Vec C‑121/15

Association nationale des opérateurs détaillants en énergie (ANODE)

proti

Premier ministre a i.

[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podala Conseil d’État (Francúzsko)]

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Aproximácia právnych predpisov — Smernica 2009/73/ES — Energia — Odvetvie plynu — Určenie cien za dodávku zemného plynu koncovým odberateľom — Regulované tarify — Prekážka — Zlučiteľnosť — Kritériá posúdenia — Ciele bezpečnosti dodávok a územnej súdržnosti“

Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (piata komora) zo 7. septembra 2016

1. Aproximácia právnych predpisov – Opatrenia na aproximáciu – Spoločné pravidlá pre vnútorný trh so zemným plynom – Smernica 2009/73 – Uloženie povinností prevádzkovateľom vo verejnom záujme – Určenie cien za dodávku zemného plynu – Kvalifikovanie prekážky dosiahnutia konkurenčného trhu so zemným plynom

   (Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/73, článok 3 ods. 1)

2. Aproximácia právnych predpisov – Opatrenia na aproximáciu – Spoločné pravidlá pre vnútorný trh so zemným plynom – Smernica 2009/73 – Uloženie povinností prevádzkovateľom vo verejnom záujme – Určenie cien za dodávku zemného plynu – Prípustnosť – Podmienky – Sledovanie cieľa všeobecného hospodárskeho záujmu – Voľná úvaha členských štátov – Hranice

   (Články 14 a 106 ZFEÚ; protokol č. 26 pripojený k Zmluvám o EÚ a FEÚ, Charta základných práv Európskej únie, článok 36; smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/73, článok 3 ods. 1 a 2)

3. Aproximácia právnych predpisov – Opatrenia na aproximáciu – Spoločné pravidlá pre vnútorný trh so zemným plynom – Smernica 2009/73 – Uloženie povinností prevádzkovateľom vo verejnom záujme – Určenie cien za dodávku zemného plynu – Prípustnosť – Podmienky – Dodržiavanie zásady proporcionality – Nevyhnutná povaha opatrenia – Kritériá posúdenia

   (Článok 106 ZFEÚ; smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/73, článok 3 ods. 2)

4. Opatrenia na aproximáciu – Spoločné pravidlá pre vnútorný trh so zemným plynom – Smernica 2009/73 – Uloženie povinností prevádzkovateľom vo verejnom záujme – Určenie cien za dodávku zemného plynu – Prípustnosť – Podmienky –Nediskriminačná povaha opatrenia

   (Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/73, článok 3 ods. 1 a 2)

1.  Článok 3 ods. 1 smernice 2009/73 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom sa má vykladať v tom zmysle, že zásah členského štátu spočívajúci v povinnosti, aby určití dodávatelia, medzi ktorých patrí etablovaný dodávateľ, ponúkali koncovému odberateľovi dodávku zemného plynu za regulované tarify, predstavuje samotnou svojou povahou prekážku dosiahnutia konkurenčného trhu so zemným plynom, uvedeného v tomto ustanovení, a táto prekážka pretrváva, aj keď tento zásah nebráni tomu, aby všetci dodávatelia na trhu predkladali konkurenčné ponuky za ceny nižšie, ako sú tieto tarify.

   Hoci zo žiadneho ustanovenia smernice 2009/73 nevyplýva, že cena za dodávku zemného plynu by mala byť výlučne výsledkom ponuky a dopytu, táto požiadavka vyplýva zo samotného účelu a všeobecného systému tejto smernice, ktorej cieľom je pokračovať v realizácii vnútorného trhu so zemným plynom, ktorý bude úplne a účinne otvorený a konkurenčný, v ktorom si všetci spotrebitelia môžu voľne zvoliť svojich dodávateľov a v ktorom všetci dodávatelia môžu voľne poskytovať svoje výrobky klientom. V tejto súvislosti stanovenie taríf vyplývajúce zo zásahu verejných orgánov ovplyvňuje nevyhnutne pôsobenie konkurencie, a preto právna úprava, ktorá obsahuje povinnosť ponúkať na trhu zemný plyn za určenú cenu, bráni cieľu dosiahnutia otvoreného a konkurenčného trhu so zemným plynom, stanoveného v článku 3 ods. 1 smernice 2009/73. Okrem toho skutočnosť, že podniky dotknuté regulovanými tarifami môžu tiež slobodne určiť svoje ponuky na trhu, nie je spôsobilá spochybniť konštatovanie, že zásah štátu, o ktorý ide vo veci samej, narušuje hospodársku súťaž. Samotná existencia dvoch segmentov na trhu, teda segmentu, v ktorom sa ceny určujú mimo hospodárskej súťaže, a segmentu, v ktorom je ich určenie ponechané na trhové sily, je nezlučiteľná s vytvorením otvoreného a konkurenčného vnútorného trhu so zemným plynom.

   (pozri body 26, 31 – 33, bod 1 výroku)

2.  Zásah štátu do stanovenia ceny za dodávku zemného plynu koncovému odberateľovi predstavuje prekážku dosiahnutia konkurenčného trhu so zemným plynom, tento zásah môže byť prípustný v rámci smernice 2009/73, ak sa splnia tri podmienky. Po prvé tento zásah musí sledovať cieľ, ktorým je všeobecný hospodársky záujem, po druhé musí dodržať zásadu proporcionality a po tretie musí stanoviť povinnosti služby vo verejnom záujme, ktoré sú jasne definované, transparentné, nediskriminačné a kontrolovateľné, a zaručiť rovnosť prístupu plynárenských spoločností Únie k spotrebiteľom.

   Pokiaľ ide o prvú podmienku týkajúcu sa existencie všeobecného hospodárskeho záujmu, výklad tejto podmienky musí byť začlenený do nového kontextu vyplývajúceho z nadobudnutia účinnosti Lisabonskej zmluvy, ktorá zahŕňa okrem článku 106 ZFEÚ aj článok 14 ZFEÚ, protokol (č. 26) o službách vo verejnom záujme, pripojený k Zmluve o EÚ, v znení vyplývajúcom z Lisabonskej zmluvy, a k Zmluve o FEÚ, ako aj Chartu základných práva Európskej únie, ktorá nadobudla rovnakú právnu silu ako Zmluvy, konkrétne jej článok 36, týkajúci sa prístupu k službám všeobecného hospodárskeho záujmu. Členské štáty tak majú právo, pokiaľ dodržiavajú právo Únie, určiť rozsah a organizáciu svojich služieb všeobecného hospodárskeho záujmu. Môžu najmä zohľadňovať ciele vlastné ich vnútroštátnej politike. V tejto súvislosti v rámci posúdenia, ktoré musia vykonať členské štáty podľa smernice 2009/73 na určenie toho, či vo všeobecnom hospodárskom záujme treba uložiť podnikom podnikajúcim v odvetví plynu povinnosti služby vo verejnom záujme, prináleží členským štátom skĺbiť cieľ liberalizácie a ostatné ciele sledované touto smernicou. V tomto kontexte článok 3 ods. 2 smernice 2009/73 vymenováva nevyčerpávajúcim spôsobom typy činností, ktoré môžu byť predmetom uloženia povinností služby vo verejnom záujme, a členské štáty, ak dodržia právo Únie, môžu voľne definovať, aké sú ciele všeobecného hospodárskeho záujmu, ktoré chcú sledovať, keď uložia povinnosti služby vo verejnom záujme. Cieľom týchto povinností však musí byť vždy dosiahnutie jedného alebo viacerých cieľov všeobecného hospodárskeho záujmu.

   Z toho vyplýva, že článok 3 ods. 2 smernice 2009/73 v spojení s článkami 14 a 106 ZFEÚ, ako aj s protokolom (č. 26) o službách vo verejnom záujme, pripojeného k Zmluve o EÚ, v znení vyplývajúcom z Lisabonskej zmluvy, a k Zmluve o FEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že umožňuje členským štátom posúdiť, či vo všeobecnom hospodárskom záujme treba uložiť podnikom podnikajúcim v odvetví plynu povinnosti služby vo verejnom záujme týkajúce sa ceny za dodávku zemného plynu, aby sa zaručila najmä bezpečnosť dodávok a územná súdržnosť, pod podmienkou, že jednak budú splnené všetky podmienky, ktoré stanovuje článok 3 ods. 2 tejto smernice, osobitne nediskriminačná povaha takýchto povinností, a jednak sa pri uložení týchto povinností dodrží zásada proporcionality.

   (pozri body 36, 37, 40, 44, 45, 50, 73, bod 2 výroku)

3.  Článok 3 ods. 2 smernice 2009/73 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni metóde určenia ceny, ktorá sa zakladá na zohľadnení nákladov, pod podmienkou, že uplatnenie takejto metódy nespôsobí, že by zásah štátu prekročil to, čo je nevyhnutné na dosiahnutie cieľov všeobecného hospodárskeho záujmu, ktorý sleduje. Zo samotného znenia článku 106 ZFEÚ vyplýva, že povinnosti služby vo verejnom záujme, ktoré umožňuje uvedený článok 3 ods. 2 uložiť podnikom, musia dodržiavať zásadu proporcionality a že preto tieto povinnosti môžu narúšať voľné stanovenie cien za dodávky zemného plynu po 1. júli 2007 iba v rozsahu nevyhnutnom na dosiahnutie cieľa všeobecného hospodárskeho záujmu, ktorý sledujú, a v dôsledku toho počas obdobia nevyhnutne obmedzeného v čase.

   Pokiaľ ide o zásah založený na zásade pokrytia celkových nákladov etablovaného dodávateľa uplatnením reprezentatívneho vzorca jeho nákladov na dodávky a metodiky ocenenia jeho nákladov mimo dodávok, vypracovaných po ročnej analýze vývoja nákladov uskutočnenej regulačným orgánom, požiadavka nevyhnutnosti vyžaduje identifikovať v zásade zložku ceny za plyn, do ktorej je nevyhnutný zásah, aby sa dosiahol cieľ sledovaný zásahom štátu. Vnútroštátnemu súdu prináleží, aby posúdil, či realizácia metódy zásahu do cien nepresahuje to, čo je nevyhnutné na dosiahnutie sledovaných cieľov všeobecného hospodárskeho záujmu, a či neexistujú vhodnejšie, menej zaväzujúce opatrenia. Okrem toho požiadavka nevyhnutnosti musí byť takisto posúdená vzhľadom na osobnú pôsobnosť predmetného opatrenia a presnejšie jeho príjemcov.

   (pozri body 53, 65 – 67, 73, bod 2 výroku)

4.  Pokiaľ ide o tretiu z podmienok, na to, aby bol štátny zásah do určenia ceny dodávky zemného cenu prípustný v rámci smernice 2009/73 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom, podľa ktorej zásah štátu musí stanoviť jasne definované, transparentné, nediskriminačné a kontrolovateľné povinnosti služby vo verejnom záujme a zaručiť rovnosť prístupu plynárenských spoločností Únie k spotrebiteľom, článok 3 ods. 2 smernice 2009/73 umožňuje uložiť povinnosti služby vo verejnom záujme vo všeobecnosti podnikom v plynárenskom odvetví a nie určitým konkrétnym podnikom. Navyše článok 3 ods. 1 tejto smernice stanovuje, že členské štáty zabezpečia, aby podniky v odvetví zemného plynu neboli diskriminované z hľadiska ich práv alebo povinností. V tomto rámci systém určenia podnikov, ktoré majú povinnosti služby vo verejnom záujme, nemôže vylúčiť a priori žiadny z podnikov podnikajúcich v odvetví distribúcie plynu.

   (pozri body 70, 71)