Vec C‑191/15

Verein für Konsumenteninformation

proti

Amazon EU Sàrl

(návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Oberster Gerichtshof)

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Súdna spolupráca v občianskych veciach — Nariadenia (ES) č. 864/2007 a č. 593/2008 — Ochrana spotrebiteľa — Smernica 93/13/EHS — Ochrana údajov — Smernica 95/46/ES — Zmluvy o online predaji uzavreté so spotrebiteľmi, ktorí majú bydlisko v iných členských štátoch — Nekalé podmienky — Všeobecné podmienky obsahujúce doložku o voľbe rozhodného práva uprednostňujúcu právo členského štátu, v ktorom má spoločnosť svoje sídlo — Určenie rozhodného práva na účely posúdenia nekalej povahy podmienok nachádzajúcich sa v týchto všeobecných podmienkach v rámci žaloby o zdržanie sa konania — Určenie práva, ktorým sa riadi spracovanie osobných údajov spotrebiteľov“

Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (tretia komora) z 28. júla 2016

  1. Súdna spolupráca v občianskych veciach – Rozhodné právo pre zmluvné záväzky – Nariadenie č. 593/2008 – Rozhodné právo pre mimozmluvné záväzky – Nariadenie č. 864/2007 – Žaloba o zdržanie sa konania namierená proti používaniu údajne protiprávnych zmluvných podmienok v zmluvách o online predaji so spotrebiteľmi s bydliskom v iných členských štátoch, ako je členský štát, v ktorom má sídlo podnikateľ – Rozhodné právo

    (Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 864/2007, článok 1 ods. 3 a článok 6 ods. 1, a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 593/2008, článok 1 ods. 3 a článok 6 ods. 2; smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/22; smernica Rady 93/13, článok 8)

  2. Ochrana spotrebiteľa – Nekalé podmienky v spotrebiteľských zmluvách – Smernica 93/13 – Nekalá podmienka v zmysle článku 3 – Pojem – Podmienka v zmluve o online predaji formulovaná tak, aby spotrebiteľa uviedla do omylu v súvislosti s rozhodným právom zmluvy – Zahrnutie – Posúdenie nekalej povahy vnútroštátnym súdom – Kritériá

    (Smernica Európskeho parlamentu a Rady 593/2008, článok 6 ods. 2; smernica Rady 93/13, článok 3 ods. 1)

  3. Aproximácia právnych predpisov – Ochrana fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov – Smernica 95/46 – Uplatniteľné vnútroštátne právo – Spracovanie podnikom elektronického obchodu, ktorý nasmeroval svoju činnosť do členského štátu – Uplatnenie práva dotknutého členského štátu – Podmienka

    [Smernica Európskeho parlamentu a Rady 95/46, článok 4 ods. 1 písm. a)]

  1.  Nariadenie č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I) a nariadenie č. 864/2007 o rozhodnom práve pre mimozmluvné záväzky (Rím II) sa majú vykladať v tom zmysle, že bez toho, aby bol dotknutý článok 1 ods. 3 každého z uvedených nariadení, sa musí rozhodné právo uplatniteľné na žalobu o zdržanie sa konania v zmysle smernice 2009/22 o súdnych príkazoch na ochranu spotrebiteľských záujmov, namierenú proti používaniu údajne protiprávnych zmluvných podmienok podnikom so sídlom v členskom štáte, ktorý v elektronickom obchode uzatvára zmluvy so spotrebiteľmi s bydliskom v iných členských štátoch, a najmä v štáte vnútroštátneho súdu, určiť v súlade s článkom 6 ods. 1 nariadenia Rím II, kým rozhodné právo uplatniteľné na posúdenie dotknutej zmluvnej podmienky sa musí vždy určiť podľa nariadenia Rím I, a to bez ohľadu na to, či sa toto posúdenie uskutoční v rámci individuálnej žaloby alebo v rámci kolektívnej žaloby.

    Pri posúdení nekalej povahy dotknutej zmluvnej podmienky v rámci žaloby o zdržanie sa konania však z článku 6 ods. 2 nariadenia Rím I vyplýva, že výberom rozhodného práva nie sú dotknuté imperatívne normy stanovené právnym poriadkom krajiny bydliska spotrebiteľov, ktorých záujmy sú prostredníctvom tejto žaloby chránené. Medzi tieto normy môžu patriť ustanovenia, ktoré preberajú smernicu 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ak v zmysle článku 8 tejto smernice zabezpečujú vyššiu úroveň ochrany spotrebiteľa.

    (pozri body 59, 60, bod 1 výroku)

  2.  Článok 3 ods. 1 smernice 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že podmienka spadajúca do všeobecných obchodných podmienok podnikateľa, ktorá nebola individuálne dohodnutá a podľa ktorej sa na zmluvu uzatvorenú prostredníctvom elektronického obchodu so spotrebiteľom vzťahuje právo členského štátu, v ktorom má tento podnikateľ sídlo, je nekalá, ak uvedie tohto spotrebiteľa do omylu tým, že vytvorí dojem, že na zmluvu sa vzťahuje iba právo tohto členského štátu, a neinformuje ho o tom, že na základe článku 6 ods. 2 nariadenia č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I) má takisto k dispozícii ochranu, ktorú mu zaručujú imperatívne normy právneho poriadku, ktorý by sa uplatnil, keby neexistovala táto podmienka, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu vzhľadom na všetky relevantné okolnosti.

    (pozri bod 71, bod 2 výroku)

  3.  Článok 4 ods. 1 písm. a) smernice 95/46 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov sa má vykladať v tom zmysle, že spracovanie osobných údajov podnikom elektronického obchodu podlieha právu toho členského štátu, do ktorého tento podnik nasmeroval svoju činnosť, ak sa zistí, že uvedený podnik spracováva dotknuté údaje v kontexte činností prevádzkarne nachádzajúcej sa v tomto členskom štáte. Je úlohou vnútroštátneho súdu určiť, či to tak je.

    Aj keď skutočnosť, že podnik, ktorý je prevádzkovateľom, nemá ani dcérsku spoločnosť, ani pobočku v členskom štáte, nevylučuje, že by v ňom mohol mať prevádzkareň v zmysle článku 4 ods. 1 písm. a) smernice 95/46, takáto prevádzkareň nemôže existovať iba na základe skutočnosti, že tam je dostupná internetová stránka dotknutého podniku. Skôr je potrebné zhodnotiť tak mieru stability prevádzkarne, ako aj to, či skutočne vykonáva činnosti v dotknutom členskom štáte.

    (pozri body 76, 77, 81, bod 3 výroku)