1. 

Do akej miery je zamestnávateľ zodpovedný za colný dlh, ktorý vznikol v dôsledku porušenia colnej povinnosti zo strany jeho zamestnanca pri plnení úloh, ktoré mu boli zverené? V tomto zmysle je možné zhrnúť podstatu otázky, ktorú má Súdny dvor zodpovedať v tomto návrhu na začatie prejudiciálneho konania.

2. 

Tento návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Finanzgericht Baden‑Württemberg (Finančný súd, Bádensko‑Württembersko, Nemecko), sa týka správneho výkladu pojmu „dlžník“, tak ako je vymedzený v článku 202 ods. 3 prvej a druhej zarážke nariadenia (EHS) č. 2913/92 ( 2 ), a konkrétne podmienok, na základe ktorých je právnická osoba zodpovedná za konanie svojich zamestnancov. Vnútroštátny súd žiada súčasne o usmernenie, či „úmyselné zanedbávanie [hrubá nedbanlivosť – neoficiálny preklad]“ v zmysle článku 212a colného kódexu zahŕňa prípadnú nedbanlivosť zamestnanca.

3.

Článok 38 ods. 1 colného kódexu stanovuje:

„Osoba, ktorá tovar prepravila na colné územie spoločenstva, je povinná ho prepraviť bez zbytočného odkladu a prípadne po ceste určenej colnými orgánmi a v súlade s ich pokynmi:

…“

4.

Článok 40 colného kódexu stanovuje:

„Tovar, ktorý vstupuje na colné územie spoločenstva, predloží colným orgánom osoba, ktorá ho na toto územie prepravuje alebo v prípade potreby osoba, ktorá preberá zodpovednosť za prepravu tovaru po jeho vstupe s výnimkou tovaru prepravovaného dopravnými prostriedkami, ktoré sa iba plavia v teritoriálnych vodách alebo prelietavajú vzdušným priestorom colného územia spoločenstva bez zastávky na tomto území. Osoba, ktorá predkladá tovar, odkáže na predtým podané predbežné colné vyhlásenie alebo colné vyhlásenie vzťahujúce sa na tovar.“

5.

Podľa článku 185 ods. 1 colného kódexu:

„Tovar spoločenstva, ktorý bol po vývoze z colného územia spoločenstva vrátený na toto územie a prepustený do voľného obehu v lehote 3 rokov, je na žiadosť dotknutej osoby oslobodený od dovozného cla.

…“

6.

Článok 202 colného kódexu stanovuje:

„1.   Colný dlh pri dovoze vzniká:

…

Na účely tohto článku nezákonným dovozom sa rozumie akýkoľvek dovoz tovaru v rozpore s ustanoveniami článkov 38 až 41…

3.   Dlžníkmi sú:

7.

Článok 212a colného kódexu stanovuje:

„Ak colné právne predpisy uvádzajú preferenčné priaznivé colné odbavenie tovaru z dôvodu ich povahy alebo koncového použitia alebo úľavu, alebo celkové alebo čiastočné oslobodenie od dovozného alebo vývozného cla podľa článkov 21, 82, 145 alebo 184 až 187, takéto preferenčné priaznivé colné odbavenie, úľava alebo oslobodenie sa vzťahuje aj na prípady, keď sa colný dlh nadobudne podľa článkov 202 až 205, 210 alebo 211 za podmienky, že správanie sa zmienenej osoby neobsahuje podvodné konanie ani úmyselné zanedbávanie [ani hrubú nedbanlivosť – neoficiálny preklad] a predloží dôkaz, že boli splnené ostatné podmienky na použitie preferenčného priaznivého colného odbavenia, úľavy alebo oslobodenia.“

8.

Žalobkyňa v konaní vo veci samej, spoločnosť Ultra‑Brag AG, je logistická spoločnosť so sídlom vo Švajčiarsku, ktorá ponúka okrem iného prepravu na európskych vnútrozemských vodných cestách.

9.

Dňa 25. mája 2010 vyviezla spoločnosť Ultra‑Brag loďou MS Aargau po vnútrozemských vodných cestách dva transformátory a dva k tomu patriace valce z colného územia EÚ do Švajčiarska.

10.

V ten istý deň bolo spoločnosti Ultra‑Brag oznámené, že jedna z jej lodí, ktorá mala na druhý deň o 11.00 hod. vyzdvihnúť v Štrasburgu (Francúzsko) turbínu vážiacu 301 tón s miestom určenia Antverpy (Belgicko), mala technickú poruchu, a preto nebola k dispozícii na prepravu. Za obidve prepravy bol zodpovedný L, ktorého žalobkyňa zamestnávala ako odborníka v oblasti prepravy ťažkého tovaru, v pozícii „key account manager“. Pri hľadaní náhradnej lode zvažoval L aj možnosť, že loď MS Aargau, z ktorej ešte nebol vyložený jeden z transformátorov a k nemu patriace dva valce, by mohla vykonať túto prepravu do Štrasburgu a tam prevziať turbínu. V prípade, že by si L vybral túto možnosť, turbína a transformátor by museli byť následne prepravené späť do Švajčiarska, kde by bol vyložený transformátor a k nemu patriace valce. Loď MS Aargau by následne prepravila turbínu do Antverp.

11.

L kontaktoval príslušné švajčiarske colné orgány, aby zistil podrobnosti týkajúce sa colného odbavenia pri takejto dočasnej preprave. Švajčiarske orgány uviedli, že krátkodobý vývoz tovaru na colné územie EÚ nepredstavuje podľa nich žiadny problém, ale že o tejto plánovanej preprave treba súčasne informovať príslušný nemecký colný orgán (v tomto prípade Zollamt Weil am Rhein‑Schusterinsel, colný úrad Weil am Rhein‑Schusterinsel). ( 3 ) Na ceste tam však mal L poruchu vozidla, v dôsledku čoho príslušný nemecký colný orgán nebol o veci informovaný.

12.

Hľadanie náhradnej lode zo strany L bolo neúspešné a v ten istý večer, po skončení úradných hodín príslušného colného úradu Weil am Rhein‑Schusterinsel, oznámil kapitánovi lode MS Aargau, ktorý je tiež zamestnancom spoločnosti Ultra‑Brag, že sa má plaviť s už naloženým transformátorom a k nemu patriacimi valcami do Štrasburgu a vyzdvihnúť tam turbínu, pretože inak by už nebolo možné dodržať termín nakládky v Štrasburgu. Pri prekročení hranice zo Švajčiarska do Nemecka neboli transformátor a valce predložené colným orgánom.

13.

Nasledujúci deň, 26. mája 2010, L kontaktoval príslušný nemecký colný orgán a informoval ho o spätnom dovoze transformátora a k nemu patriacich valcov.

14.

Dňa 27. mája 2010 sa loď MS Aargau vrátila späť do bazilejského prístavu na Rýne (Švajčiarsko), aby tam vyložila transformátor a dva valce. V rámci prehliadky nemecký colný orgán zistil, že sa na palube lode nachádzajú predmetné tovary.

15.

Žalovaný v konaní vo veci samej, Hauptzollamt Lörrach (Hlavný colný úrad, Lörrach, Nemecko), výmerom dovozného cla z 9. augusta 2010 uložil spoločnosti Ultra‑Brag ako jedinému colnému dlžníkovi povinnosť zaplatiť clo vo výške 122470,07 eura za transformátor a k nemu patriace dva valce.

16.

Po neúspešnej námietke proti tomuto výmeru Ultra‑Brag podala žalobu na vnútroštátny súd a tvrdila, že dovozné clo je nezákonné, pretože boli splnené podmienky pre oslobodenie od cla podľa článku 212a colného kódexu. Ultra‑Brag uviedla, že sa nedopustila žiadnej hrubej nedbanlivosti, keď svojho zamestnanca L poverila zabezpečením prepravy dotknutého tovaru. Okrem toho nie je ani L možné viniť z hrubej nedbanlivosti.

17.

Vzhľadom na pochybnosti o tom, či je zamestnávateľa možné považovať za colného dlžníka v zmysle článku 202 ods. 3 prvej a druhej zarážky a či „úmyselné zanedbávanie [hrubá nedbanlivosť – neoficiálny preklad]“ v zmysle článku 212a colného kódexu zahŕňa prípadnú nedbanlivosť zamestnanca, sa Finanzgericht Baden‑Württemberg (Finančný súd, Bádensko‑Württembersko) rozhodol konanie prerušiť a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

18.

Písomné pripomienky predložila Komisia. Pojednávanie sa v zmysle článku 76 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora neuskutočnilo.

19.

Colný dlh pri dovoze vzniká obvykle na základe „colnej kontroly“ alebo v zmysle článku 201 ods. 1 písm. a) colného kódexu, prepustením tovaru, ktorý podlieha dovoznému clu, do voľného obehu. Podľa článku 201 ods. 2 a 3 colného kódexu colný dlh vzniká prijatím daného colného vyhlásenia a dlžník je deklarantom ( 4 ), a v prípade nepriameho zastúpenia ( 5 ) je dlžníkom osoba, na ktorej účet sa colné vyhlásenie predkladá.

20.

V prípade, že pravidlá upravujúce colný režim nie sú dodržané, vznik colného dlhu sa namiesto toho spája s porušením colných povinností a upravujú ho články 202 až 205 colného kódexu. V konaní pred vnútroštátnym súdom bol transformátor a dva valce dovezené na colné územie EÚ, neboli však oznámené alebo predložené príslušnému colnému orgánu, v danom prípade Colnému úradu Weil am Rhein‑Schusterinsel, tak ako to vyžadujú články 38 a 40 colného kódexu. V dôsledku toho vznikol colný dlh pri dovoze „nezákonným dovozom“ tovaru na colné územie EÚ podľa článku 202 ods. 1 písm. a) colného kódexu.

21.

V prípade, keď je tovar, ktorý podlieha clu, nezákonne dovezený na colné územie EÚ, článok 202 ods. 3 prvá, druhá a tretia zarážka colného kódexu uvádzajú tri potenciálne kategórie dlžníkov zodpovedných za colný dlh, ( 6 ) a to i) osobu, ktorá takýto tovar nezákonne doviezla; ii) akékoľvek osoby, ktoré sa zúčastnili na nezákonnom dovoze tovaru a ktoré si boli vedomé alebo si mali byť vedomé, že takýto dovoz je nezákonný, a iii) akékoľvek osoby, ktoré nezákonne dovezený tovar získali alebo prechovávali a ktoré si boli alebo si mali byť v čase získania alebo prijatia takéhoto tovaru vedomé, že tento bol dovezený nezákonne.

22.

Dá sa povedať, že tri zarážky článku 202 ods. 3 colného kódexu stanovujú poradie, ktoré predstavuje určité odstupňovanie účasti osoby uznanej za dlžníka z dôvodu jej účasti na nezákonnom dovezení tovaru na colné územie EÚ. Zatiaľ čo prvá zarážka označuje za dlžníka osobu, ktorá nezákonný dovoz vykonala, teda osobu, ktorá mala štandardne vykonať colné vybavenie a splniť povinnosť colného deklaranta, druhá a tretia zarážka sa týkajú osôb, ktoré hoci nie sú zodpovedné za úkony colného vybavenia podľa Colného kódexu, aj tak sa podieľajú na nezákonnom dovoze, či už pred ním alebo priamo po ňom. ( 7 ) Kým zodpovednosť dlžníkov podľa prvej zarážky je objektívnej povahy, v druhej a tretej zarážke sa vyskytuje subjektívny prvok a dlžníkmi sú len osoby, ktoré si boli alebo si mali byť vedomé, že takýto dovoz je nezákonný.

23.

Svojou prvou otázkou vnútroštátny súd žiada o usmernenie v súvislosti s tým, kedy sa právnická osoba stáva zodpovednou za colný dlh podľa článku 202 ods. 3 prvej zarážky Colného kódexu, teda ako osoba, ktorá nezákonne doviezla tovar na colné územie EÚ. Presnejšie povedané, vnútroštátny súd sa pýta, či takáto zodpovednosť vzniká v prípade, ak jeden zo zamestnancov spoločnosti, ktorý nie je jej štatutárnym zástupcom, ( 8 ) v rámci svojej právomoci takýto tovar nezákonne doviezol. V ďalšom texte vysvetlím, prečo je na túto otázku potrebné odpovedať kladne.

24.

V úvode poznamenávam, že článok 202 ods. 3 prvá zarážka Colného kódexu odkazuje na „osobu“, ktorá doviezla tovar, bez toho, aby bolo v tomto ustanovení spresnené, či ide o fyzickú alebo právnickú osobu. Z článku 4 ods. 1 Colného kódexu však vyplýva, že pojem „osoba“ zahŕňa tak právnické, ako aj fyzické osoby. Navyše Súdny dvor potvrdil, že zamestnávateľ môže byť považovaný za colného dlžníka podľa prvej zarážky (či už sám alebo spoločne so zamestnancom), ak môže byť považovaný „v dôsledku jeho konania za pôvodcu nezákonného dovozu tovaru“ ( 9 ), alebo inými slovami, „sám uskutočnil nezákonný dovoz tovaru“ ( 10 ). Dospel som teda k záveru, že Ultra‑Brag, ako právnická osoba, sa môže v zásade považovať za dlžníka podľa článku 202 ods. 3 prvej zarážky Colného kódexu. ( 11 )

25.

Otázkou zostáva: za akých okolností táto zodpovednosť vzniká?

26.

Vnútroštátny súd sa domnieva, že právnická osoba sa môže stať colným dlžníkom podľa článku 202 ods. 3 prvej zarážky Colného kódexu, ak sama preváža tovar (prostredníctvom svojich štatutárnych zástupcov) alebo ak nezákonný dovoz „je priamym dôsledkom konania zamestnávateľa“. Vzhľadom na to, že podľa názoru vnútroštátneho súdu nie je možné tvrdiť, že Ultra‑Brag samotná prepravila tovar, ( 12 ) jej zodpovednosť podľa článku 202 ods. 3 prvej zarážky Colného kódexu závisí od toho, či stačí, že nezákonný dovoz tovaru na colné územie EÚ bol priamym dôsledkom konania jedného z jej zamestnancov, v tomto prípade L, ktorý bol zodpovedný za prepravu a ktorý dal kapitánovi lode pokyn, aby sa plavil do Štrasburgu, alebo či je pri stanovení zodpovednosti možné zohľadniť len konanie jej štatutárnych zástupcov.

27.

Komisia zastáva názor, že na to, aby bol zamestnávateľ právnická osoba zodpovedný podľa článku 202 ods. 3 prvej zarážky Colného kódexu, stačí, že zamestnanec, ktorý reálne doviezol tovar na colné územie EÚ – v tomto prípade kapitán lode – tak urobil v rámci plnenia jemu zverených úloh a/alebo v rámci svojich právomocí a na dovoz použil dopravný prostriedok vlastnený zamestnávateľom.

28.

K tejto téme sa vyjadrím nižšie.

29.

Na úvod treba pripomenúť rozdiel medzi rôznymi kategóriami colných dlžníkov, uvedenými v článku 202 ods. 3 Colného kódexu (pozri vyššie body 21 a 22). Podľa prvej zarážky je dlžníkom osoba, ktorá nezákonne doviezla tovar na colné územie EÚ, teda osoba, ktorá reálne doviezla tovar a predložila ho príslušnému colnému orgánu. ( 13 ) Je nesporné, že takouto osobou je v konaní vo veci samej kapitán lode. Otázkou teda je, či je jeho konanie možné pripísať spoločnosti Ultra‑Brag.

30.

Vylučujem pritom možnosť, že by bolo pri určení zodpovednosti podľa článku 202 ods. 3 prvej zarážky Colného kódexu možné vziať do úvahy iba konanie štatutárnych zástupcov. Ako uviedla Komisia, takýto výklad by bol v rozpore s účelom tohto ustanovenia, ktorým je široko vymedziť okruh osôb, ktoré môžu byť považované za colného dlžníka. ( 14 ) Navyše v dôsledku toho by sa každá väčšia spoločnosť vyhla zodpovednosti podľa prvej zarážky, keďže je veľmi nepravdepodobné, že by lode alebo plavidlá každej väčšej spoločnosti riadili ich štatutárni zástupcovia – obvykle riaditelia alebo iní členovia riadiacich orgánov. Nakoniec takýto výklad nie je podporený ani judikatúrou Súdneho dvora, ktorá jasne uvádza, že zamestnávateľ môže byť dlžníkom, či už samostatne alebo spoločne so svojím zamestnancom podľa článku 202 ods. 3 prvej zarážky Colného kódexu. ( 15 )

31.

Rovnako tak pre určenie zodpovednosti spoločnosti Ultra‑Brag nie je rozhodujúce, či kapitánovi lode vydal pokyny, ktoré viedli k nezákonnému dovozu transformátora a k nemu patriacich dvoch valcov na colné územie EÚ, štatutárny zástupca spoločnosti Ultra‑Brag. Podľa môjho názoru stačí, že dotknutý zamestnanec L bol oprávnený takýto pokyn vydať a že kapitán lode sa takýmto pokynom riadil. V tomto zmysle z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že L bol vedúcim pracovníkom oddelenia vývozu spoločnosti zodpovednej za dotknutú prepravu a že kapitán dostal vždy konkrétne pokyny týkajúce sa blížiacej sa prepravy, či už od colného úradníka alebo od úradníka oddelenia, ktorého vedúcim bol L. Aj keď je na vnútroštátnom súde, aby si dané skutočnosti overil, informácie poskytnuté Súdnemu dvoru nenaznačujú, že by L prekročil svoje právomoci, keď kapitánovi lode MS Aargau vydal príkaz na vykonanie prepravy, alebo že by kapitán pochybil, keď sa týmito príkazmi riadil.

32.

Súdny dvor doposiaľ definoval zodpovednosť zamestnávateľa podľa článku 202 ods. 3 prvej zarážky Colného kódexu len v negatívnom slova zmysle. Súdny dvor v tomto zmysle zdôraznil, že takáto zodpovednosť nemôže byť automatická, pretože by bola v rozpore s cieľom stanoveným v druhej a tretej zarážke článku 202 ods. 3 ( 16 ) Ďalej rozhodol, že pre stanovenie takejto zodpovednosti nestačí skutočnosť, že „zamestnanec vykonáva úlohy, ktorými ho poveril jeho zamestnávateľ“ ( 17 ).

33.

V tomto konkrétnom prípade kapitán lode MS Aargau, teda zamestnanec spoločnosti Ultra‑Brag, prepravil transformátor a k nemu patriace dva valce v mene spoločnosti Ultra‑Brag a to loďou prevádzkovanou touto spoločnosťou a na základe pokynov vydaných iným zamestnancom tejto spoločnosti, zodpovedným za takúto prepravu. Zastávam názor, že je odôvodnené považovať zamestnávateľa, akým je Ultra‑Brag, za zodpovedného za colný dlh podľa článku 202 ods. 3 prvej zarážky Colného kódexu.

34.

Na tomto mieste vysvetlím, ako sa tento môj záver zhoduje s výrokmi Súdneho dvora uvedenými v bode 32 vyššie.

35.

Po prvé, nie je potrebné ďalej vysvetľovať, že musí existovať určitá horná hranica zodpovednosti zamestnávateľa za konanie jeho zamestnanca. V prejednávanej veci však nie je potrebné určiť, kde presne sa takáto hranica nachádza. Postačí, keď poviem, že ak zamestnanec koná nad rámec jemu zverených úloh, napríklad ak neuposlúchne príkazy alebo pokyny, je v takom prípade možné, že sa zamestnávateľ zodpovednosti podľa článku 202 ods. 3 prvej zarážky Colného kódexu vyhne. V konaní pred vnútroštátnym súdom sa však zdá, že kapitán lode sa riadil pokynmi zamestnanca, ktorému bola úloha zabezpečiť dotknutú prepravu zverená.

36.

Navyše zamestnávateľ nebude dlžníkom podľa článku 202 ods. 3 prvej zarážky Colného kódexu ani v prípadoch, keď zamestnanec pašuje tovar, pokiaľ sa nepreukáže, že tovar bol pašovaný v mene zamestnávateľa. ( 18 )

37.

Nakoniec považovať Ultra‑Brag za zodpovednú za colný dlh v konaní vo veci samej z dôvodov uvedených v bode 33 vyššie, by podľa môjho názoru neznamenalo, že sa zamestnávateľ automaticky stáva dlžníkom podľa článku 202 ods. 3 prvej zarážky Colného kódexu vždy, keď zamestnanec koná v súlade so záujmami svojho zamestnávateľa. Ako uviedla Komisia, aj keby kapitán lode MS Aargau prepravoval v rámci tej istej plavby okrem dotknutých transformátorov a valcov tiež svoje vlastné zariadenie alebo tovar, konal by v súlade so záujmami spoločnosti Ultra‑Brag, avšak Ultra‑Brag by nebola zodpovedná podľa článku 202 ods. 3 prvej zarážky Colného kódexu vo vzťahu k akémukoľvek colnému dlhu, ktorý vznikol v súvislosti s takýmto ďalším tovarom, pretože kapitán by vo vzťahu k týmto tovarom konal nad rámec úloh, ktoré mu boli zverené, a teda nie v mene spoločnosti Ultra‑Brag.

38.

Vzhľadom na predchádzajúce úvahy navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na prejudiciálne otázky, ktoré položil Finanzgericht Baden‑Württemberg (Finančný súd, Bádensko‑Württembersko), takto: článok 202 ods. 3 prvá zarážka Colného kódexu sa má vykladať v tom zmysle, že právnická osoba sa stáva colným dlžníkom podľa tejto zarážky, ak niektorý z jej zamestnancov, ktorý nie je štatutárnym zástupcom, nezákonne doviezol tovar na colné územie EÚ, ak tak urobil pri plnení úloh, ktoré mu boli zverené a/alebo v rámci jeho právomoci.

39.

Vzhľadom na odpoveď na prvú otázku nie je potrebné odpovedať na druhú otázku, ktorá je relevantná len v prípade, ak Ultra‑Brag nie je možné považovať za zodpovednú za colný dlh podľa článku 202 ods. 3 prvej zarážky Colného kódexu. Pre úplnosť však uvediem môj názor týkajúci sa druhej otázky.

40.

Druhá otázka sa týka výkladu pojmu „dlžník“ podľa článku 202 ods. 3 druhej zarážky Colného kódexu. Kvalifikácia „dlžníka“ v zmysle tohto ustanovenia závisí od dvoch kumulatívnych podmienok. Prvá podmienka, ktorá je objektívna, spočíva v účasti na nezákonnom dovoze. Druhá podmienka je subjektívna a vyžaduje, aby sa osoby zúčastnili na nezákonnom dovoze tovaru s určitou mierou vedomosti. ( 19 ) Vnútroštátny súd sa v podstate pýta, či „účasť“ zamestnanca na nezákonnom dovoze tovaru je možné pripísať zamestnávateľovi a či môže byť subjektívna podmienka, uvedená v druhej zarážke, splnená vo vzťahu k takémuto zamestnancovi.

41.

Objektívnu podmienku „účasti“ nachádzajúcu sa v článku 202 ods. 3 druhej zarážke Colného kódexu je potrebné vykladať široko. Stačí, že sa takáto osoba zúčastnila, hoci nepriamo, na nezákonnom konaní. ( 20 ) Zamestnávateľ sa môže stať napríklad colným dlžníkom v prípade, že bol nezákonný dovoz uskutočnený pomocou prostriedkov, ktoré patria jeho podniku alebo pomocou jeho zamestnancov. ( 21 ) Pokiaľ ide o pripísanie „účasti“ zamestnanca zamestnávateľovi, uplatní sa rovnaká argumentácia ako v prípade prvej otázky. Ak si teda zamestnanec plní úlohy, ktoré mu boli zverené a/alebo ak koná v rámci jeho právomoci, konanie zamestnanca je možné pripísať zamestnávateľovi.

42.

Pokiaľ ide o subjektívnu podmienku, teda, že si „účastník“ bol vedomý alebo si mal byť vedomý, že dovoz tovaru bol nezákonný, uvádzam nasledujúcu argumentáciu.

43.

Po prvé, ako som uviedol v odpovedi na prvú otázku, zastávam názor, že pripísať spoločnosti len vedomosť jej štatutárneho zástupcu by predstavovalo nežiaduce obmedzenie počtu prípadných dlžníkov (pozri bod 30 vyššie). Spoločnosti určitej veľkosti by sa vyhli svojim záväzkom delegovaním zodpovednosti za vykonanie prepravy loďou a za colné konanie na svojich zamestnancov. Navyše ako uvádza Komisia, je veľmi zriedkavé, aby boli štatutárni zástupcovia väčších spoločností informovaní o konkrétnej doprave.

44.

V tomto konkrétnom prípade je v návrhu na začatie prejudiciálneho konania uvedené, že L bol zodpovedný za prepravu (pozri vyššie bod 31). Pri posúdení subjektívnej podmienky je teda potrebné zohľadniť skutočnosti, ktoré mu boli alebo mali byť známe.

45.

Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že L bol osobou, ktorá dala kapitánovi lode pokyn plaviť sa, pričom si bol vedomý, že ak kapitán jeho pokyny splní, transformátor a k nemu patriace valce budú dovezené na colné územie EÚ bez toho, aby boli predložené príslušnému nemeckému colnému orgánu. Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania ďalej vyplýva, že L dostal od švajčiarskeho colného orgánu pokyn, aby informoval príslušný nemecký colný orgán o plánovanej preprave. Je na vnútroštátnom súde, aby si overil, či v prejednávanej veci táto skutočnosť stačí na splnenie druhej podmienky. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, ako už uviedla Komisia, že formulácia „si mali byť vedomé“ sa týka konania obozretného a starostlivého subjektu, ( 22 ) napríklad v tom zmysle, že sa zamestnávateľ nemohol vyhnúť zodpovednosti len z toho dôvodu, že zamestnanec, ktorému bola úloha zverená, nemal dostatočné právne vedomosti týkajúce sa príslušného colného konania.

46.

Na základe vyššie uvedených skutočností navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na otázku, ktorú mu položil Finanzgericht Baden‑Württemberg (Finančný súd, Bádensko‑Württembersko), takto: článok 202 ods. 3 druhá zarážka Colného kódexu sa má vykladať v tom zmysle, že právnická osoba sa stáva colným dlžníkom podľa tejto zarážky, ak sa jeden z jej zamestnancov, ktorý nie je štatutárnym zástupcom, zúčastnil nezákonného dovozu tovaru na colné územie EÚ, pokiaľ si plnil úlohy, ktoré mu boli zverené a/alebo konal v rámci svojich právomocí, za predpokladu, že zamestnávateľ si bol vedomý alebo si mal byť vedomý, že takýto dovoz je nezákonný, pričom sa má táto skutočnosť posudzovať vo vzťahu k zamestnancovi, ktorému bola úloha zverená.

47.

Tretia otázka vnútroštátneho súdu je relevantná len v prípade, že prvá alebo druhá otázka je, ako navrhujem, zodpovedaná kladne. Vnútroštátny súd žiada o usmernenie týkajúce sa výkladu článku 212a Colného kódexu, ktorý za určitých podmienok umožňuje oslobodenie od cla okrem iného podľa článku 202 Colného kódexu. Hoci vnútroštátny súd zastáva názor, že podmienky pre oslobodenie od cla v súvislosti s tovarom vráteným na colné územie EÚ podľa článku 185 ods. 1 Colného kódexu (na ktorý odkazuje článok 212a Colného kódexu) sú v prejednávanej veci splnené, nie je si istý, či druhú podmienku, teda, že „správanie sa zmienenej osoby neobsahuje podvodné konanie ani úmyselné zanedbávanie [ani hrubú nedbanlivosť – neoficiálny preklad]“ treba posudzovať vo vzťahu ku konaniu štatutárneho zástupcu dlžníka, alebo či treba zohľadniť tiež konanie jeho zamestnancov.

48.

Po prvé, ako uviedla Komisia, pojem „dotknutá osoba“ (v nemčine „Beteiligten“) sa nesmie zamieňať s výrazom „osoby, ktoré sa zúčastnili“, použitým v článku 202 ods. 3 druhej zarážke Colného kódexu. Kým nemecký výraz použitý v článku 212a Colného kódexu môže viesť k takejto zámene, v mnohých jazykových verziách je použitý výraz, ktorý je bližší nemeckému výrazu „betroffene Person“, ako napríklad „the person concerned“ v angličtine, „l’intéressé“ vo francúzštine, „el interesado“ v španielčine, „l’interessato“ v taliančine a „den berörda parten“ vo švédčine.

49.

Vzhľadom na to, že článok 212a Colného kódexu umožňuje oslobodenie od cla, podmienky pre takéto oslobodenie je potrebné vykladať reštriktívne. ( 23 ) V súlade s tým je teda pojem „dotknutá osoba“ potrebné chápať široko, a to tak, že zahŕňa nielen správanie osôb, ktoré sa priamo zúčastňujú nezákonného dovozu dotknutých tovarov, ale tiež každej osoby, ktorá za takýmto nezákonným dovozom stojí, avšak za predpokladu, že dané konanie je možné pripísať dlžníkovi. ( 24 )

50.

V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že konanie samotnej spoločnosť Ultra‑Brag je možné považovať za nedbanlivé v dôsledku organizačného zlyhania, teda, že nekonala starostlivo pri delegovaní úloh alebo pri dohliadaní na svojich zamestnancov. Vnútroštátny súd musí preto overiť, či v prejednávanej veci ide o takúto nedbanlivosť.

51.

Ak sa však vrátim k otázke vnútroštátneho súdu, teda, či konanie zamestnancov spoločnosti Ultra‑Brag je možné pripísať spoločnosti Ultra‑Brag na účely posúdenia hrubej nedbanlivosti, ( 25 ) je možné uviesť, že aj v tomto prípade platia zásady, ktoré určujú, či konanie a/alebo vedomosť zamestnanca možno pripísať jeho zamestnávateľovi, tak, ako som to už uviedol vo vzťahu k prvej a druhej otázke. Za predpokladu, že si L plnil úlohy, ktoré mu boli zverené a/alebo v rámci svojej právomoci, jeho konanie je potrebné zohľadniť pri posúdení existencie hrubej nedbanlivosti. ( 26 )

52.

Je na vnútroštátnom súde, aby posúdil, či konanie L predstavovalo hrubú nedbanlivosť. V tejto súvislosti Súdny dvor rozhodol, že sa musí zohľadniť predovšetkým zložitosť ustanovení, ktorých nedodržanie viedlo k vzniku colného dlhu, ako aj profesionálna skúsenosť a starostlivosť obchodníka. ( 27 )

53.

Vzhľadom na vyššie uvedené zastávam názor, že na tretiu otázku vnútroštátneho súdu má Súdny dvor odpovedať takto: článok 212a Colného kódexu sa má vykladať v tom zmysle, že otázku, či konanie „dotknutej [právnickej] osoby“ má znaky podvodného konania alebo hrubej nedbanlivosti, treba zodpovedať nielen vo vzťahu k samotnej spoločnosti alebo jej štatutárnym zástupcom, ale tiež vo vzťahu ku konaniu každého zamestnanca, ktorý si plní svoje úlohy, ktoré mu boli zverené a/alebo ktoré vykonáva v rámci svojich právomocí.

54.

Vzhľadom na vyššie uvedené navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na otázky položené Finanzgericht Baden‑Württemberg (Finančný súd, Bádensko‑Württembersko, Nemecko) takto: