Vec C‑64/15

BP Europa SE

proti

Hauptzollamt Hamburg‑Stadt

(návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Bundesfinanzhof)

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Dane — Všeobecný systém spotrebných daní — Smernica 2008/118/ES — Nezrovnalosti pri preprave tovaru podliehajúceho spotrebnej dani — Preprava tovaru v režime pozastavenia dane — Tovar, ktorý chýbal v čase dodania — Vyrubenie spotrebnej dane pri absencii dôkazu o zničení alebo strate tovaru“

Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (šiesta komora) z 28. januára 2016

1. Právo Európskej únie – Výklad – Metódy – Doslovný, systematický a teleologický výklad

2. Daňové ustanovenia – Harmonizácia právnych predpisov – Spotrebná daň – Smernica 2008/118 – Preprava tovaru podliehajúceho spotrebnej dani v režime pozastavenia dane – Ukončenie uvedenej prepravy – Skutočné prijatie príjemcom predmetného tovaru

   (Smernica Rady 2008/118, článok 20 ods. 2)

3. Daňové ustanovenia – Harmonizácia právnych predpisov – Spotrebná daň – Smernica 2008/118 – Nezrovnalosti pri preprave tovaru podliehajúceho spotrebnej dani v režime pozastavenia dane – Rozdiel v nezrovnalosti zistenej pri preprave tovaru podliehajúceho spotrebnej dani a úplným zničením alebo nenahraditeľnou stratou uvedeného tovaru

   (Smernica Rady 2008/118, článok 7 ods. 2 písm. a), článok 4 a článok 10 ods. 2)

4. Daňové ustanovenia – Harmonizácia právnych predpisov – Spotrebná daň – Smernica 2008/118 – Nezrovnalosti pri preprave tovaru podliehajúceho spotrebnej dani v režime pozastavenia dane – Nezrovnalosť, ktorá sa týka len časti tovaru – Uplatniteľnosť článku 10 ods. 4 uvedenej smernice

   (Smernica Rady 2008/118, článok 10 ods. 4)

1.  Pozri text rozhodnutia.

   (pozri bod 28)

2.  Článok 20 ods. 2 smernice Rady 2008/118 o všeobecnom systéme spotrebných daní a o zrušení smernice 92/12 sa má vykladať v tom zmysle, že preprava tovaru podliehajúceho spotrebnej dani v režime pozastavenia dane v zmysle tohto ustanovenia končí v čase, keď príjemca tohto tovaru pri ukončení úplnej vykládky dopravného prostriedku obsahujúceho predmetný tovar konštatuje, že chýba určité množstvo tohto tovaru v porovnaní s množstvom, ktoré sa mu malo dodať.

   Článok 20 ods. 2 smernice 2008/118 sa totiž týka samotného tovaru, bez akéhokoľvek odkazu na prostriedky, ktorými sa prepravuje. Na určenie času jeho dodania treba teda zohľadniť skutočné prijatie tovaru ako také jeho príjemcom, a nie len dopravenie recipientu tohto tovaru, bez ohľadu na to, aký by bol, príjemcovi.

   Článok 20 tejto smernice je súčasťou jej kapitoly IV, nazvanej „Preprava tovaru podliehajúceho spotrebnej dani v režime pozastavenia dane“. Medzi ustanoveniami tejto kapitoly sú ustanovenia článku 19 ods. 2 písm. c) uvedenej smernice, podľa ktorých príjemca musí dať súhlas na každú kontrolu, ktorá umožňuje príslušným orgánom členského štátu určenia presvedčiť sa, že tovar bol skutočne prijatý. Normotvorca Únie tak zamýšľal urobiť toto skutočné prijatie tovaru prvkom, ktorý určuje podmienky, za akých preprava tohto tovaru prepravovaného v režime pozastavenia dane musí byť pri jeho dodaní posúdená. Žiadne iné ustanovenie uvedenej kapitoly si nevyžaduje iný výklad.

   Navyše ustanovenia článku 20 ods. 2 smernice 2008/118 tým, že spresňujú, kedy končí preprava tovaru podliehajúceho spotrebnej dani v režime pozastavenia dane, majú za cieľ definovať moment, keď sa takýto tovar považuje za uvedený do daňového voľného obehu, a podľa toho určiť moment, kedy sa daň z tohto tovaru stane splatnou.

   Okrem toho, keďže spotrebná daň je, ako uvádza odôvodnenie 9 smernice 2008/118, daň zo spotreby určitých tovarov, moment splatnosti tejto dane treba určiť tak, aby množstvo predmetného tovaru mohlo byť zmerané presne.

   (pozri body 29 – 32, 35, bod 1 výroku)

3.  Spojené ustanovenia článku 7 ods. 2 písm. a) a článku 10 ods. 2 smernice 2008/118 o všeobecnom systéme spotrebných daní a o zrušení smernice 92/12 sa majú vykladať v tom zmysle, že situácie, ktoré upravujú, sa odlišujú od situácie upravenej článkom 7 ods. 4 tejto smernice a okolnosť, že vnútroštátne ustanovenie preberajúce článok 10 ods. 2 smernice 2008/118 výslovne neuvádza, že nezrovnalosť, ktorú toto ustanovenie smernice upravuje, musí mať za následok uvedenie predmetného tovaru do daňového voľného obehu, nemôže brániť uplatneniu tohto vnútroštátneho ustanovenia pri konštatovaní chýbajúceho množstva, pri ktorom sa nevyhnutne predpokladá takéto uvedenie do daňového voľného obehu.

   Článok 10 ods. 2 a článok 7 ods. 2 písm. a) smernice 2008/118 sa týkajú prípadu, keď nezrovnalosť zistená počas prepravy tovaru podliehajúceho spotrebnej dani, ktorý sa nachádza v režime pozastavenia spotrebnej dane, má za následok jeho uvedenie do daňového voľného obehu prepustením z tohto režimu. Preto vnútroštátne ustanovenie, ktorým sa preberá článok 10 ods. 2 smernice 2008/118, v zásade nemôže stanoviť, že pri takej nezrovnalosti sa predpokladá, že nastala v členskom štáte, kde sa zistila, bez toho, aby túto domnienku podriadil podmienke, že táto nezrovnalosť mala za dôsledok uvedenie predmetného tovaru do daňového voľného obehu.

   Konštatovanie chýbajúceho množstva pri dodaní tovaru podliehajúceho spotrebnej dani v režime pozastavenia dane poukazuje na situáciu, ku ktorej nevyhnutne došlo a počas ktorej chýbajúci tovar nebol predmetom tohto dodania, čiže jeho preprava sa neukončila v súlade s článkom 20 ods. 2 smernice 2008/118. Táto situácia predstavuje dôsledok nezrovnalosti v zmysle článku 10 ods. 6 tejto smernice. Nezrovnalosť tohto druhu má nevyhnutne za dôsledok prepustenie z režimu pozastavenia dane a v dôsledku toho uvedenie do daňového voľného obehu, ako to predpokladá článok 7 ods. 2 písm. a) uvedenej smernice.

   Okrem toho nezrovnalosť, ktorú upravuje článok 10 ods. 2 smernice 2008/118, sa týka inej situácie, než je situácia uvedená v článku 7 ods. 4 tejto smernice, teda inej než situácie „úplného zničenia alebo nenahraditeľnej straty tovaru podliehajúceho spotrebnej dani“. Preto pokiaľ sa predloží dôkaz o takomto úplnom zničení alebo nenahraditeľnej strate tovaru podliehajúceho spotrebnej dani nachádzajúceho sa v režime pozastavenia dane, nemôže v tejto situácii ísť o uvedenie do daňového voľného obehu v zmysle článku 7 ods. 2 písm. a) smernice 2008/118 a v dôsledku toho ani o uplatnenie článku 10 ods. 2 tejto smernice. Situácie, ktoré patria pod tieto ustanovenia, sa teda odlišujú od situácie uvedenej v článku 7 ods. 4 uvedenej smernice.

   (pozri body 38, 39, 43, 45 – 47, bod 2 výroku)

4.  Článok 10 ods. 4 smernice 2008/118 o všeobecnom systéme spotrebných daní a o zrušení smernice 92/12 sa má vykladať v tom zmysle, že sa uplatňuje nielen, keď na miesto určenia nedorazí všetok tovar prepravovaný v režime pozastavenia dane, ale tiež v prípade, ak na miesto určenia nedorazí len časť tohto tovaru.

   Samotné znenie článku 10 ods. 4 smernice 2008/118 nijako nevyhradzuje uplatnenie tohto ustanovenia iba na prípady, keď na miesto určenia nedorazí všetok tovar prepravovaný v režime pozastavenia dane. Článok 10 ods. 4 smernice 2008/118 tak zapadá do kontextu, v ktorom normotvorca Únie zamýšľal predvídať všetky situácie nezrovnalostí, teda aj vrátane tých, ktoré sa týkajú iba časti prepravy.

   (pozri body 50, 52, 54, bod 3 výroku)