Vec C‑496/15

Alphonse Eschenbrenner

proti

Bundesagentur für Arbeit

(návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Landessozialgericht Rheinland‑Pfalz, Mainz)

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Voľný pohyb pracovníkov – Článok 45 ZFEÚ – Nariadenie (ES) č. 492/2011 – Článok 7 – Rovnosť zaobchádzania – Cezhraničný pracovník, ktorý má povinnosť platiť daň z príjmov v členskom štáte bydliska – Náhrada vyplácaná členským štátom zamestnania pri platobnej neschopnosti zamestnávateľa – Spôsoby výpočtu insolvenčnej náhrady – Fiktívne zohľadnenie dane z príjmov v členskom štáte zamestnania – Insolvenčná náhrada, ktorá je nižšia než predchádzajúca čistá mzda – Dvojstranná zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia“

Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (druhá komora) z 2. marca 2017

Voľný pohyb osôb – Pracovníci – Rovnosť zaobchádzania – Cezhraničný pracovník, ktorý má povinnosť platiť daň z príjmov v členskom štáte bydliska – Náhrada vyplácaná členským štátom zamestnania pri platobnej neschopnosti zamestnávateľa – Spôsoby výpočtu insolvenčnej náhrady – Fiktívne zohľadnenie dane z príjmov v členskom štáte zamestnania – Prípustnosť

(Článok 45 ZFEÚ; nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 492/2011, článok 7)

Článok 45 ZFEÚ a článok 7 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 492/2011 z 5. apríla 2011 o slobode pohybu pracovníkov v rámci Únie sa majú vykladať v tom zmysle, že nebránia tomu, aby sa za okolností, ako sú tie vo veci samej, výška insolvenčnej náhrady, ktorú poskytuje členský štát cezhraničnému pracovníkovi, ktorý nie je platiteľ dane z príjmov, ani nie je povinný platiť daň z tejto náhrady, určila tak, že zo mzdy, slúžiacej ako základ na výpočet uvedenej náhrady, sa odpočíta daň z príjmov, ako sa uplatňuje v uvedenom štáte, čo vedie k tomu, že tento cezhraničný pracovník na rozdiel od osôb, ktoré majú bydlisko a pracujú v tom istom štáte, nedostane náhradu zodpovedajúcu jeho predchádzajúcej čistej mzde. V tejto súvislosti nie je relevantná okolnosť, že tento pracovník nemá voči svojmu zamestnávateľovi nárok zodpovedajúci časti jeho predchádzajúcej hrubej mzdy, ktorú nedostal z dôvodu tohto odpočtu.

(pozri bod 59 a výrok)