—

lotyšská vláda, v zastúpení: I. Kalniņš a A. Bogdanova, splnomocnení zástupcovia,

—

Európska komisia, v zastúpení: A. Caeiros a I. Rubene, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu kombinovanej nomenklatúry (ďalej len „KN“) uvedenej v prílohe I nariadenia Rady (EHS) č. 2658/87 z 23. júla 1987 o colnej a štatistickej nomenklatúre a o Spoločnom colnom sadzobníku (Ú. v. ES L 256, 1987, s. 1; Mim. vyd. 02/002, s. 382), v znení vyplývajúcom z nariadenia Komisie (ES) č. 1031/2008 z 19. septembra 2008 (Ú. v. EÚ L 291, 2008, s. 1) a nariadenia Komisie (ES) č. 948/2009 z 30. septembra 2009 (Ú. v. EÚ L 287, 2009, s. 1), konkrétne položky 2711 tejto prílohy, ako aj výkladu článku 218 ods. 1 písm. d) nariadenia Komisie (EHS) č. 2454/93 z 2. júla 1993, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (EHS) č. 2913/92, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva (Ú. v. ES L 253, 1993, s. 1; Mim. vyd. 02/006, s. 3).

2

Tento návrh bol predložený v spore medzi Valsts ieņēmumu dienests (štátna daňová správa, Lotyšsko) a SIA „Latvijas propāna gāze“ týkajúcom sa splatného cla z dôvodu dovozu skvapalneného ropného plynu (ďalej len „GPL“) z Ruska do Lotyšska.

3

Zo spisu predloženého Súdnemu dvoru vyplýva, že znenia KN, ktoré sa uplatňujú na skutkový stav vo veci samej, sú znenia vzťahujúce sa na roky 2008 a 2009 vyplývajúce z nariadení č. 1031/2008 a 948/2009. Ustanovenia KN, ktoré sa uplatňujú na vec samu, sú však v oboch zneniach rovnaké.

4

Prvá časť KN týkajúca sa „Úvodných ustanovení“ obsahuje oddiel I s názvom „Všeobecné pravidlá“, ktorého písmeno A s názvom „Všeobecné pravidlá pre interpretáciu kombinovanej nomenklatúry“ okrem iného stanovuje:

„Zatrieďovanie tovaru do [KN] sa riadi nasledujúcimi zásadami.

…

5

Druhá časť KN s názvom „Zoznam colných sadzieb“ obsahuje triedu V s názvom „Nerastné výrobky“, v ktorej sa nachádza kapitola 27 KN s názvom „Nerastné palivá, minerálne oleje a produkty ich destilácie; bituménové látky; minerálne vosky“.

6

Položka 2711 tejto kapitoly znie takto a má túto štruktúru:

7

Článok 62 ods. 2 nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Spoločenstva (Ú. v. ES L 302, 1992, s. 1; Mim. vyd. 02/004, s. 307), stanovuje:

„K písomnému colnému vyhláseniu musia byť pripojené všetky doklady, ktorých predloženie je nevyhnutné pre uplatňovanie predpisov upravujúcich colný režim, do ktorého je tovar navrhovaný v colnom vyhlásení.“

8

Podľa článku 218 ods. 1 nariadenia č. 2454/93:

„K colnému vyhláseniu na prepustenie do voľného obehu musia byť priložené nasledujúce dokumenty:

…

9

Zo spisu predloženého Súdnemu dvoru vyplýva, že Latvijas propāna gāze zatriedila GPL, ktorý doviezla z Ruska do Lotyšska v období od 20. marca 2009 do 15. januára 2010 pod colnú podpoložku 2711 19 00, a v dôsledku toho uplatnila na tento tovar colnú sadzbu dovozného cla vo výške 0 % colnej hodnoty tohto tovaru. Štátna daňová správa, opierajúc sa o informácie uvedené v podkladoch tejto spoločnosti, však dospela k záveru, že prevládajúcimi látkami v tomto GPL boli propán a bután s prevahou butánu, a preto zatriedila toto GPL do colnej podpoložky 2711 12 97.

10

Ako uvádza vnútroštátny súd, GPL dotknutý vo veci samej obsahuje metán, etán, etylén, propán, propylén, bután a butylén. V certifikáte kvality tohto GPL (ďalej len „certifikát kvality“) vydanom výrobcom, konkrétne spoločnosťou AAS „GAZPROM“ so sídlom v Orenburgu (Rusko), nie je samostatne uvedené množstvo každej látky, ale uvádza sa len množstvo metánu, etánu a etylénu (0,32 % hustoty tohto GPL), propánu a propylénu (58,32 %) a butánu a butylénu (maximálne 39,99 %).

11

Vnútroštátny súd uvádza, že v rámci sporu vo veci samej Technická univerzita v Rige (Lotyšsko) vypracovala posudok, podľa ktorého vzhľadom na certifikát kvality tovaru nebolo možné určiť, ktorá z látok obsiahnutých v zložení GPL dotknutého vo veci samej mu sama osebe dáva jeho podstatný charakter ako zdroju energie, teda jeho výhrevnosť a pretlak. Podľa jej názoru, propán a propylén poskytujú tomuto GPL pretlak, ale jeho výhrevnosť je výsledkom všetkých jeho zložiek ako celku.

12

Štátna daňová správa zastávala názor, že GPL dotknutý vo veci samej treba zatriediť v súlade s pravidlom 2 písm. b), pravidlom 3 písm. b) a pravidlom 6 všeobecných pravidiel pre výklad kombinovanej nomenklatúry podľa materiálu, ktorý mu dával podstatný charakter.

13

Štátna daňová správa zastávala názor, že za okolností, aké existujú v prejednávanej veci, látkou, ktorá dáva tovaru podstatný charakter, je látka, ktorej podiel v hustote tohto tovaru, je najväčší. Následne uviedla, že v certifikáte kvality sa uvádza, že GPL dotknutý vo veci samej zodpovedá typu CΠБT (SPBT) a podľa ruskej štátnej normy ΓOCT 20448‑90 (GOST 20448-90) možno za skvapalnené plyny typu CΠБT (SPBT) považovať plyny, ktorých hlavnými zložkami sú propán a bután, a prijala záver, že tieto dve zložky dávajú tomuto GPL jeho podstatný charakter bez toho, aby ostatné zložky, konkrétne metán, etán, etylén, propylén a butylén mohli zmeniť tento podstatný charakter.

14

Latvijas propāna gāze podala žalobu proti rozhodnutiu štátnej daňovej správy na Administratīvā apgabaltiesa (Krajský správny súd, Lotyšsko).

15

Vo svojom rozsudku z 10. apríla 2014 uvedený súd najskôr odkázal na judikatúru Súdneho dvora, podľa ktorej je pri colnom zatriedení tovaru nevyhnutné zistiť, ktorý z materiálov, z ktorých sa skladá, mu dáva podstatný charakter, čo možno uskutočniť tak, že sa preskúma, či by si tovar bez jednej alebo druhej zložky zachoval, alebo nezachoval charakteristické vlastnosti. Zložku, ktorá určuje podstatný charakter, možno podľa typu tovaru vyvodiť napríklad z druhu základného materiálu alebo častí, z ktorých sa skladá, z ich objemu, množstva, váhy, hodnoty alebo významu jedného zo základných materiálov vo vzťahu k použitiu týchto tovarov (rozsudok z 18. júna 2009, Kloosterboer Services, C‑173/08, EU:C:2009:382, body 31 a 32).

16

Administratīvā apgabaltiesa (Krajský správny súd) na základe uplatnenia týchto úvah na spor vo veci samej dospel k záveru, že štátna daňová správa nevysvetlila, ktorá zložka určuje podstatný charakter GPL dotknutého vo veci samej, ani nepreukázala, že práve propán alebo bután je látkou, ktorá mu dáva jeho podstatný charakter. V tejto súvislosti uvedený súd zdôraznil, že v certifikáte kvality neboli samostatne uvedené príslušné množstvá propánu a butánu v zmesi tohto GPL, a následne sa odvolal na posudok Technickej univerzity v Rige, podľa ktorého nebolo možné určiť, že jedna z látok obsiahnutých v zložení tohto GPL dáva tomuto plynu sama osebe jeho podstatný charakter. Uvedený súd napokon uviedol, že pri skúmaní certifikátov kvality, ktoré predložila Latvijas propāna gāze v súvislosti s GPL, ktorý bol pri iných príležitostiach zakúpený v Litve, v niektorých prípadoch môže byť v zložení GPL viac propylénu ako propánu.

17

Ako uvádza vnútroštátny súd, na ktorý sa štátna daňová správa obrátila vo svojom kasačnom opravnom prostriedku, z okolností sporu vo veci samej vyplýva, že aj za predpokladu, že prevládajúcou zložkou GPL dotknutého vo veci samej je z hľadiska hustoty propán, výhrevnosť tomuto GPL ako zdroju energie poskytujú rôzne zložky, ktoré ho tvoria ako celok. Uvedený súd má preto pochybnosti o dôvodnosti tvrdení štátnej daňovej správy, podľa ktorých zložkou, ktorá určuje podstatný charakter GPL, je tá látka, ktorej podiel je najväčší, a dodáva, že v prípade zamietnutia týchto tvrdení by sa na GPL, pri ktorých v zložení značne prevláda propán alebo bután, mala vždy vzťahovať podpoložka 2711 19 00, pre ktorú platí colná sadzba dovozného cla vo výške 0 % colnej hodnoty tovaru.

18

Okrem toho podľa vnútroštátneho súdu z článku 218 ods. 1 písm. d) nariadenia č. 2454/93 vyplýva, že ak osoba chce doviezť GPL a zatriediť ho v súlade s colnou položkou, ktorá je pre neho z hľadiska colnej sadzby najvýhodnejšia, musí pri dovoze tovaru predložiť colným orgánom dôkazy, ktoré odstránia pochybnosti o dôvodnosti tohto zatriedenia. V prejednávanej veci uvedený súd zdôrazňuje, že je dôležité určiť, či je na základe tohto ustanovenia dovozca GPL, ako je dovozca dotknutý vo veci samej, povinný presne uviesť percentuálny podiel látky prevládajúcej zložky v zložení tohto GPL.

19

Vnútroštátny súd na záver konštatuje, že už nie je možné odobrať vzorky GPL dotknutého vo veci samej a v colnom laboratóriu štátnej daňovej správy vykonať analýzu s cieľom určiť jeho zloženie. Pri stanovení správnej colnej položky, ktorú treba použiť, je preto potrebné zohľadniť skutkové okolnosti, ktoré už vo veci samej boli preukázané.

20

Vzhľadom na uvedené úvahy Augstākās tiesa Administratīvo lietu departaments (správne kolégium Najvyššieho súdu Lotyšskej republiky) rozhodlo prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

21

Na úvod treba odpovedať na prvú otázku, následne na tretiu otázku a na záver na druhú otázku.

22

Svojou prvou otázkou sa vnútroštátny súd pýta, či sa pravidlo 2 písm. b) a pravidlo 3 písm. b) všeobecných pravidiel na interpretáciu KN má vykladať v tom zmysle, že v prípade, že všetky zložky GPL ako celok mu dávajú podstatný charakter, a v prípade, že žiadnu z jeho zložiek nemožno samostatne označiť za zložku, ktorá mu dáva podstatný charakter, sa má predpokladať, že zložkou, ktorá tomuto GPL dáva podstatný charakter, je látka, ktorej podiel v hustote tohto GPL je najväčší.

23

Treba pripomenúť, že podľa pravidla 3 písm. b) všeobecných pravidiel na interpretáciu KN „zmesi, tovar zložený z rôznych materiálov alebo skladajúci sa z rôznych komponentov… sa zatriedia podľa materiálu alebo komponentu, ktorý im dáva podstatný charakter, ak je možné ho určiť“.

24

V prejednávanej veci vnútroštátny súd uvádza, že GPL dotknutý vo veci samej obsahuje metán, etán, etylén, propán, propylén, bután a butylén. Podľa názoru Technickej univerzity v Rige, na ktorý vnútroštátny súd odkázal v návrhu na začatie prejudiciálneho konania, nie je možné určiť, že jedna z týchto látok sama osebe dáva tomuto výrobku jeho podstatný charakter, konkrétne výhrevnosť a pretlak. Z tohto názoru naopak vyplýva, že výhrevnosť tohto výrobku určujú všetky zložky plynnej zmesi spoločne a nielen jedna samostatná zložka.

25

Pokiaľ možno vziať do úvahy toto odborné stanovisko, čo musí posúdiť vnútroštátny súd, mal by sa prijať záver, že podľa pravidla 3 písm. b) všeobecných pravidiel na interpretáciu KN nemožno určiť, aká zložka GPL dáva zmesi jej fyzikálno‑chemické vlastnosti, konkrétne jej výhrevnosť.

26

Z rozhodnutia vnútroštátneho súdu v každom prípade vyplýva, že nie je možné určiť presné množstvo každej zložky dotknutého GPL vzhľadom na to, že v certifikáte kvality tovaru je percentuálny podiel plynu v GPL určený prostredníctvom skupiny plynov, pričom prvú skupinu tvorí metán, etán a etylén, druhú skupinu tvorí propán a propylén a tretiu bután a butylén.

27

Okrem toho vzhľadom na dôkazy uvedené vnútroštátnym súdom v súvislosti s nadobudnutím GPL odlišného pôvodu, sa zdá, že v skupine tvorenej z propánu alebo propylénu môže byť podiel propylénu vyšší ako podiel propánu. Nemožno preto predpokladať, že pokiaľ je najvýznamnejšou skupinou skupina tvorená z propánu a propylénu, propán by sa mal považovať za zložku prevládajúcu v zmesi.

28

Všeobecné pravidlá na interpretáciu KN napokon obsahujú aj pravidlo 3 písm. c), ktoré sa použije v prípade, že dotknutý tovar nemožno zatriediť ani na základe pravidla 3 písm. a) ani na základe pravidla 3 písm. b) týchto pravidiel, a podľa uvedeného pravidla sa tovar zatriedi do poslednej položky v numerickom poradí položiek, ktoré prichádzajú do úvahy.

29

Z toho vyplýva, že nie je nevyhnutné použiť domnienku, ktorej základom je určenie zložky, ktorá dáva zmesi jej podstatný charakter.

30

Vzhľadom na uvedené úvahy treba na prvú otázku odpovedať tak, že pravidlo 2 písm. b) a pravidlo 3 písm. b) všeobecných pravidiel na interpretáciu KN sa má vykladať v tom zmysle, že v prípade, že všetky zložky tvoriace plynnú zmes, akou je GPL dotknutý vo veci samej, mu ako celok dávajú podstatný charakter, a ak žiadnu zložku nemožno označiť za zložku, ktorá mu dáva podstatný charakter, a v každom prípade nie je možné určiť presné množstvo každej zo zložiek tvoriacich dotknutý GPL, nemožno použiť domnienku, podľa ktorej látkou, ktorá tomuto tovaru dáva jeho podstatný charakter v zmysle pravidla 3 písm. b) týchto všeobecných pravidiel, je látka, ktorej percentuálny podiel v zmesi je najväčší.

31

Treťou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či v prípade, ak colný deklarant presne neuviedol percentuálny podiel látky, z ktorej sa skladá GPL dotknutý vo veci samej, ktorý obsahuje 0,32 % metánu, etánu a etylénu, 58,32 % propánu a propylénu a maximálne 39,99 % butánu a butylénu, sa má KN vykladať v tom zmysle, že tento GPL sa má zatriediť do podpoložky 2711 19 00 pod „Ropné plyny a ostatné plynné uhľovodíky, skvapalnené, ostatné“, alebo do podpoložky 2711 12 97 pod „Ropné plyny a ostatné plynné uhľovodíky, skvapalnené, propán, ostatné, na ostatné účely: ostatné“.

32

Z ustálenej judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že v záujme právnej istoty a uľahčenia kontrol sa má rozhodujúce kritérium na colné zaradenie tovarov hľadať vo všeobecnosti v ich objektívnych znakoch a vlastnostiach, ako sú definované v znení položky KN a v poznámkach k triedam alebo ku kapitolám (rozsudky z 1. júla 1982, Wünsche, 145/81, EU:C:1982:254, bod 12; z 20. novembra 1997, Wiener SI, C‑338/95, EU:C:1997:552, bod 10; z 15. septembra 2005, Intermodal Transports, C‑495/03, EU:C:2005:552, bod 47; z 20. novembra 2008, Heuschen & Schrouff Oriëntal Foods Trading, C‑375/07, EU:C:2008:645, bod 43, a z 10. decembra 2015, TSI, C‑183/15, EU:C:2015:808, bod 24).

33

Tieto objektívne znaky a vlastnosti tovarov musia byť overiteľné v momente ich colného vybavenia (rozsudky z 12. decembra 1996, Foods Import, C‑38/95, EU:C:1996:488, bod 17; z 27. septembra 2007, Medion a Canon Deutschland, C‑208/06 a C‑209/06, EU:C:2007:553, bod 36, a z 23. apríla 2015, ALKA, C‑635/13, EU:C:2015:268, bod 37).

34

V prejednávanej veci sa podpoložka 2711 12 KN týka propánu. Ako však vyplýva už z odpovede na prvú otázku, aj keby bol percentuálny podiel propánu zo všetkých plynov v GPL najvyšší, ako to opisuje vnútroštátny súd, tento plyn nemožno považovať za plyn, ktorý tomuto GPL dáva jeho podstatný charakter.

35

To isté platí aj pre ostatné plyny, z ktorých sa toto GPL skladá, takže ho nebude možné zaradiť ani do podpoložiek 2711 13 („Bután“) či 2711 14 00 („Etylén, propylén, butylén a butadién“).

36

Vzhľadom na to, že plynnú zmes GPL dotknutú vo veci samej nemožno zatriediť na základe pravidla 3 písm. b) všeobecných pravidiel na interpretáciu KN, treba použiť pravidlo 3 písm. c) týchto pravidiel spomínané v bode 28 tohto rozsudku, podľa ktorého sa tovar zatriedi do poslednej položky v numerickom poradí položiek, ktoré prichádzajú do úvahy, čo v prejednávanej veci znamená, ako to navrhuje Komisia, do podpoložky 2711 19 00 KN pod „ostatné ropné plyny“.

37

Na tretiu otázku preto treba odpovedať tak, že KN sa má vykladať v tom zmysle, že GPL dotknutý vo veci samej, ktorý obsahuje 0,32 % metánu, etánu a etylénu, 58,32 % propánu a propylénu a maximálne 39,99 % butánu a butylénu, pri ktorom nemožno určiť látku, ktorá mu dáva jeho podstatný charakter, sa má zatriediť do podpoložky 2711 19 00 pod „Ropné plyny a ostatné plynné uhľovodíky, skvapalnené, ostatné“.

38

Svojou druhou otázkou sa vnútroštátny súd pýta, či sa má článok 218 ods. 1 písm. d) nariadenia č. 2454/93 vykladať v tom zmysle, že z neho vyplýva povinnosť deklaranta GPL dotknutého vo veci samej presne uviesť percentuálny podiel látky prevládajúcej v tomto GPL.

39

Ako pritom vyplýva z odpovede na prvú otázku, nie je možné predpokladať, že v prípade, ak sa GPL, ako je ten dotknutý vo veci samej, skladá z viacerých látok, látka, ktorej podiel je v tomto GPL najvyšší, mu dáva jeho podstatný charakter.

40

Okrem toho, ako vyplýva z odpovede na tretiu otázku a ako uvádza Komisia, skutočnosť, že neexistuje presný údaj o percentuálnom podiele látok tvoriacich GPL, ako je ten dotknutý vo veci samej, nie je prekážkou na uplatnenie pravidiel colného triedenia.

41

Na druhú otázku preto treba odpovedať tak, že článok 218 ods. 1 písm. d) nariadenia č. 2454/93 sa má vykladať v tom zmysle, že z neho nevyplýva povinnosť deklaranta GPL dotknutého vo veci samej presne uviesť percentuálny podiel látky prevládajúcej v tomto GPL.

42

Vzhľadom na to, že konanie má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (siedma komora) rozhodol takto: