Vec C‑584/15
Glencore Céréales Francúzsko
proti
Établissement national des produits de l’agriculture et de la mer (FranceAgriMer)
(návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunal administratif de Melun)
„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Nariadenie (ES, Euratom) č. 2988/95 – Ochrana finančných záujmov Európskej únie – Článok 3 – Nariadenie (EHS) č. 3665/87 – Článok 11 – Vrátenie neprávom poskytnutej vývoznej náhrady – Nariadenie (EHS) č. 3002/92 – Článok 5a – Neoprávnene uvoľnená záruka – Dlžné úroky – Premlčacia doba – Začiatok plynutia lehoty – Prerušenie lehoty – Maximálna hranica – Dlhšie doby a lehoty – Uplatniteľnosť“
Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (štvrtá komora) z 2. marca 2017
Vlastné zdroje Európskej únie–Nariadenie o ochrane finančných záujmov Únie–Konanie o nezrovnalostiach–Premlčacia doba–Uplatniteľnosť na vymáhanie nárokov úrokov z neprávom získaných súm
(Nariadenie Rady č. 2988/95, článok 3 ods. 1 a článok 4 ods. 1 a 2; nariadenia Komisie č. 3665/87, zmenené nariadením č. 495/97, článok 11 ods. 3, a č. 3002/92, zmenené nariadením č. 770/96, článok 5a)
Vlastné zdroje Európskej únie–Nariadenie o ochrane finančných záujmov Únie–Pokračujúca alebo opakujúca sa nezrovnalosť–Pojem–Skutočnosť, že hospodársky subjekt je dlžníkom vo vzťahu k nárokom na úroky týkajúce sa neoprávnene získaných súm–Vylúčenie
(Nariadenie Rady č. 2988/95, článok 1 ods. 2; nariadenia Komisie č. 3665/87, zmenené nariadením č. 495/97, článok 11 ods. 3, a č. 3002/92, zmenené nariadením č. 770/96, článok 5a)
Vlastné zdroje Európskej únie–Nariadenie o ochrane finančných záujmov Únie–Konanie o nezrovnalostiach–Premlčacia doba–Uplatniteľnosť na vymáhanie nárokov úrokov z neprávom získaných súm–Začiatok plynutia–Dátum uplynutia nezrovnalosti
(Nariadenie Rady č. 2988/95, článok 1 ods. 2; nariadenia Komisie č. 3665/87, zmenené nariadením č. 495/97, článok 11 ods. 3, a č. 3002/92, zmenené nariadením č. 770/96, článok 5a)
Vlastné zdroje Európskej únie–Nariadenie o ochrane finančných záujmov Únie–Konanie o nezrovnalostiach–Premlčacia doba–Maximálna hranica–Uplatniteľnosť na vymáhanie nárokov úrokov z neprávom získaných súm–Neexistencia rozhodnutia zo strany príslušného orgánu, pokiaľ ide o vymáhanie týchto pohľadávok v uplatniteľnej lehote, napriek jeho žiadosti o vrátenie neoprávnene získaných súm v tejto lehote–Preklúzia
(Nariadenie Rady č. 2988/95, článok 3 ods. 1 štvrtý pododsek a článok 6 ods. 1)
Vlastné zdroje Európskej únie–Nariadenie o ochrane finančných záujmov Únie–Konanie o nezrovnalostiach–Premlčacia doba–Uplatniteľnosť dlhších vnútroštátnych premlčacích lehôt–Podmienka–Dodržanie zásad právnej bezpečnosti a proporcionality–Lehota piatich rokov–Prípustnosť
(Nariadenie Rady č. 2688/95, článok 3 ods. 1 a 3)
Článok 3 ods. 1 nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 z 18. decembra 1995 o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev sa má vykladať v tom zmysle, že premlčacia doba stanovená v tomto ustanovení sa uplatňuje na vymáhanie nárokov na úroky, o aké ide vo veci samej, dlžných na základe článku 11 ods. 3 nariadenia Komisie (EHS) č. 3665/87 z 27. novembra 1987, ktorým sa ustanovujú spoločné podrobné pravidlá uplatňovania vývozných náhrad za poľnohospodárske výrobky [neoficiálny preklad], v znení zmenenom nariadením Komisie (ES) č. 495/97 z 18. marca 1997 a článku 5a nariadenia Komisie (EHS) č. 3002/92 zo 16. októbra 1992 o ustanovení spoločných podrobných pravidiel na overovanie použitia a/alebo miesta určenia intervenčných produktov v znení zmenenom nariadením Komisie (ES) č. 770/96 z 26. apríla 1996.
V prejednávanej veci je nesporné, že platobné výmery, o ktoré ide vo veci samej, vydané príslušným správnym orgánom na účely vymáhania pomoci alebo súm, ktoré spoločnosť Glencore neoprávnene získala z dôvodu nezrovnalostí, ktorých sa dopustila, boli prijaté na základe článku 11 ods. 3 nariadenia č. 3665/87, pokiaľ ide o nebalený sladový jačmeň, a článku 5a nariadenia č. 3002/92, pokiaľ ide o intervenčnú pšenicu obyčajnú. Navyše zo spisu, ktorý má Súdny dvor k dispozícii, vyplýva, že platobný výmer týkajúci sa vrátenia úrokov popri tejto pomoci a týchto súm bol tiež prijatý na základe týchto ustanovení. V tejto súvislosti treba uviesť, že uvedené ustanovenia výslovne stanovujú, že vrátenie pomoci a súm, ktoré dotknutý hospodársky subjekt neoprávnene získal, sa navyšuje o úroky, ktoré sú vypočítané na základe tejto pomoci a týchto súm v závislosti od času, ktorý uplynul od okamihu ich získania do ich vrátenia. Článok 5a ods. 1 druhý pododsek nariadenia č. 3002/92 v tomto ohľade spresňuje, že prijatie takto vypočítanej sumy príslušným orgánom predstavuje vrátenie neoprávnene poskytnutej hospodárskej výhody dotknutému hospodárskemu subjektu. Platobné výmery, o ktoré ide vo veci samej, tak treba považovať v zmysle článku 4 ods. 1 a 2 nariadenia č. 2988/95 za „správne opatrenia“, v rozsahu, v akom sa týkajú istiny, ako aj úrokov, keďže tieto výmery sa spolu podieľajú na odňatí výhody, ktorú dotknutý hospodársky subjekt neoprávnene získal. Z toho vyplýva, že premlčacia doba stanovená v článku 3 ods. 1 tohto nariadenia sa uplatňuje za okolností, o aké ide vo veci samej.
(pozri body 28 – 31, 33, bod 1 výroku)
Článok 3 ods. 1 druhý pododsek nariadenia č. 2988/95 sa má vykladať v tom zmysle, že pre hospodársky subjekt skutočnosť, že je dlžníkom vo vzťahu k nárokom na úroky, o aké ide vo veci samej, nepredstavuje „pokračujúcu a opakujúcu nezrovnalosť“ v zmysle tohto ustanovenia. Za takéto nároky treba považovať len tie nároky vyplývajúce z tej istej nezrovnalosti v zmysle článku 1 ods. 1 nariadenia č. 2988/95, ktoré vedú k vráteniu neoprávnene získanej pomoci alebo súm tvoriacich hlavné pohľadávky.
Treba pripomenúť, že vznik nezrovnalosti v zmysle článku 1 ods. 2 nariadenia č. 2988/95 predpokladá súčasné splnenie dvoch podmienok, a to konanie alebo opomenutie hospodárskeho subjektu porušujúceho právo Únie, ako aj škoda alebo potenciálna škoda pre rozpočet Únie (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 6. októbra 2015, Firma Ernst Kollmer Fleischimport und ‑export, C‑59/14, EU:C:2015:660, bod 24). Pokiaľ ide o podmienku týkajúcu sa existencie porušenia práva Únie, z článku 11 ods. 3 nariadenia č. 3665/87 a článku 5a nariadenia č. 3002/92 vyplýva, že rovnaké porušenie ustanovenia práva Únie vedie zároveň k vráteniu neoprávnene získaných súm z dôvodu tohto porušenia a k získaniu úrokov nad rámec týchto súm, ktoré sú spolu predmetom vymáhania neoprávnene priznanej hospodárskej výhody dotknutému hospodárskemu subjektu. Pokiaľ ide o podmienku týkajúcu sa existencie škody alebo potenciálnej škody pre rozpočet Únie, treba uviesť, že ako v podstate uviedol generálny advokát v bodoch 51 a 60 svojich návrhov, úroky stanovené v článku 11 ods. 3 nariadenia č. 3665/87 a v článku 5a nariadenia č. 3002/92 predstavujú kompenzačné úroky určené na preukázanie aktualizovanej hodnoty „škody“ v zmysle článku 1 ods. 2 nariadenia č. 2988/95 od dátumu jej vzniku do vrátenia skutočnej výšky tejto škody dotknutým hospodárskym subjektom.
Z toho vyplýva, na rozdiel od tvrdenia francúzskej vlády, že pokiaľ ide o porušenie ustanovení nariadení č. 3665/87 a 3002/92, nezrovnalosť v zmysle článku 1 ods. 2 nariadenia č. 2988/95 vedie k vráteniu neoprávnene priznanej hospodárskej výhody dotknutému hospodárskemu subjektu, ktorá pozostáva v súlade s článkom 11 ods. 3 nariadenia č. 3665/87 a článku 5a nariadenia č. 3002/92 z pomoci a súm, ktoré tento subjekt neoprávnene získal, navýšených o úroky stanovené v týchto článkoch.
(pozri body 38 – 42, bod 2 výroku)
Článok 3 ods. 1 prvý pododsek nariadenia č. 2988/95 sa má vykladať v tom zmysle, že pokiaľ ide o konania vedúce k prijatiu správnych opatrení týkajúcich sa vymáhania nárokov na úroky, o ktoré ide vo veci samej, premlčacia doba stanovená v tomto článku 3 ods. 1 prvom pododseku plynie od dátumu spáchania nezrovnalosti, ktorá vedie k vráteniu neoprávnenej pomoci a súm, na základe ktorých sa tieto úroky vypočítavajú, konkrétne od dátumu, keď nastala skutočnosť zakladajúca túto nezrovnalosť, t. j. buď od konania alebo opomenutia, alebo od škody, ktorá vznikla ako posledná.
V každom prípade prináleží vnútroštátnemu súdu, ktorý disponuje úplnou znalosťou skutkových okolností vo veci samej, aby určil, či v prejednávanej veci došlo ku konečnému priznaniu dotknutej výhody pred konaním alebo opomenutím predstavujúcim porušenie práva Únie. V prípade, že je to tak, premlčacia lehota konaní smerujúcich k vymáhaniu nárokov vrátenia pozostávajúcich z predmetných úrokov začína plynúť od tohto konania alebo opomenutia. Ak sa naopak zdá, že táto výhoda bola priznaná po uvedenom konaní alebo opomenutí, dies a quo zodpovedá dátumu priznania uvedenej výhody a teda dňu, od ktorého sa počítajú uvedené úroky.
(pozri body 50, 51, bod 3 výroku)
Článok 3 ods. 1 štvrtý pododsek nariadenia č. 2988/95 sa má vykladať v tom zmysle, že pokiaľ ide o konania vedúce k prijatiu správnych opatrení týkajúcich sa vymáhania úrokov, o aké ide vo veci samej, premlčanie nastane uplynutím lehoty stanovenej v tomto článku 3 ods. 1 štvrtom pododseku, ak príslušný orgán v tejto lehote pri výzve o vrátenie pomoci a súm, ktoré neoprávnene získal dotknutý hospodársky subjekt, neprijal nijaké rozhodnutie, čo sa týka týchto úrokov.
Odhliadnuc od prípadu prerušenia správneho konania v súlade s článkom 6 ods. 1 nariadenia č. 2988/95, akty týkajúce sa vyšetrovania alebo právneho konania prijaté príslušným orgánom a oznámené danej osobe v súlade s článkom 3 ods. 1 tretieho pododseku tohto nariadenia nemajú za následok prerušenie lehoty stanovenej v článku 3 ods. 1 štvrtom pododseku uvedeného nariadenia (pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. júna 2015, Pfeifer & Langen, C‑52/14, EU:C:2015:381, bod 72). Z toho vyplýva, že čo sa týka nezrovnalostí, o aké ide vo veci samej, príslušný orgán je v každom prípade povinný prijať správne opatrenia týkajúce sa vrátenia neoprávnene priznanej hospodárskej výhody v lehote stanovenej v článku 3 ods. 1 štvrtom pododseku nariadenia č. 2988/95. V situácii, o akú ide vo veci samej, v ktorej príslušný orgán požiadal v prvom rade o vrátenie hlavných pohľadávok pred tým, než požiadal v druhom rade o vrátenie úrokov, za predpokladu, že akty prerušujúce premlčanie boli prijaté vzhľadom na tieto úroky, má preto tento orgán povinnosť prijať rozhodnutie týkajúce sa vrátenia uvedených úrokov v lehote stanovenej v článku 3 ods. 1 štvrtom pododseku nariadenia č. 2988/95
(pozri body 56, 57, 59, 61, bod 4 výroku)
Článok 3 ods. 3 nariadenia č. 2988/95 sa má vykladať v tom zmysle, že dlhšia premlčacia lehota stanovená vo vnútroštátnom práve, než je lehota stanovená v článku 3 ods. 1 tohto nariadenia, môže byť uplatnená v situácii, aká je vo veci samej, pokiaľ ide o vymáhanie nárokov na úroky vzniknutých pred dátumom nadobudnutia účinnosti tejto lehoty a ešte nepremlčanej podľa tohto posledného ustanovenia.
Okrem toho, aj keď, ako vyplýva z bodu 64 tohto rozsudku, si členské štáty ponechávajú širokú mieru voľnej úvahy, pokiaľ ide o stanovenie dlhších premlčacích dôb, tieto štáty sú však povinné dodržiavať všeobecné zásady práva Únie, najmä zásadu právnej istoty a zásadu proporcionality. Pokiaľ ide o zásadu právnej istoty, ako vyplýva z judikatúry Súdneho dvora v trestných veciach, členské štáty môžu predĺžiť premlčacie lehoty, ak sa vytýkané skutky nikdy nepremlčali (pozri v tomto zmysle rozsudok z 8. septembra 2015, Taricco a i., C‑105/14, EU:C:2015:555, bod 57). Pokiaľ ide o zásadu proporcionality, treba uviesť, že uplatnenie dlhšej vnútroštátnej premlčacej lehoty, ktorá je uvedená v článku 3 ods. 3 nariadenia č. 2988/95, na začatie konania o nezrovnalostiach v zmysle tohto nariadenia, nesmie zjavne presahovať hranice toho, čo je potrebné na dosiahnutie cieľa ochrany finančných záujmov Únie (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 17. septembra 2014, Cruz & Companhia, C‑341/13, EU:C:2014:2230, bod 59 a citovanú judikatúru). Pokiaľ ide o premlčaciu lehotu piatich rokov, ktorá je stanovená v článku 2224 občianskeho zákonníka, v znení vyplývajúcom zo zákona č. 2008‑561, treba uviesť, že je dlhšia len o jeden rok než lehota stanovená v článku 3 ods. 1 nariadenia č. 2988/95. Takáto lehota preto nejde nad rámec toho, čo je potrebné, aby sa vnútroštátnym orgánom umožnilo postupovať voči nezrovnalostiam, ktoré poškodzujú rozpočet Únie, a dodržiavať požiadavky proporcionality.
(pozri body 72 – 74, 76, bod 5 výroku)