod vychádza z porušenia zásady proporcionality. Na jednej strane porušil Všeobecný súd článok 49 ods. 3 Charty, keď stanovil 17 % koeficient za závažnosť porušenia, ako aj vstupný poplatok. Na druhej strane sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď označil správanie odvolateliek za v rozpore s článkom 81 ods. 1 Zmluvy o ES (teraz článok 101 ZFEÚ), pričom toto posúdenie malo za následok chybný výpočet dĺžky údajného porušenia tohto ustanovenia.

(1)  Nariadenie Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 a 82 (Ú. v. ES L 1, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205).