13.4.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 118/16


Odvolanie podané 4. februára 2015: Safa Nicu Sepahan Co. proti rozsudku Všeobecného súdu (prvá komora) z 25. novembra 2014 vo veci T-384/11, Safa Nicu Sepahan Co./Rada Európskej únie

(Vec C-45/15 P)

(2015/C 118/23)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Odvolateľka: Safa Nicu Sepahan Co. (v zastúpení: A. Bahrami, avocat)

Ďalší účastník konania: Rada Európskej únie

Návrhy odvolateľky

Vzhľadom na dôvody uvedené v tomto odvolaní Safa Nicu Sepahan Co. navrhuje, aby Súdny dvor:

1.

čiastočne zrušil rozsudok Všeobecného súdu z 25. novembra 2014 vo veci T-384/11 v rozsahu, v akom:

neuznal majetkovú ujmu, ktorá vznikla spoločnosti Safa Nicu Sepahan Co. a nepriznal za ňu náhradu.

uznal, že Safa Nicu Sepahan Co. utrpela nemajetkovú ujmu, ale ako jedinú náhradu tejto ujmy priznal svojvoľne nízku sumu 50  000 eur.

2.

na základe svojej neobmedzenej právomoci a dostupných skutočností:

najmä

priznal spoločnosti Safa Nicu Sepahan Co. sumu 5 6 62  737,40 eura spolu s úrokmi za majetkovú ujmu, ktorá vznikla v dôsledku závažného porušenia právneho predpisu a protiprávneho konania Rady Európskej únie.

priznal spoločnosti Safa Nicu Sepahan Co. sumu 2 0 00  000 eur spolu s úrokmi za nemajetkovú ujmu, ktorá vznikla v dôsledku závažného porušenia právneho predpisu a protiprávneho konania Rady Európskej únie.

zaviazal Radu Európskej únie na náhradu trov konania a ďalších výdavkov vynaložených odvolateľkou v súvislosti s týmto odvolaním, vrátane nákladov konania spojených s predchádzajúcim konaním pred Všeobecným súdom, spolu s úrokmi.

subsidiárne

priznal spoločnosti Safa Nicu Sepahan Co. sumu stanovenú ex aequo et bono spolu s úrokmi za majetkovú ujmu, ktorá vznikla v dôsledku závažného porušenia právneho predpisu a protiprávneho konania Rady Európskej únie.

priznal spoločnosti Safa Nicu Sepahan Co. sumu stanovenú ex aequo et bono, avšak nie menej než 50  000 eur spolu s úrokmi (ako už bola priznaná uvedeným rozsudkom Všeobecného súdu), za nemajetkovú ujmu, ktorá vznikla v dôsledku závažného porušenia právneho predpisu a protiprávneho konania Rady Európskej únie.

zaviazal Radu Európskej únie na náhradu trov konania a ďalších výdavkov vynaložených spoločnosťou Safa Nicu Sepahan Co. v súvislosti s týmto odvolaním, vrátane nákladov konania spojených s predchádzajúcim konaním pred Všeobecným súdom, spolu s úrokmi.

ešte viac subsidiárne

3.

vrátil vec Všeobecnému súdu, aby preskúmal rozsah ujmy a vydal nové rozhodnutie v prospech spoločnosti Safa Nicu Sepahan Co.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Odvolateľka predkladá na podporu svojho odvolania proti rozsudku Všeobecného súdu z 25. novembra 2014 dva odvolacie dôvody a v rámci každého z nich uplatňuje niekoľko tvrdení:

V rámci prvého odvolacieho dôvodu odvolateľka tvrdí, že Všeobecný súd sa v bodoch 93 až 149 napadnutého rozsudku dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, že plnom rozsahu zamietol návrh na náhradu majetkovej ujmy napriek tomu, že uznal a pripustil, že odvolateľka skutočne utrpela majetkovú ujmu v dôsledku závažného protiprávneho konania Únie. Tento dôvod odvolania je založený na nasledujúcich tvrdeniach:

rozsudkom nebola priznaná žiadna náhrada za ujmu spôsobenú Úniou a jej úradníkmi, čo je v rozpore s článkom 340 ods. 2 ZFEÚ a článkom 41 ods. 3 Listiny základných práv Európskej únie, lebo obe tieto ustanovenia zakotvujú zásadu „náhrady v plnom rozsahu“,

keďže uvedeným rozsudkom nebola priznaná žiadna náhrada majetkovej ujmy, ktorej existencia bola uznaná, tento rozsudok porušuje zásadu proporcionality a spravodlivého posúdenia a dochádza v ňom k odopretiu spravodlivosti,

rozsudok je navyše protiprávny, lebo v ňom došlo k zjavnému skresleniu skutkového stavu a dôkazov a zamietnutie všetkých návrhov na náhradu ujmy je založené na nesprávnych, nelogických a rozporných úvahách.

V rámci druhého odvolacieho dôvodu odvolateľka tvrdí, že Všeobecný súd sa v bodoch 92 a 149 napadnutého rozsudku dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, že rozhodol, že priznanie sumy 50  000 eur predstavuje primeranú náhradu ujmy. Všeobecný súd tak porušil svoju povinnosť uviesť odôvodnenie, zásadu proporcionality a zásadu náhrady skutočnej ujmy a nákladov v plnom rozsahu, čo viedlo k svojvoľnému a protiprávnemu výsledku.