Vec C‑225/15

Trestné konanie

proti

Domenicovi Politanòovi

(návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunale di Reggio Calabria)

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Článok 49 ZFEÚ — Sloboda usadiť sa — Hazardné hry — Obmedzenia — Naliehavé dôvody všeobecného záujmu — Proporcionalita — Verejné zákazky — Podmienky účasti na zadávacom konaní a posúdenie hospodárskej a finančnej situácie — Vylúčenie uchádzača z dôvodu nepredloženia potvrdení o jeho ekonomickej a finančnej situácii od dvoch rozdielnych bankových inštitúcií — Smernica 2004/18/ES — Článok 47 — Uplatniteľnosť“

Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (druhá komora) z 8. septembra 2016

1. Prejudiciálne otázky – Prípustnosť – Nevyhnutnosť predložiť Súdnemu dvoru dostatočne presné údaje o skutkovom a právnom kontexte

   (Článok 267 ZFEÚ; Rokovací poriadok Súdneho dvora, článok 94)

2. Aproximácia právnych predpisov – Postupy zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby – Smernica 2004/18 – Pôsobnosť – Koncesia na služby vo verejnom záujme – Vylúčenie – Kritériá rozlišovania medzi verejnou zákazkou na služby a koncesiou na služby

   [Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/18, článok 1 ods. 2 písm. a) a b) a články 17 a 47]

3. Sloboda usadiť sa – Slobodné poskytovanie služieb – Obmedzenia – Hazardné hry – Vnútroštátna právna úprava podmieňujúca účasť na postupe udeľovania koncesií na výber stávok podmienke predložiť bankové vyhlásenia preukazujúce ekonomickú a finančnú situáciu subjektu – Neprípustnosť – Odôvodnenie – Naliehavé dôvody všeobecného záujmu – Cieľ spočívajúci v boji proti trestnej činnosti – Povinnosť splniť podmienku proporcionality – Posúdenie vnútroštátnym súdom

   (Článok 49 ZFEÚ)

1.  Pozri text rozhodnutia.

   (pozri body 22 – 24)

2.  Smernica 2004/18 o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby, a najmä jej článok 47 sa majú vykladať v tom zmysle, že vnútroštátna právna úprava upravujúca udeľovanie koncesií v oblasti hazardných hier, nepatrí do pôsobnosti tejto smernice a tohto článku.

   Smernica 2004/18 sa týka postupov zadávania verejných zákaziek, a nie činností, ktorých predmetom je udeľovanie koncesií na služby, pretože tieto sú vylúčené z pôsobnosti tejto smernice podľa jej článku 17. V tejto súvislosti, pokiaľ ide o rozlišovanie medzi verejnou zákazkou na služby a koncesiou na služby, ak je odmena jedným z rozhodujúcich faktorov na kvalifikáciu koncesie na služby, taká kvalifikácia znamená, že koncesionár nesie riziko spojené s prevádzkovaním predmetných služieb a že neexistencia prevodu rizika spojeného s poskytovaním služieb na poskytovateľa znamená, že predmetná transakcia predstavuje verejnú zákazku na služby a nie koncesiu na služby. Ak teda poskytovateľovi služieb nie je zo strany verejného obstarávateľa vyplácaná nijaká odmena a tento poskytovateľ znáša celé riziko spojené s výkonom činnosti zberu a odovzdávania stávok, takú koncesiu nemožno kvalifikovať za verejnú zákazku na služby v zmysle článku 1 ods. 2 písm. a) a b) smernice 2004/18.

   (pozri body 29, 31 – 34, bod 1 výroku)

3.  Článok 49 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni vnútroštátnemu ustanoveniu, ktoré ukladá subjektom, ktoré sa chcú prihlásiť do zadávacieho konania týkajúceho sa udelenia koncesií v oblasti stávkových hier, povinnosť predložiť dôkaz o svojej ekonomickej a finančnej situácii prostredníctvom vyhlásení od aspoň dvoch bankových inštitúcií, bez toho, aby mohli preukázať túto situáciu aj iným spôsobom, pretože takéto ustanovenie môže spĺňať podmienky proporcionality, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu.

   Členské štáty totiž môžu slobodne určiť ciele svojej politiky v oblasti hazardných hier a prípadne aj presne definovať úroveň požadovanej ochrany, pokiaľ ide o ochranu spotrebiteľov a sociálneho poriadku. Obmedzenia uložené členskými štátmi však musia spĺňať podmienky, pokiaľ ide najmä o ich odôvodnenie naliehavými dôvodmi všeobecného záujmu a ich primeranosť. V tejto súvislosti, pokiaľ ide o odôvodnené vnútroštátne ustanovenie, predmetné ustanovenie je v rámci cieľa spočívajúceho v boji proti trestnej činnosti spojenej s hazardnými hrami odôvodnené záujmom zabezpečiť pokračovanie v legálnej činnosti zbierania stávok, aby sa zamedzilo nárastu súbežnej nelegálnej činnosti, ako aj záujmom chrániť spotrebiteľov, pričom takýto cieľ svojou povahou predstavuje naliehavý dôvod všeobecného záujmu, ktorý môže odôvodniť obmedzenie základných slobôd.

   Pokiaľ ide o otázku, či uvedené obmedzenie je na zabezpečenie dosiahnutia sledovaného cieľa primerané, povinnosť predložiť vyhlásenia od dvoch bankových inštitúcií môže zjavne zabezpečiť, že hospodársky subjekt sa bude nachádzať v ekonomickej a finančnej situácii, ktorá mu umožní plniť si záväzky voči stávkarom, ktorí vyhrajú. Vzhľadom na osobitnú povahu hospodárskych činností v odvetví hazardných hier požiadavka uložená uchádzačom, ktorí existujú kratšie ako dva roky a ktorých celkový príjem z činnosti prevádzkovateľa hazardných hier bol nižší ako dva milióny eur za posledné dva hospodárske roky, povinnosť predložiť primerané potvrdenia od aspoň dvoch rozdielnych bankových inštitúcií sa nejaví ako idúca nad rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie sledovaného cieľa.

   (pozri body 40, 42, 43, 45, 46, 48, 50, bod 2 výroku)