–

Robeco Hollands Bezit NV a i., v zastúpení: E. Pijnacker Hordijk a A. M. ter Haar, advocaten,

–

Stichting Autoriteit Financiële Markten (AFM), v zastúpení: M. J. Blotwijk, advocaat, a M. van Kwawegen, splnomocnená zástupkyňa,

–

vláda Spojeného kráľovstva, v zastúpení: D. Robertson, B. Kennelly a S. Simmons, splnomocnení zástupcovia,

–

Európska komisia, v zastúpení: I. V. Rogalski a F. Wilman, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 4 ods. 1 bodu 14 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/39/ES z 21. apríla 2004 o trhoch s finančnými nástrojmi, o zmene a doplnení smerníc Rady 85/611/EHS a 93/6/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/12/ES a o zrušení smernice Rady 93/22/EHS (Ú. v. ES L 145, 2004, s. 1; Mim. vyd. 06/007, s. 263).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi spoločnosťou Robeco Hollands Bezit NV a ďalšími desiatimi spoločnosťami a Stichting Autoriteit Financiële Markten (AFM) (Úrad pre dohľad nad finančným trhom, Holandsko) vo veci uloženia poplatkov týmto spoločnostiam za náklady, ktoré vynaložil AFM v rámci svojej činnosti dohľadu.

3

Odôvodnenia 2, 5 a 6 smernice 2004/39 uvádzajú:

…

4

Článok 4 ods. 1 body 6, 7, 14, 15 a 17 tejto smernice stanovuje:

„Na účely tejto smernice:

…

…

…

…“

5

Uvedený oddiel C uvádza vo svojom bode 3 „podiely v podnikoch kolektívneho investovania“.

6

Ustanovenie § 1:40 ods. 1 Wet op het financieel toezicht (zákon o dohľade nad finančným trhom, ďalej len „Wft“) uvádza, že orgán dohľadu fakturuje náklady na činnosť, ktorú vykonáva v súvislosti s plnením svojich úloh vyplývajúcich zo zákona, spoločnostiam, vo vzťahu ku ktorým sa táto činnosť uskutočňuje, pokiaľ sa tieto náklady neuhrádzajú zo štátneho rozpočtu Holandského kráľovstva.

7

Podľa § 5 a 6 a § 8 ods. 1 písm. i) bodu 4 Besluit bekostiging financieel toezicht (nariadenie o financovaní finančného dohľadu) je na tento účel AFM oprávnený vyrubiť poplatky emitentom v zmysle § 5:60 ods. 1 písm. a) Wft.

8

Ustanovenie § 5:60 ods. 1 písm. a) Wft uvádza, že každý, kto rozhoduje alebo spolurozhoduje o každodenných činnostiach emitenta so sídlom v Holandsku – ktorý vydáva alebo zamýšľa vydávať finančné nástroje v zmysle § 5:56 ods. 1 písm. a) tohto zákona – ako aj každý, na koho pokyn sa uzatvorí kúpna zmluva o finančných nástrojoch v zmysle tohto ustanovenia, ktoré nie sú cennými papiermi, alebo kto zamýšľa uzatvoriť kúpnu zmluvu o finančných nástrojoch v zmysle tohto ustanovenia, ktoré nie sú cennými papiermi, je povinný oznámiť na vlastný účet uzatvorené alebo realizované transakcie s podielmi na emitentoch uvedených v písmenách a), b) alebo c) § 5:60 ods. 1 Wft alebo s finančnými nástrojmi, ktorých hodnota je určená v spojení s hodnotou podielov, najneskôr v piaty pracovný deň po uskutočnení transakcie.

9

Podľa § 5:56 ods. 1 písm. a) Wft sa každému, kto spadá do kategórie osôb uvedenej v odseku 2 tohto paragrafu, zakazuje využívať dôverné informácie na uzatvorenie alebo uskutočnenie transakcií s finančnými nástrojmi v Holandsku alebo z Holandska alebo z nečlenského štátu Európskej únie, ktoré boli pripustené alebo sa žiada o ich pripustenie na obchodovanie na regulovanom trhu, na ktorý bolo udelené povolenie v zmysle § 5:26 ods. 1 tohto zákona, alebo na mnohostrannej obchodnej platforme, na ktorú má investičná spoločnosť povolenie v zmysle § 2:96 uvedeného zákona.

10

§ 1:1 Wft znie:

„‚regulovaný trh‘ znamená mnohostranný systém, ktorý spája, alebo umožňuje spájanie záujmov viacerých tretích strán nakupovať a predávať finančné nástroje – v systéme a v súlade s nediskrečnými pravidlami – spôsobom, ktorého výsledkom je zmluva týkajúca sa finančných nástrojov prijatých na obchodovanie podľa pravidiel a/alebo systémov trhu a ktorý je povolený a funguje pravidelne a v súlade s platnými ustanoveniami o povolení a stálom dohľade.“

11

Žalobkyne vo veci samej sú „open‑end“ investičnými spoločnosťami. Na obchodovanie s podielmi vo svojich fondoch využívajú systém „Euronext Fund Services“ (ďalej len „systém EFS“), ktorý patrí spoločnosti Euronext Amsterdam NV (ďalej len „Euronext)“, pričom táto posledná uvedená spoločnosť má povolenie na prevádzkovanie a správu regulovaného trhu podľa § 5:26 ods. 1 Wft.

12

Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že systém EFS je oddeleným systémom obchodovania, v ktorom sa obchoduje len s podielmi v „open‑end“ investičných fondoch. Jeho členmi sú agenti fondov a makléri. Makléri zhromažďujú pokyny na nákup a predaj od investorov a odovzdávajú ich agentovi príslušného investičného fondu. Transakcie sa uskutočňujú na základe forwardovej ceny, to znamená, že ak maklér odovzdá pokyn agentovi fondu do 16h00, tento agent splní pokyn nasledujúci deň o 10h00 na základe čistej hodnoty investičného fondu upravenej po zohľadnení transakčných nákladov.

13

Sériou rozhodnutí potvrdených rozhodnutím z 13. decembra 2012 AFM uložil žalobkyniam vo veci samej poplatky za roky 2009 až 2012 na základe § 1:40 Wft. Tento orgán sa domnieval, že tieto poplatky sú splatné vzhľadom na to, že systém EFS je „regulovaným trhom“ v zmysle článku 4 ods. 1 bodu 14 smernice 2004/39, prevzatej do holandského práva ustanovením § 1:1 Wft, čo znamená, že § 5:60 Wft sa uplatňuje na správcov a komisionárov uvedených žalobkýň.

14

Keďže Rechtbank Rotterdam (súd v Rotterdame, Holandsko) zamietol žalobu proti uvedenému potvrdzujúcemu rozhodnutiu, žalobkyne vo veci samej sa obrátili na vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania, v ktorom sa pýta, či sa vymedzenie „regulovaného trhu“ nachádzajúce sa v uvedenom ustanovení smernice 2004/39 vzťahuje alebo nevzťahuje na systém EFS.

15

Podľa vnútroštátneho súdu viaceré okolnosti naznačujú, že systém EFS nie je mnohostranným systémom, a preto nepredstavuje regulovaný trh v zmysle toho istého ustanovenia.

16

Po prvé sa vnútroštátny súd domnieva, že systém EFS je skôr dvojstranným systémom, v ktorom, ako vyplýva najmä z odôvodnenia 6 smernice 2004/39, sa transakcie uskutočňujú výlučne medzi investičnou spoločnosťou a investorom. V tejto súvislosti uvádza, že v rámci systému EFS agent fondov zastupuje investičné spoločnosti a maklér zastupuje investora a že agent fondov vždy plní pokyny makléra.

17

Po druhé vnútroštátny súd konštatuje, že neexistuje oznamovacia povinnosť v súvislosti s transakciami uzatvorenými prostredníctvom systému EFS. Podľa neho vzhľadom na to, že uvedené odôvodnenie 6 uvádza pravidlá regulovaného trhu týkajúce sa najmä oznamovania transakcií, možno z neho vyvodiť, že systém, v ktorom sa uskutočňujú jedine transakcie nepodliehajúce oznamovacej povinnosti, sa nemôže považovať za „regulovaný trh“.

18

V tejto súvislosti vnútroštátny súd usudzuje, že z nariadenia Komisie (ES) č. 1287/2006 z 10. augusta 2006, ktorým sa vykonáva smernica 2004/39, pokiaľ ide o povinnosti pri vedení záznamov pre investičné spoločnosti, oznamovanie transakcií, priehľadnosť trhu, prijatie finančných nástrojov na obchodovanie a vymedzené pojmy na účely tejto smernice (Ú. v. EÚ L 241, 2006, s. 1), vyplýva, že transakcie uskutočnené na primárnom trhu nepodliehajú oznamovacej povinnosti, v dôsledku čoho systém, akým je systém EFS, v rámci ktorého sa uskutočňujú jedine transakcie na primárnom trhu, by sa nemal považovať za „regulovaný trh“.

19

Po tretie vnútroštátny súd pripomína, že cena podielov v systéme EFS sa určuje podľa ich čistej hodnoty, zatiaľ čo podľa žalobkýň vo veci samej cena finančných nástrojov dohadovaná na regulovaných trhoch vyplýva zo vzťahu dopytu a ponuky.

20

Po štvrté sa tento súd domnieva, že vzhľadom na to, že riziká manipulácie trhu alebo obchodovania na základe dôverných informácií sú v rámci systému EFS veľmi nízke, výklad, podľa ktorého tento systém nie je regulovaným trhom, by nemal byť v rozpore s cieľmi smernice 2004/39.

21

Vnútroštátny súd však nevylučuje opačný názor, podľa ktorého systém EFS predstavuje regulovaný trh v zmysle článku 4 ods. 1 bodu 14 smernice 2004/39. Uvádza, že Euronext, ktorému bolo vydané povolenie na prevádzkovanie tohto systému, ho prevádzkuje samostatne. Uvedený súd sa domnieva, že EFS možno považovať za mnohostranný systém, keďže je naň napojených viacero maklérov a agentov fondov, obchoduje sa na ňom s podielmi viacerých investičných spoločností a pokyny sú zadávané viacerými subjektmi. Podľa toho istého súdu pojem „tretie strany“ použitý v tomto ustanovení, vykladaný podľa svojho bežného použitia, znamená označenie akéhokoľvek užívateľa systému. Navyše sú príslušné záujmy kupujúcich a predávajúcich viditeľne označené v systéme EFS, aby viedli k uzatvoreniu zmlúv, a fungovanie tohto systému podlieha nediskrečným pravidlám uvedeným v dvoch dokumentoch s názvami EFS Trading Manual (Príručka obchodovania v systéme EFS) a TCS‑web user Guide to the EFS (Užívateľská príručka TCS‑web systému EFS).

22

Vnútroštátny súd sa tiež domnieva, že z odôvodnenia 6 a článku 4 ods. 1 bodu 14 smernice 2004/39 nemožno priamo vyvodiť, že neexistencia oznamovacej povinnosti, ako aj tvorby ceny na základe dopytu a ponuky vylučuje, aby sa systém EFS považoval za „regulovaný trh“.

23

Za týchto okolností College van Beroep voor het Bedrijfsleven (Odvolací súd pre správne spory v hospodárskej oblasti, Holandsko) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:

„Má sa systém, na ktorom sa zúčastňuje viacero agentov fondov a maklérov na zastupovanie ‚open‑end‘ investičných spoločností, resp. investorov pri transakciách v systéme, a ktorý v skutočnosti len podporuje tieto ‚open‑end‘ investičné spoločnosti pri výkone ich povinností plniť pokyny investorov na nákup a predaj podielov, považovať za regulovaný trh v zmysle článku 4 ods. 1 bodu 14 [smernice 2004/39], a aké znaky má spĺňať v prípade kladnej odpovede?“

24

Svojou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 4 ods. 1 bod 14 smernice 2004/39 vykladať v tom zmysle, že na systém obchodovania, v rámci ktorého viacerí agenti fondov zastupujú „open‑end“ investičné spoločnosti a viacerí makléri zastupujú investorov a ktorého jedinou úlohou je napomáhať týmto investičným spoločnostiam pri ich povinnosti plniť pokyny na nákup a predaj podielov zadané uvedenými investormi, sa vzťahuje pojem „regulovaný trh“ v zmysle tohto ustanovenia.

25

Hoci jedine vnútroštátnemu súdu prislúcha vyjadriť sa ku kvalifikácii systému EFS v závislosti od osobitných okolností veci samej, nič to nemení na skutočnosti, že Súdny dvor má právomoc na to, aby z ustanovení smernice 2004/39, v danom prípade jej článku 4 ods. 1 bodu 14, vyvodil kritériá, ktoré vnútroštátny súd môže alebo musí v tejto súvislosti uplatniť (pozri v tomto zmysle rozsudok z 3. decembra 2015, Banif Plus Bank, C‑312/14, EU:C:2015:794, bod 51 a citovanú judikatúru).

26

Článok 4 ods. 1 bod 14 smernice 2004/39 vymedzuje regulovaný trh ako mnohostranný systém prevádzkovaný a/alebo riadený organizátorom trhu, ktorý spája alebo umožňuje spájanie záujmov viacerých tretích strán nakupovať a predávať finančné nástroje – v systéme a v súlade s nediskrečnými pravidlami – spôsobom, ktorého výsledkom je zmluva týkajúca sa finančných nástrojov prijatých na obchodovanie podľa jeho pravidiel a/alebo systémov a ktorý je povolený a funguje pravidelne a v súlade s ustanoveniami hlavy III tejto smernice.

27

V tejto súvislosti z rozhodnutia vnútroštátneho súdu vyplýva, že niektoré vlastnosti regulovaného trhu spresnené v tomto vymedzení sú v systéme EFS skutočne prítomné. Podľa vnútroštátneho súdu je tento systém prevádzkovaný spoločnosťou Euronext a podlieha nediskrečným pravidlám, konkrétne pravidlám uvedeným v dvoch dokumentoch, ktoré vydal tento subjekt, s názvami EFS Trading Manual a TCS‑web user Guide to the EFS. Pokyny, ktoré makléri zadávajú v systéme EFS agentom investičných fondov, vedú k uzatváraniu zmlúv týkajúcich sa podielov v týchto fondoch. Euronext navyše dostal povolenie na prevádzkovanie systému EFS, pri ktorom nič nenasvedčuje tomu, že nie je v súlade s ustanoveniami hlavy III smernice 2004/39, čoho preverenie prislúcha vnútroštátnemu súdu.

28

Rovnako je potrebné konštatovať, že uvedené podiely v investičných fondoch predstavujú „finančné nástroje“ v zmysle článku 4 ods. 1 bodu 17 smernice 2004/39 v spojení s prílohou I oddielom C bodom 3 tejto smernice.

29

Na to, aby sa odpovedalo na otázku vnútroštátneho súdu, teda zostáva preskúmať, či sa takýto systém musí považovať za mnohostranný systém, ktorý spája alebo umožňuje spájať záujmy viacerých tretích strán nakupovať a predávať v zmysle článku 4 ods. 1 bodu 14 smernice 2004/39.

30

Hoci pojem mnohostranný systém ako taký nie je vymedzený v tejto smernici, v jej odôvodnení 6 je uvedené, že vymedzenia pojmov „regulovaný trh“ a „multilaterálny obchodný systém (MTF)“, ktoré sú dvomi druhmi mnohostranných systémov upravenými touto smernicou, by nemali obsahovať dvojstranné systémy, v rámci ktorých investičné spoločnosti vstupujú do každého obchodu na svoj vlastný účet, a nie ako bezrizikový sprostredkovateľ medzi kupujúcim a predávajúcim. Podľa článku 4 ods. 1 bodu 6 smernice 2004/39 obchodovanie na vlastný účet znamená obchodovanie za vlastný kapitál, ktorého výsledkom je uzavretie transakcií s finančnými nástrojmi.

31

Z tohto jasného rozlišovania medzi mnohostranným a dvojstranným systémom je potrebné vyvodiť, že prevádzkovateľ trhu alebo investičná spoločnosť, ktorá prevádzkuje mnohostranný systém, koná bez toho, aby preberala riziko a vkladala svoj vlastný kapitál do uzatvárania transakcií uskutočňovaných v rámci tohto systému. V súlade s vymedzením uvedeným v článku 4 ods. 1 bode 14 smernice 2004/39 sa toto sprostredkovanie uskutočňuje medzi záujmami viacerých tretích strán nakupovať a predávať, pričom tieto tretie strany sa musia chápať ako akékoľvek fyzické alebo právnické osoby, ktoré sú oddelené od systému obchodovania a jeho prevádzkovateľa a sú od nich nezávislé.

32

Vysvetlenia poskytnuté vnútroštátnym súdom naznačujú, že systém EFS má tieto vlastnosti a v dôsledku toho sa musí považovať za „regulovaný trh“ v zmysle článku 4 ods. 1 bodu 14 smernice 2004/39.

33

V prvom rade je totiž zrejmé, že transakcie nákupu a predaja podielov v „open‑end“ investičných spoločnostiach medzi maklérmi, ktorí zastupujú investorov, a agentmi fondov týchto investičných spoločností sa vykonávajú v rámci systému EFS, ktorý v rámci týchto transakcií nepreberá žiadne riziko ani nevkladá svoj vlastný kapitál.

34

V tejto súvislosti nemožno súhlasiť s názorom, že systém EFS sa skôr podobá na dvojstranný systém, keďže v skutočnosti je to vždy investičná spoločnosť, ktorá svojimi vlastnými prostriedkami plní pokyny investora. Ako uviedol generálny advokát v bode 92 svojich návrhov, takýto názor nezohľadňuje zásahy spoločnosti Euronext, ktorá prevádzkuje systém EFS ako nezávislý subjekt v rámci týchto transakcií, pričom takéto zásahy neexistujú pri dvojstrannom obchodovaní.

35

Ako v tejto súvislosti poznamenala vláda Spojeného kráľovstva, skutočnosť, že v systéme, akým je systém EFS, nedochádza k obchodovaniu medzi rôznymi maklérmi alebo rôznymi agentmi investičných spoločností, nie je relevantná, keďže v rámci tohto systému môžu tieto investičné spoločnosti uzatvárať transakcie s viacerými maklérmi a naopak.

36

V druhom rade je potrebné usudzovať, že spájanie záujmov viacerých tretích strán nakupovať a predávať je v rámci systému EFS tvorené prítomnosťou maklérov zastupujúcich investorov, ako aj agentov investičných fondov.

37

Na jednej strane sú títo makléri a agenti voči uvedenému systému tretími osobami, keďže sú od neho oddelení a nezávislí.

38

Na druhej strane skutočnosť, ktorú zdôraznil vnútroštátny súd aj žalobkyne vo veci samej, že agenti a ich investičné fondy plnia výlučne a povinne príkazy na vydávanie a nákup podielov v investičných spoločnostiach, ktoré dostávajú prostredníctvom systému EFS, by nemala brániť tomu, aby na základe prítomnosti týchto agentov a uvedených maklérov v rámci tohto systému dochádzalo k spájaniu viacerých záujmov nakupovať a predávať. Najmä vzhľadom na široký význam výrazu „záujem kúpi a predať“ uvedeného v odôvodnení 6 smernice 2004/39 by sa tento výraz nemal chápať tak, že niekoho vylučuje z postavenia účastníka systému obchodovania len z dôvodu, že tieto záujmy vyplývajú z povinnosti nakupovať alebo vydávať takéto podiely.

39

V treťom rade vnútroštátny súd, ako aj žalobkyne vo veci samej poukazujú na niektoré vlastnosti systému EFS, ktoré sa týkajú neexistencie oznamovacej povinnosti pri transakciách uskutočnených v rámci tohto systému, ich primárnej povahy, skutočnosti, že ceny nevyplývajú priamo zo vzťahu ponuky a dopytu, ale z čistej hodnoty nakupovaných alebo predávaných podielov zistenej v druhý deň po zadaní pokynu, ako aj nízkeho rizika manipulácie trhov alebo obchodovania na základe dôverných informácií. Domnievajú sa, že tieto vlastnosti svedčia proti považovaniu tohto systému za regulovaný trh.

40

Nijaká z týchto vlastností, ak sa by sa potvrdili, by sa však nemala považovať za nezlučiteľnú s pojmom „regulovaný trh“, ako je vymedzený v článku 4 ods. 1 bode 14 smernice 2004/39.

41

Ako totiž uviedli AFM, vláda Spojeného kráľovstva a Európska komisia vo svojich písomných pripomienkach, toto ustanovenie neobsahuje žiadne spresnenie alebo obmedzenie týkajúce sa fungovania regulovaného trhu, pokiaľ ide o oznamovanie alebo neoznamovanie transakcií, jeho primárnej alebo sekundárnej povahy, alebo tvorby cien týchto transakcií.

42

Pokiaľ ide konkrétnejšie o oznamovanie transakcií, je potrebné uviesť, že uvedenie skutočnosti, že trh pozostávajúci iba zo súboru pravidiel, ktoré upravujú aspekty týkajúce sa okrem iného predkladania správ, je regulovaným trhom alebo MTF, v odôvodnení 6 smernice 2004/39 znamená len to, že na jeho kvalifikáciu trhu ako regulovaného trhu alebo MTF postačuje, aby mal tieto vlastnosti. Nemalo by sa z toho vyvodzovať, že oznamovanie transakcií je nevyhnutnou podmienkou takejto kvalifikácie.

43

Pokiaľ ide o tvrdenie týkajúce sa v podstate neexistencie nevyhnutnosti kvalifikovať EFS ako „regulovaný trh“ vzhľadom na nízke riziko zneužitia pri vykonávaní týchto transakcií, toto tvrdenie nemôže uspieť. Ako totiž Komisia zdôraznila vo svojich písomných pripomienkach, ciele ustanovení smernice 2004/39 o regulovaných trhoch nie sú obmedzené na predchádzanie zneužitiam. Ako vyplýva najmä z odôvodnení 2 a 5 tejto smernice, tieto ustanovenia sa v širšej miere týkajú zosúladenia potrebného na to, aby sa investorom poskytla vysoká úroveň ochrany tým, že sa zriadi komplexný regulačný rámec upravujúci vykonávanie transakcií s finančnými nástrojmi, čím sa zabezpečí vysoká kvalita uskutočňovania transakcií a zachovanie integrity a celkovej efektívnosti finančného systému.

44

Vzhľadom na všetko, čo bolo uvedené, je potrebné odpovedať na položenú otázku tak, že článok 4 ods. 1 bod 14 smernice 2004/39 sa má vykladať v tom zmysle, že na systém obchodovania, v rámci ktorého viacerí agenti fondov zastupujú „open‑end“ investičné spoločnosti a viacerí makléri zastupujú investorov a ktorého jedinou úlohou je napomáhať týmto investičným spoločnostiam pri ich povinnosti plniť pokyny na nákup a predaj podielov zadané uvedenými investormi, sa vzťahuje pojem „regulovaný trh“ v zmysle tohto ustanovenia.

45

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (štvrtá komora) rozhodol takto:

Článok 4 ods. 1 bod 14 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/39/ES z 21. apríla 2004 o trhoch s finančnými nástrojmi, o zmene a doplnení smerníc Rady 85/611/EHS a 93/6/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/12/ES a o zrušení smernice Rady 93/22/EHS sa má vykladať v tom zmysle, že na systém obchodovania, v rámci ktorého viacerí agenti fondov zastupujú „open‑end“ investičné spoločnosti a viacerí makléri zastupujú investorov a ktorého jedinou úlohou je napomáhať týmto investičným spoločnostiam pri ich povinnosti plniť pokyny na nákup a predaj podielov zadané uvedenými investormi, sa vzťahuje pojem „regulovaný trh“ v zmysle tohto ustanovenia.