Vec C‑317/15
X
proti
Staatssecretaris van Financiën
(návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Hoge Raad der Nederlanden)
„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Voľný pohyb kapitálu – Článok 64 ZFEÚ – Pohyb kapitálu do tretích krajín alebo z tretích krajín zahrňujúci poskytovanie finančných služieb – Finančné aktíva na švajčiarskom bankovom účte – Rozhodnutie o dodatočnom vymáhaní – Lehota na dodatočné vymáhanie – Predĺženie lehoty na dodatočné vymáhanie v prípade majetku nachádzajúceho sa mimo členského štátu miesta bydliska“
Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (deviata komora) z 15. februára 2017
Voľný pohyb kapitálu a sloboda platieb–Obmedzenia pohybu kapitálu do tretích krajín alebo z tretích krajín–Obmedzenia pohybu kapitálu do tretích krajín alebo z tretích krajín týkajúcich sa priamych investícií, usadenia sa, poskytovania finančných služieb alebo vstupu cenných papierov na kapitálové trhy–Pojem obmedzenie existujúce 31. decembra 1993–Predĺženie lehoty na dodatočné vymáhanie v prípade majetku nachádzajúceho sa mimo členského štátu miesta bydliska–Možnosť jej uplatnenia na situácie, ktoré nesúvisia s priamymi investíciami, usadením sa, poskytovaním finančných služieb alebo vstupom cenných papierov na kapitálové trhy
(Článok 63 ods. 1 ZFEÚ a článok 64 ods. 1 ZFEÚ)
Voľný pohyb kapitálu a sloboda platieb–Obmedzenia pohybu kapitálu do tretích krajín alebo z tretích krajín–Pohyby kapitálu zahrňujúce poskytovanie finančných služieb–Definícia–Otvorenie účtu cenných papierov rezidentom členského štátu v bankovej inštitúcii mimo Európskej únie–Zahrnutie
(Článok 64 ods. 1 ZFEÚ)
Voľný pohyb kapitálu a sloboda platieb–Obmedzenia pohybu kapitálu do tretích krajín alebo z tretích krajín–Obmedzenia pohybov kapitálu týkajúcich sa poskytovania finančných služieb–Pôsobnosť–Predĺženie lehoty na dodatočné vymáhanie v prípade majetku nachádzajúceho sa mimo členského štátu miesta bydliska–Opatrenie, ktoré sa netýka poskytovateľa služieb a ani podmienok a spôsobu poskytovania služieb–Zahrnutie
(Článok 64 ods. 1 ZFEÚ)
Článok 64 ods. 1 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že sa uplatňuje na vnútroštátnu právnu úpravu, ktorá stanovuje obmedzenie pohybu kapitálu uvedeného v tomto ustanovení, akým je predĺžená lehota na dodatočné vymáhanie vo veci samej, aj keď toto obmedzenie možno uplatniť tiež v prípadoch nesúvisiacich s priamymi investíciami, usadením sa, poskytovaním finančných služieb alebo so vstupom cenných papierov na kapitálové trhy.
V tejto súvislosti treba po prvé uviesť, že zo znenia článku 64 ods. 1 ZFEÚ vyplýva, že toto ustanovenie stanovuje výnimku zo zákazu uvedeného v článku 63 ods. 1 ZFEÚ na „uplatňovanie“ obmedzení vo vzťahu k tretím krajinám, ktoré platia vo vnútroštátnom práve k 31. decembru 1993 z hľadiska pohybu kapitálu, ak zahŕňa priame investície, usadenie sa, poskytovanie finančných služieb alebo vstup cenných papierov na kapitálové trhy. Uplatniteľnosť článku 64 ods. 1 ZFEÚ teda nezávisí od predmetu vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá obsahuje také obmedzenia, ale od jej účinku. Toto ustanovenie je uplatniteľné v rozsahu, v akom táto vnútroštátna právna úprava zavádza obmedzenie pohybu kapitálu, ktorý zahŕňa priame investície, usadenie sa, poskytovanie finančných služieb alebo vstup cenných papierov na kapitálové trhy. Z toho vyplýva, že skutočnosť, že uvedená právna úprava môže byť uplatniteľná aj v iných prípadoch, nebráni uplatniteľnosti článku 64 ods. 1 ZFEÚ za okolností, na ktoré sa vzťahuje.
Po druhé tento výklad je potvrdený judikatúrou Súdneho dvora. Rozhodol totiž, že obmedzenie pohybu kapitálu, akým je menej výhodné daňové zaobchádzanie s dividendami zahraničného pôvodu, patrí do pôsobnosti článku 64 ods. 1 ZFEÚ, keďže sa týka účastí nadobudnutých s cieľom vytvorenia alebo udržania trvalých a priamych hospodárskych prepojení medzi akcionárom a danou spoločnosťou a umožňujúcich tomuto akcionárovi účinne sa zúčastňovať na riadení tejto spoločnosti alebo jej kontrole (rozsudok z 24. novembra 2016, SECIL, C‑464/14, EU:C:2016:896, bod 78 a citovaná judikatúra). Podľa Súdneho dvora takisto obmedzenie patrí do pôsobnosti článku 64 ods. 1 ZFEÚ ako obmedzenie pohybu kapitálu, ktorý obsahuje priame investície, pokiaľ sa toto obmedzenie vzťahuje na investície akejkoľvek povahy, ktoré vynakladajú fyzické alebo právnické osoby a ktoré slúžia na vytvorenie alebo udržanie trvalých a priamych prepojení medzi osobou poskytujúcou kapitál a podnikom, ktorému sa kapitál poskytuje na účely vykonávania jeho hospodárskej činnosti (pozri v tomto zmysle rozsudok z 20. mája 2008, Orange European Smallcap Fund, C‑194/06, EU:C:2008:289, bod 102). Z týchto rozsudkov a konkrétne výrazov „v rozsahu, v akom“ a „pokiaľ“ vyplýva, že pôsobnosť článku 64 ods. 1 ZFEÚ nezávisí od špecifického predmetu vnútroštátneho obmedzenia, ale od jeho účinku na pohyb kapitálu uvedený v tomto ustanovení.
(pozri body 21, 22, 25, bod 1 výroku)
Otvorenie účtu cenných papierov rezidentom členského štátu v bankovej inštitúcii mimo Európskej únie, o aké ide vo veci samej, spadá pod pojem pohyb kapitálu, ktorý zahŕňa poskytovanie finančných služieb v zmysle článku 64 ods. 1 ZFEÚ.
V tejto súvislosti treba uviesť, že pohyb kapitálu, ktorý je základom otvorenia účtu cenných papierov v bankovej inštitúcii, znamená poskytovanie finančných služieb. Na jednej strane je totiž nesporné, že táto vykonáva pre majiteľa tohto účtu služby spočívajúce v spravovaní uvedeného účtu, ktoré treba považovať za poskytovanie finančných služieb.
Na druhej strane existuje príčinná súvislosť medzi dotknutými pohybmi kapitálu a poskytovaním finančných služieb za predpokladu, že majiteľ svoj kapitál uloží na účet cenných papierov z dôvodu, aby ako protihodnotu prijímal služby spočívajúce v spravovaní zo strany bankovej inštitúcie. V situácii, akou je situácia vo veci samej, existuje dostatočne úzka súvislosť medzi pohybom kapitálu a poskytovaním finančných služieb.
(pozri body 29 – 31, bod 2 výroku)
Možnosť uplatniť obmedzenia pohybu kapitálu zahŕňajúceho poskytovanie finančných služieb, ktorú členským štátom priznáva článok 64 ods. 1 ZFEÚ, platí aj pre tie obmedzenia, ktoré tak, ako predĺžená lehota na dodatočné vymáhanie vo veci samej, sa netýkajú poskytovateľa služieb a ani podmienok a spôsobu poskytovania služieb.
V tejto súvislosti treba uviesť, že rozhodujúce kritérium na účely uplatnenia článku 64 ods. 1 ZFEÚ sa týka príčinnej súvislosti existujúcej medzi pohybom kapitálu a poskytovaním finančných služieb a nie osobnej pôsobnosti sporného vnútroštátneho opatrenia alebo jeho vzťahu s poskytovateľom skôr než s adresátom takýchto služieb. Pôsobnosť tohto ustanovenia je totiž definovaná odkazom na kategórie pohybov kapitálu, na ktoré sa môžu vzťahovať obmedzenia (rozsudok z 21. mája 2015, Wagner‑Raith, C‑560/13, EU:C:2015:347, bod 39).
V dôsledku toho okolnosť, že vnútroštátne opatrenie sa týka v prvom rade investora a nie poskytovateľa finančnej služby, nebráni tomu, aby toto opatrenie patrilo do pôsobnosti článku 64 ods. 1 ZFEÚ (rozsudok z 21. mája 2015, Wagner‑Raith, C‑560/13, EU:C:2015:347, bod 40). Rovnako tak okolnosť, že vnútroštátne opatrenie nesúvisí s podmienkami a spôsobmi poskytovania finančnej služby, nebráni tomu, aby toto opatrenie patrilo do pôsobnosti tohto ustanovenia.
(pozri body 33 – 35, bod 3 výroku)