Vec C‑552/15
Európska komisia
proti
Írsku
„Nesplnenie povinnosti členským štátom – Slobodné poskytovanie služieb – Motorové vozidlá – Prenájom alebo lízing motorového vozidla rezidentom členského štátu od dodávateľa so sídlom v inom členskom štáte – Registračná daň – Zaplatenie dane v plnej výške v okamihu registrácie – Podmienky vrátenia dane – Proporcionalita“
Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) z 19. septembra 2017
Žaloba o nesplnenie povinnosti–Konanie pred podaním žaloby–Predmet–Vymedzenie predmetu konania
(Článok 258 ZFEÚ)
Žaloba o nesplnenie povinnosti–Právo Komisie podať žalobu–Lehota na podanie–Neexistencia–Voľba dátumu podania žaloby
(Článok 258 ZFEÚ)
Žaloba o nesplnenie povinnosti–Skúmanie dôvodnosti Súdnym dvorom–Stav, ktorý treba zohľadniť–Stav ku dňu uplynutia lehoty stanovenej odôvodneným stanoviskom
(Článok 258 ZFEÚ)
Žaloba o nesplnenie povinnosti–Návrh na začatie konania–Uvedenie výhrad a dôvodov–Formálne náležitosti–Jednoznačná formulácia návrhov
(Článok 258 ZFEÚ; Štatút Súdneho dvora, článok 21 prvý odsek; Rokovací poriadok Súdneho dvora, článok 120)
Slobodné poskytovanie služieb–Obmedzenia–Vnútroštátna právna úprava, ktorá rezidentom ukladá povinnosť vopred zaplatiť registračnú daň v plnej výške zodpovedajúcu konečnej registrácii bez ohľadu na zamýšľanú dobu skutočného používania v tomto členskom štáte vozidla, ktoré tam bolo dovezené–Neprípustnosť–Odôvodnenie–Ochrana životného prostredia–Neexistencia–Porušenie zásady proporcionality
(Článok 56 ZFEÚ)
Slobodné poskytovanie služieb–Obmedzenia–Vnútroštátna právna úprava, ktorá rezidentom ukladá povinnosť vopred zaplatiť registračnú daň v plnej výške zodpovedajúcu konečnej registrácii bez ohľadu na zamýšľanú dobu skutočného používania v tomto členskom štáte vozidla, ktoré tam bolo dovezené–Následné vrátenie uvedenej registračnej dane bez úrokov a zrazenej sumy 500 eur–Neprípustnosť
(Článok 56 ZFEÚ)
Pozri text rozhodnutia.
(pozri body 28, 29)
Pozri text rozhodnutia.
(pozri body 34, 36)
Pozri text rozhodnutia.
(pozri body 35, 63)
Pozri text rozhodnutia.
(pozri bod 38)
Členský štát si tým, že ukladá povinnosť vopred zaplatiť daň z registrácie vozidiel v plnej výške zodpovedajúcu konečnej registrácii bez ohľadu na zamýšľanú dobu skutočného používania v tomto členskom štáte vozidla, ktoré tam bolo dovezené, pričom dočasná doba lízingovej zmluvy alebo prenájmu bola presne určená a vopred známa, neplní povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 56 ZFEÚ.
Taká povinnosť totiž môže viesť k zdraženiu prenájmu vozidla alebo jeho nadobudnutiu na základe lízingovej zmluvy od spoločnosti so sídlom v inom členskom štáte v porovnaní s prípadom, keď sa zmluva o prenájme alebo lízingová zmluva uzavrie so spoločnosťou so sídlom v dotknutom členskom štáte, najmä s prihliadnutím na diskriminačnú povahu takej povinnosti, pokiaľ ide o platenie dane v neprospech podnikov, ktoré prenajímajú vozidlá alebo uzatvárajú lízingové zmluvy, so sídlom v iných členských štátoch.
Povinnosť vopred zaplatiť registračnú daň v plnej výške tak môže jednak odradiť rezidentov využiť služby prenájmu alebo lízingu vozidiel ponúkané poskytovateľmi so sídlom v iných členských štátoch a jednak odradiť týchto poskytovateľov ponúkať služby prenájmu a lízingu vozidiel rezidentom. Taká povinnosť teda predstavuje obmedzenie slobodného poskytovania služieb, ktoré je v zásade zakázané článkom 56 ZFEÚ.
Pokiaľ ide o otázku, či je takéto obmedzenie odôvodnené, ciele smerujúce k vyrovnaniu nákladov na cestnú infraštruktúru, riadenie dopravy, pohotovostnú službu a orgány zodpovedné za evidenciu vozidiel, ktoré so sebou nesie používanie vozidiel, však neodôvodňujú povinnosť vopred zaplatiť registračnú daň v plnej výške nezávisle od doby používania vozidla v danom členskom štáte.
Ciele čisto ekonomickej povahy totiž nemôžu predstavovať naliehavý dôvod všeobecného záujmu oprávňujúci obmedzenie slobodného poskytovania služieb.
Naopak, medzi naliehavými dôvodmi všeobecného záujmu, ktoré Súdny dvor uznal, sa uvádza ochrana životného prostredia. Cieľom všeobecného záujmu môže byť predovšetkým odradenie od prenájmu alebo lízingu vozidiel s vysokou spotrebou.
Pokiaľ ide o dodržanie zásady proporcionality zo strany tohto vnútroštátneho systému, zavedenie dodatočného faktora zodpovedajúceho zamýšľanej dobe používania na území dotknutého členského štátu v okamihu pôvodného zaplatenia registračnej dane by umožnilo dosiahnutie sledovaného cieľa ochrany životného prostredia prostredníctvom menej reštriktívneho opatrenia bez spochybnenia daňového základu, ktorý tvorí hodnota vozidla na voľnom trhu a jeho úroveň emisií oxidu uhličitého.
(pozri body 78, 82, 88 – 90, 102, 108, bod 1 výroku)
Členský štát si tým, že ukladá povinnosť vopred zaplatiť daň z registrácie vozidiel v plnej výške zodpovedajúcu konečnej registrácii bez ohľadu na zamýšľanú dobu skutočného používania v tomto členskom štáte vozidla, ktoré tam bolo dovezené, pričom dočasná doba lízingovej zmluvy alebo prenájmu bola presne určená a vopred známa, a tým, že pri vrátení tejto dane z registrácie vozidiel neupravil zaplatenie úrokov a ako administratívny poplatok zrážal sumu 500 eur z časti registračnej dane, ktorá sa má vrátiť, neplní povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 56 ZFEÚ.
Hoci existuje postup vrátenia takej dane, samotná skutočnosť, že tento je spojený s neprimeranými podmienkami, môže mať odradzujúci účinok nezávisle od toho, či dočasná doba lízingu alebo prenájmu môže alebo nemôže byť presne určená a vopred známa.
Systém založený na predpoklade, podľa ktorého predstavuje časť pôvodne zaplatenej registračnej dane preplatok, a preto sa musí vrátiť bez toho, aby bolo upravené vyplatenie úrokov z týchto súm, totiž neumožňuje zmierniť finančné znevýhodnenie spôsobené zaplatením dane v plnej výške vopred. Absencia úrokov tak nerešpektuje zásadu proporcionality.
Okrem toho povinnosť zaplatiť sumu 500 eur ako administratívny poplatok môže odradiť daňovníka od toho, aby inicioval postup vrátenia, a preto je v rozpore s účelom takého postupu. V tejto súvislosti, keď členský štát zorganizuje systém výberu registračnej dane tak, že vrátenie jej časti je v určitých situáciách nevyhnutné, náklady spojené s organizáciou takého systému by sa nemali financovať zrážkou zo súm dlžných osobám s nárokom na vrátenie dane. Existencia zrážky 500 eur v podobe administratívneho poplatku z registračnej dane, ktorá sa má vrátiť, tak tiež nerešpektuje zásadu proporcionality.
(pozri body 108, 112, 117, 120, 122 – 124, body 1 a 2 výroku)