Vec C‑226/15 P

Apple and Pear Australia Ltd

a

Star Fruits Diffusion

proti

Úradu Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO)

„Odvolanie — Ochranná známka Európskej únie — Prihláška slovnej ochrannej známky Európskej únie English pink — Námietka majiteľa slovnej ochrannej známky PINK LADY a obrazových ochranných známok obsahujúcich slovné prvky ‚Pink Lady‘ — Zamietnutie námietky — Rozhodnutie súdu pre ochranné známky Európskej únie — Zmena rozhodnutia — Právna sila rozhodnutej veci“

Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (štvrtá komora) z 21. júla 2016

1. Ochranná známka Európskej únie – Konania pred inštanciami Úradu – Vzťah medzi konaním o zápise alebo o zamietnutí zápisu ochrannej známky Európskej únie na Úrade a každé konanie na vnútroštátnom súde – Právna sila rozhodnutej veci – Neexistencia

   (Nariadenie Rady č. 207/2009, článok 6, článok 42 ods. 5, článok 56 ods. 3 a článok 100 ods. 2)

2. Ochranná známka Európskej únie – Opravné prostriedky – Žaloba pred súdom Únie – Možnosť Všeobecného súdu zmeniť napadnuté rozhodnutie – Hranice

   (Nariadenie Rady č. 207/2009, článok 65 ods. 3)

1.  Z nariadenia č. 207/2009 o ochrannej známke Európskej únie a najmä jeho hlavy IV týkajúcej sa konania o zápise ochrannej známky Európskej únie vyplýva, že Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo má výlučnú právomoc v oblasti zápisu a námietok proti tomuto zápisu takej ochrannej známky. Úrad je jediným orgánom, ktorého normotvorca Únie poveril úlohou skúmať prihlášky, a preto povoliť alebo odmietnuť zápis ochrannej známky Európskej únie. Neexistencia ustanovení stanovujúcich, že orgány Úradu by počas vykonávania svojej právomoci týkajúcej sa zápisu ochrannej známky Európskej únie alebo námietky proti takémuto zápisu boli viazané rozhodnutím, ktoré nadobudlo právoplatnosť, vydaným súdom pre ochranné známky Európskej únie, sa teda javí ako dôsledok výlučnej povahy právomoci Úradu v tejto oblasti.

   Na to, aby sa zabezpečila tak stabilita práva a právnych vzťahov, ako aj riadny výkon spravodlivosti, je totiž dôležité, aby sa nemohli napadnúť súdne rozhodnutia, ktoré sa stali právoplatnými po vyčerpaní dostupných opravných prostriedkov alebo po uplynutí lehôt stanovených pre tieto opravné prostriedky. V tejto súvislosti hoci nariadenie č. 207/2009 nedefinuje výslovne pojem „právna sila rozhodnutej veci“, najmä z článku 56 ods. 3 a článku 100 ods. 2 tohto nariadenia vyplýva, že toto nariadenie vyžaduje na to, aby rozhodnutia súdu členského štátu alebo Úradu, ktoré nadobudli právoplatnosť, mali právnu silu rozhodnutej veci, a teda mohli byť záväzné pre takýto súd alebo Úrad, aby súbežné konania pred týmito orgánmi zahŕňali tých istých účastníkov konania, ten istý predmet a tú istú príčinu.

   Pokiaľ ide o konanie začaté žalobou pre porušenie práv podanou na tomto súde, konajúcom ako súd pre ochranné známky Európskej únie, a konanie o námietke proti zápisu ochrannej známky Európskej únie na Úrade, treba konštatovať, že uvedené konania majú rozdielne predmety.

   Pokiaľ totiž ide jednak o zápis ochrannej známky ako ochrannej známky Európskej únie, cieľom tohto zápisu je, ako vyplýva z článku 6 nariadenia č. 207/2009, získať takúto ochrannú známku Európskej únie. Námietka proti takémuto zápisu teda má za cieľ zabrániť tomu, aby prihlasovateľ uvedenej ochrannej známky mohol získať predmetnú ochrannú známku. V tejto súvislosti podľa článku 42 ods. 5 tohto nariadenia po preskúmaní námietky proti zápisu je teda buď prihláška ochrannej známky zamietnutá úplne alebo pre časť tovarov alebo služieb, pre ktoré sa navrhuje zápis uvedenej ochrannej známky, alebo sa námietka zamietne.

   Pokiaľ ide na druhej strane o žalobu pre porušenie práv podanú na vnútroštátnom súde konajúcom ako súd pre ochranné známky Európskej únie, majiteľ skoršej ochrannej známky Európskej únie sa domáha v rámci takejto žaloby toho, aby súd zakázal používanie označenia, pri ktorom vzniká pravdepodobnosť zámeny s označením, ktoré je predmetom skoršej ochrannej známky Európskej únie. Majiteľ ochrannej známky Európskej únie tak chce vyvodiť zodpovednosť porušiteľa za porušenie jej výlučných práv.

   Navyše treba rozlišovať predmet žalôb pre porušenie práv, o vyhlásenie neplatnosti a v oblasti zápisov, vyplývajúcich z nariadenia č. 207/2009, v tom zmysle, že možnosť, aby majiteľ skoršej ochrannej známky Európskej únie podal žalobu pre porušenie práv proti majiteľovi neskoršej ochrannej známky Európskej únie, nemôže zbaviť zmyslu ani podanie návrhu na vyhlásenie neplatnosti na Úrad, ani mechanizmy predchádzajúceho preskúmania disponibilné v rámci konania o zápis ochranných známok Európskej únie. Vzhľadom na výlučnú právomoc orgánov Úradu povoliť alebo zamietnuť zápis ochrannej známky Európskej únie, pripomenutú v bode 50 tohto rozsudku, totiž každé konanie na Úrade týkajúce sa zápisu ochrannej známky Európskej únie alebo námietky proti tomuto zápisu má nevyhnutne iný predmet ako akékoľvek konanie prebiehajúce na vnútroštátnom súde, aj keď uvedený súd koná ako súd pre ochranné známky Európskej únie.

   (pozri body 50 – 53, 56, 58, 61 – 63)

2.  Pozri text rozhodnutia.

   (pozri bod 67)