1. 

Prejednávaný návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/37/ES z 26. mája 2003 o typovom schválení poľnohospodárskych alebo lesných traktorov, ich prípojných vozidiel a ťahaných vymeniteľných strojov, spolu s ich systémami, komponentmi a samostatnými technickými jednotkami, ktorou sa zrušuje smernica 74/150/EHS ( 2 ), zmenenej a doplnenej smernicou Komisie 2014/44/EÚ z 18. marca 2014 ( 3 ).

2. 

Tento návrh bol podaný v konaní, ktorého účastníkmi sú spoločnosť „Agrodetalė“ UAB a Vilniaus miesto savivaldybės administracija (miestna samospráva mesta Vilnius, Litva, ďalej len „mesto Vilnius“), týkajúcom sa rozhodnutia, ktorým mesto Vilnius odmietlo zapísať ojazdené traktory dovezené z Bieloruska do štátneho registra traktorov, samohybných a poľnohospodárskych strojov a ich prípojných vozidiel.

3. 

Vnútroštátny súd sa položenými otázkami v podstate pýta, či tieto ojazdené vozidlá, ktoré boli dovezené do Európskej únie z tretieho štátu, možno zaregistrovať v členskom štáte len vtedy, ak spĺňajú harmonizované technické požiadavky uvedené v smernici 2003/37.

4. 

V týchto návrhoch uvediem, že smernica 2003/37 sa má vykladať v tom zmysle, že ojazdené vozidlá, ktoré boli dovezené do členského štátu z tretieho štátu a ktoré patria do kategórií, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, možno zaregistrovať v tomto členskom štáte len vtedy, ak pred svojím prvým uvedením do prevádzky v Únii, pokiaľ k nemu dôjde od 1. júla 2009, spĺňajú technické požiadavky stanovené v uvedenej smernici.

5.

Ako vyplýva z prvého odôvodnenia smernice Rady 74/150/EHS zo 4. marca 1974 o aproximácii právnych predpisov členských štátov o typovom schválení kolesových poľnohospodárskych alebo lesných traktorov ( 4 ), normotvorca Únie vychádzal z konštatovania, že „v každom členskom štáte musia traktory spĺňať určité povinné technické požiadavky;… tieto požiadavky [sa] medzi jednotlivými štátmi líšia [a] bránia obchodovaniu v rámci Európskeho spoločenstva“.

6.

Vzhľadom na uvedené konštatovanie sa tento normotvorca domnieval, ako vyplýva z druhého odôvodnenia tejto smernice, že „tieto prekážky pre vytvorenie a správne fungovanie spoločného trhu je možné znížiť a dokonca odstrániť, ak všetky členské štáty prijmú rovnaké požiadavky, buď doplnením, alebo náhradou za svoje už existujúce zákony“.

7.

V treťom odôvodnení smernice 74/150 normotvorca Únie spresnil, že „požiadavky tejto smernice platia pre traktory vybavené kolesami s pneumatikami a maximálnou konštrukčnou rýchlosťou od 6 km/h do 25 km/h [a] v súvislosti s konštrukciou týchto vozidiel, sú tieto požiadavky určené prevažne k zlepšeniu bezpečnosti na cestách“.

8.

Normotvorca Únie po tom, čo v štvrtom odôvodnení smernice 74/150 poznamenal, že „je ustálenou praxou členských štátov kontrolovať, či traktory vyhovujú príslušným technickým požiadavkám predtým, ako sú uvedené na trh [a] táto kontrola [sa] vykonáva na typoch traktorov“, v šiestom odôvodnení tejto smernice uviedol, že „na úrovni spoločenstva [je] potrebné zaviesť typový schvaľovací postup spoločenstva pre každý typ traktora, aby bolo možné prekontrolovať splnenie [zjednotených technických požiadaviek] a aby každý členský štát uznával kontroly vykonané iným členským štátom“.

9.

Podľa siedmeho odôvodnenia smernice 74/150 „tento postup musí umožňovať členskému štátu, aby sa uistil, či bol typ traktora podrobený skúškam stanoveným v špeciálnych smerniciach a vymenovaným v osvedčení o schválení typu;… tento postup musí umožňovať, aby výrobcovia vyplnili osvedčenie zhody pre všetky traktory, ktoré súhlasia so schváleným typom;… traktor s takýmto osvedčením musí byť považovaný všetkými členskými štátmi za zodpovedajúci ich vlastným zákonom“.

10.

Smernica 74/150 bola s účinnosťou od 1. júla 2005 zrušená smernicou 2003/37. ( 5 )

11.

V odôvodnení 4 smernice 2003/37 sa uvádza:

„Táto smernica je založená na princípe úplnej harmonizácie, mala by byť záväzne predpísaná doba pred ES typovým schválením, dostatočne dlhá, aby sa mohli výrobcovia týchto vozidiel prispôsobiť novým harmonizovaným postupom.“

12.

Podľa článku 1 tejto smernice:

„1.   Táto smernica sa vzťahuje na typové schválenie vozidiel bez ohľadu nato, či sú zhotovené v jednom alebo viacerých stupňoch. Vzťahuje sa na vozidlá definované v článku 2, písm. d) s maximálnou konštrukčnou rýchlosťou najmenej 6 km/h.

Táto smernica sa vzťahuje aj na ES typové schválenie systémov, komponentov a samostatných technických jednotiek určených pre také vozidlá.

2.   Táto smernica sa nevzťahuje na:

13.

Článok 2 uvedenej smernice stanovuje:

„Na účely tejto smernice:

…

…

…

14.

V zmysle článku 3 smernice 2003/37:

„1.   Žiadosť o ES typové schválenie vozidla predloží výrobca úradu pre ES typové schvaľovanie členského štátu. K žiadosti musí byť priložená informačná zložka obsahujúca informácie požadované prílohou I.

…

4.   Žiadosť o ES typové schválenie typu vozidla, systému, komponentu alebo samostatnej technickej jednotky môže byť predložená len jednému členskému štátu. Za každý typ ktorý má byť schválený, sa predloží samostatná žiadosť.“

15.

Článok 4 tejto smernice stanovuje:

„1.   Každý členský štát udelí:

…

3.   Za každý typ vozidla, ktorému bolo udelené alebo odmietnuté udeliť ES typové schválenie, schvaľovací úrad každého členského štátu do jedného mesiaca pošle schvaľovacím úradom ostatných členských štátov kópiu osvedčenia o ES typovom schválení, spolu s prílohami špecifikovanými v kapitole C prílohy II.“

16.

Článok 6 ods. 1 uvedenej smernice znie:

„Vo svojom postavení ako držiteľ osvedčenia o ES typovom schválení, vydá výrobca osvedčenie o zhode.

Toto osvedčenie, ktorého vzory sú uvedené v prílohe III, sa priloží ku každému vozidlu, bez ohľadu na to či je dokončené alebo nedokončené, vyrobenému v súlade so schváleným typom vozidla.“

17.

Podľa článku 7 ods. 1 prvého pododseku smernice 2003/37:

„Každý členský štát zaregistruje typovo schválené nové vozidlá, povolí ich predaj alebo ich uvedenie do prevádzky na základe ich konštrukcie a fungovania len vtedy, keď majú platné osvedčenie o zhode.“

18.

Článok 12 tejto smernice stanovuje:

„1.   Konajúc na základe kvalifikovanej väčšiny môže Rada na návrh Komisie uznať rovnocennosť medzi podmienkami alebo ustanoveniami ES typového schválenia vozidiel, systémov, komponentov a samostatných technických jednotiek stanovenými touto smernicou a samostatnými smernicami, a postupmi stanovenými medzinárodnými predpismi alebo predpismi tretích štátov v rámci mnohostranných dohôd alebo dvojstranných dohôd medzi spoločenstvom a tretími štátmi.

…

3.   Uznáva sa rovnocennosť typových schválení vydaných na základe predpisov EHK OSN, ktoré sú priložené k revidovanej dohode z roku 1958, uvedených v časti II‑B kapitoly B prílohy II k tejto smernici.

…“

19.

V článku 23 ods. 1 smernice 2003/37 sa uvádza:

„1.   V prípade vozidiel patriacich do kategórie T1, T2 a T3 budú členské štáty uplatňovať túto smernicu na:

20.

Smernica 2003/37 v súlade s jej článkom 25 nadobudla účinnosť v deň jej uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie, teda 9. júla 2003.

21.

Bodom 1 žemės ūkio ministro įsakymas Nr. 3D‑396 dėl žemės ūkio ministro 2006 m. spalio 2 d. įsakymo Nr. 3d‑384 „dėl traktorių, savaeigių ir žemės ūkio mašinų ir jų priekabų registravimo taisyklių patvirtinimo“ pakeitimo (nariadenie ministra poľnohospodárstva č. 3D‑396, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie ministra poľnohospodárstva č. 3D‑384 z 2. októbra 2006 o schválení pravidiel registrácie traktorov, samohybných a poľnohospodárskych strojov a ich prípojných vozidiel) z 1. júla 2014 ( 6 ) bol do pravidiel registrácie traktorov, samohybných a poľnohospodárskych strojov a ich prípojných vozidiel, schválených nariadením č. 3D‑384 vložený bod 19 v tomto znení:

„Ojazdené poľnohospodárske traktory vyrobené mimo štátov Únie po 1. júli 2009, ktoré nie sú zaregistrované v štátoch Únie, sa zaregistrujú podľa týchto pravidiel, ak boli vyrobené podľa požiadaviek [smernice 2003/37].“

22.

Agrodetalė predložila mestu Vilnius 1. júla a 8. októbra 2014 žiadosti o zápis ojazdených traktorov, ktoré boli vyrobené v Bielorusku po 1. júli 2009, do štátneho registra traktorov, samohybných a poľnohospodárskych strojov a ich prípojných vozidiel.

23.

Mesto Vilnius rozhodnutiami zo 4. júla a z 13. októbra 2014 odmietlo vyhovieť žiadosti spoločnosti Agrodetalė z dôvodu, že táto spoločnosť nepredložila doklady osvedčujúce skutočnosť, že uvedené traktory spĺňajú požiadavky bodu 1 nariadenia č. 3D‑396.

24.

Vilniaus apygardos adminitracinis teismas (Krajský správny súd vo Vilniuse, Litva) na základe žaloby, ktorou sa Agrodetalė domáhala zrušenia týchto rozhodnutí, rozhodnutím zo 17. februára 2015 prerušil konanie a podal na Lietuvos vyriausiasis administracinis teismas (Najvyšší správny súd Litvy) žiadosť o preskúmanie súladu bodu 1 tohto nariadenia s viacerými vnútroštátnymi právnymi predpismi vyššej právnej sily.

25.

Podľa Vilniaus apygardos administracinis teismas (Krajský správny súd vo Vilniuse) sa technické požiadavky uvedené v smernici 2003/37 vzťahujú len na registráciu nových vozidiel pred ich uvedením do prevádzky. Tento súd sa domnieva, že ustanovenia tejto smernice teda nestanovujú technické požiadavky pre ojazdené vozidlá, a preto nezakazujú členským štátom zaregistrovať ojazdené vozidlá, ktoré nemajú typové schválenie ES a osvedčenie o zhode vydané výrobcom.

26.

Žemės ūkio ministerija (ministerstvo poľnohospodárstva, Litva) naopak tvrdí, že požiadavky tejto smernice sa vzťahujú na všetky traktory vyrobené po 1. júli 2009, vrátane ojazdených traktorov.

27.

Vzhľadom na tieto odlišné stanoviská si vnútroštátny súd kladie otázku, či ministerstvo poľnohospodárstva konalo správne, keď stanovilo v bode 19 pravidiel registrácie traktorov, samohybných a poľnohospodárskych strojov a ich prípojných vozidiel, schválených nariadením č. 3D‑384, pričom tento bod 19 bol vložený prostredníctvom bodu 1 nariadenia č. 3D‑396, že registrácia ojazdených traktorov je podmienená dodržaním požiadaviek stanovených v uvedenej smernici.

28.

Podľa tohto súdu je možné zastávať názor, že technické požiadavky stanovené v smernici 2003/37 sa vzťahujú len na registráciu nových vozidiel pred ich uvedením do prevádzky, to znamená, že ustanovenia tejto smernice nestanovujú technické požiadavky pre ojazdené vozidlá a zároveň členským štátom nezakazujú registráciu týchto vozidiel, ktoré nemajú typové schválenie ES a osvedčenie o zhode vydané výrobcom. Uvedený súd navyše zdôrazňuje, že táto smernica sa nezmieňuje o tom, či uplatňovanie jej ustanovení závisí od miesta výroby vozidiel, najmä ak tieto vozidlá boli vyrobené mimo Únie.

29.

Keďže Lietuvos vyriausiasis administracinis teismas (Najvyšší správny súd Litvy) dospel k záveru, že spor, ktorý prejednáva, vyvoláva otázky týkajúce sa výkladu práva Únie, rozhodol o prerušení konania a položil Súdnemu dvoru nasledujúce prejudiciálne otázky:

30.

Svojou prvou otázkou vnútroštátny súd v podstate žiada Súdny dvor, aby rozhodol, či sa má smernica 2003/37 vykladať v tom zmysle, že ojazdené vozidlá, ktoré sa dovezú do členského štátu z tretieho štátu, možno v členskom štáte zaregistrovať len vtedy, ak spĺňajú technické požiadavky stanovené touto smernicou.

31.

Existujú dva odlišné názory na odpoveď na túto otázku.

32.

Podľa prvého názoru, ktorý zastávajú Agrodetalė, španielska vláda a Komisia, sa režim typového schválenia ES pre poľnohospodárske traktory zavedený uvedenou smernicou môže vzťahovať len na nové vozidlá, teda na vozidlá, ktoré ešte nikdy neboli zaregistrované alebo uvedené do prevádzky. Ojazdené vozidlá, ktoré boli dovezené do Únie z tretieho štátu, preto nemusia byť predmetom typového schválenia ES, a teda podľa práva Únie nemusia spĺňať technické predpisy uvedené v tejto smernici. Z toho vyplýva, že členské štáty sú oprávnené uplatniť na také vozidlá osobitné vnútroštátne požiadavky. Podľa spoločnosti Agrodetalė musia tieto vnútroštátne požiadavky rešpektovať zásady proporcionality a zákazu diskriminácie. Španielska vláda a Komisia sa, na rozdiel od spoločnosti Agrodetalė, domnievajú, že členské štáty sú oprávnené v rámci svojej regulačnej právomoci rozšíriť technické predpisy uvedené v smernici 2003/37 na ojazdené vozidlá dovezené z tretieho štátu.

33.

Druhý názor, ktorý zastáva litovská vláda, naopak spočíva na myšlienke, že ojazdené vozidlá dovezené do Únie z tretieho štátu musia spĺňať technické predpisy uvedené v tejto smernici.

34.

Na prvý pohľad by mohlo byť lákavé konštatovať – keďže uvedená smernica viackrát používa pojem „nové vozidlá“ ( 7 ) –, že prináleží členským štátom určiť technické požiadavky, ktoré sa vzťahujú na ojazdené vozidlá dovezené na územie členských štátov z tretieho štátu. Tieto členské štáty by v takom prípade mali len právo, a nie povinnosť zosúladiť tieto požiadavky s požiadavkami, ktoré stanovuje smernica 2003/37.

35.

Súhlasím však s názorom litovskej vlády, prikláňajúcim sa k povinnému uplatňovaniu harmonizovaných technických predpisov na ojazdené vozidlá dovezené do Únie z tretieho štátu, ktorý je podľa mňa jediným názorom, ktorý môže zabezpečiť potrebný účinok tejto smernice.

36.

Pripomínam, že podľa článku 2 písm. a) uvedenej smernice typové schválenie ES znamená postup, ktorým členský štát osvedčuje, že typ vozidla, systému, komponentu alebo samostatnej technickej jednotky spĺňa technické požiadavky smernice 2003/37.

37.

Právna úprava typového schválenia ES vychádza zo zásady, že všetky nové vozidlá vyrobené v súlade s typom vozidiel, ktorý schválil jeden členský štát, sa môžu voľne predávať a registrovať v ostatných členských štátoch.

38.

Ako sa uvádza v odôvodnení 4 smernice 2003/37, táto smernica je založená na princípe úplnej harmonizácie. Nadobudnutím účinnosti tejto smernice sa teda postup typového schválenia ES stal povinným pre poľnohospodárske alebo lesné traktory patriace do niektorej z kategórií, na ktoré sa vzťahuje uvedená smernica, zatiaľ čo predtým bol tento postup dobrovoľný. Podľa článku 23 ods. 1 smernice 2003/37 sú členské štáty povinné uplatňovať túto smernicu na vozidlá patriace do kategórie T1, T2 a T3, a to jednak na nové typy vozidiel od 1. júla 2005 a jednak na všetky nové vozidlá uvedené do prevádzky od 1. júla 2009. Úplná harmonizácia tiež znamená, že technické požiadavky týkajúce sa konštrukcie a fungovania vozidiel na účely typového schválenia ES stanovuje právo Únie.

39.

V súlade s článkom 3 ods. 1 smernice 2003/37 žiadosť o typové schválenie ES týkajúce sa vozidla predloží výrobca úradu pre typové schvaľovanie ES členského štátu. K tejto žiadosti musí byť priložená informačná zložka obsahujúca informácie požadované prílohou I tejto smernice.

40.

Z článku 4 ods. 1 písm. a) uvedenej smernice vyplýva, že typové schválenie ES sa udelí typom vozidiel, ktoré zodpovedajú údajom informačnej zložky a ktoré, podľa svojej kategórie, spĺňajú technické požiadavky všetkých samostatných smerníc, uvedených v prílohe II, kapitole B smernice 2003/37.

41.

Podľa článku 4 ods. 3 tejto smernice za každý typ vozidla, ktorému bolo udelené alebo odmietnuté udeliť typové schválenie ES, schvaľovací úrad tohto členského štátu potom pošle schvaľovacím úradom ostatných členských štátov kópiu osvedčenia o typovom schválení ES.

42.

Článok 6 ods. 1 uvedenej smernice stanovuje, že vo svojom postavení ako držiteľ osvedčenia o typovom schválení ES vydá výrobca osvedčenie o zhode, v ktorom je uvedené, že vozidlo bolo vyrobené v súlade so schváleným typom vozidla. Toto osvedčenie sa musí priložiť ku každému novému vozidlu, ktoré bolo predmetom typového schválenia ES.

43.

Nie je možné vyžadovať, aby sa nové vozidlá s typovým schválením ES, ktoré majú platné osvedčenie o zhode, podrobili novému schvaľovaniu ich technických vlastností alebo aby vyhoveli dodatočným technickým požiadavkám týkajúcim sa ich konštrukcie a funkcie, pokiaľ po opustení závodu výrobcu neboli viditeľne zmenené. Vnútroštátne právne predpisy, podľa ktorých nemôžu byť zaregistrované motorové vozidlá, na ktoré sa vzťahuje platné osvedčenie o typovom schválení ES, pokiaľ nie je predložené vnútroštátne osvedčenie svedčiace o ich zhode s vnútroštátnymi požiadavkami, preto nie sú prípustné. ( 8 )

44.

Vozidlá, ktoré boli schválené v jednom z členských štátov v súlade s týmito harmonizovanými pravidlami, možno následne legálne predávať v celej Únii.

45.

Prostredníctvom postupu typového schválenia na úrovni Únie sa teda zavádza mechanizmus vzájomného uznávania kontrol dodržiavania požiadaviek stanovených smernicou 2003/37, ako aj osobitnými smernicami, ktoré vykonávajú orgány typového schválenia rôznych členských štátov. ( 9 )

46.

V článku 7 ods. 1 tejto smernice sa uvádza, že „každý členský štát zaregistruje typovo schválené nové vozidlá, povolí ich predaj alebo ich uvedenie do prevádzky na základe ich konštrukcie a fungovania len vtedy, keď majú platné osvedčenie o zhode“. Článok 5 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 167/2013 ( 10 ) v tom istom zmysle stanovuje, že „členské štáty povolia uvedenie na trh, evidenciu alebo uvedenie do prevádzky len takých vozidiel…, ktoré spĺňajú požiadavky tohto nariadenia“. V článku 5 ods. 3 tohto nariadenia je navyše uvedené, že „členské štáty nezakážu, neobmedzia ani nebránia uvedeniu na trh, zaevidovaniu alebo uvedeniu do prevádzky vozidiel… z dôvodov týkajúcich sa aspektov ich konštrukcie a fungovania, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, ak spĺňajú požiadavky tohto nariadenia“.

47.

Skutočnosť, že postup typového schválenia sa má uplatniť na typ vozidiel pred ich sériovou výrobou, podľa môjho názoru nebráni tomu, aby členský štát vyvodil dôsledky zo zistenia, že ojazdené vozidlo dovezené z tretieho štátu nemá osvedčenie o zhode, čo je prípad, ktorý nastal vo veci samej.

48.

Ako Agrodetalė uvádza vo svojich písomných pripomienkach, traktory, o ktoré ide vo veci samej, majú potvrdenia o zhode alebo schválenia, ktoré sa uchovávajú v štátnom stredisku testovania vozidiel. Podľa spoločnosti Agrodetalė jediným dôvodom, pre ktorý tieto traktory nemajú osvedčenie o zhode, je, že ich emisie škodlivín len o niekoľko desatín percenta prekračujú požiadavky, ktoré musia byť splnené na účely typového schválenia ES pre vozidlá.

49.

Vzhľadom na tieto skutočnosti sa teda zdá, že traktory, o ktoré ide vo veci samej, nemajú osvedčenie o zhode, lebo nespĺňajú technické požiadavky stanovené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2000/25/ES z 22. mája 2000 o opatreniach proti emisiám plynných a pevných znečisťujúcich látok motorov na pohon poľnohospodárskych alebo lesných traktorov, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 74/150 ( 11 ).

50.

Treba poukázať na to, že nové vozidlo dovezené z tretieho štátu do členského štátu by sa nemohlo zaregistrovať v členskom štáte, ak je súčasťou kategórie vozidiel, na ktorú sa vzťahuje smernica 2003/37, a nepatrí k typu vozidiel, ktoré boli predmetom typového schválenia ES.

51.

V tejto súvislosti je nepodstatné, kde bolo vozidlo vyrobené. Ako Komisia správne poznamenáva, udelenie typového schválenia ES nie je viazané na miesto výroby nového vozidla. Smernica 2003/37 sa má teda uplatniť rovnako, či už nové vozidlo bolo vyrobené v Únii, alebo mimo nej.

52.

Navyše poukazujem na to, že – ako Komisia uvádza vo svojom návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o typovom schvaľovaní motorových vozidiel a ich prípojných vozidiel, ako aj systémov, komponentov a samostatných technických jednotiek určených pre tieto vozidlá, a o dohľade nad trhom s nimi ( 12 ) – oprávnenie, aby všetky nové vozidlá vyrobené v súlade s typom vozidla schváleným v jednom členskom štáte mohli byť voľne predávané a evidované v iných členských štátoch, „sa vzťahuje na všetky takéto vozidlá, bez ohľadu na to, kde boli vyrobené. To znamená, že aj vozidlá vyrobené mimo [Únie] sa môžu voľne dovážať v rámci [Únie] za predpokladu, že výrobca potvrdil, že boli vyrobené v súlade s typom vozidla schváleným v jednom z členských štátov [Únie]“ ( 13 ).

53.

Požiadavka mať platné osvedčenie o zhode, ktorá je stanovená v článku 7 ods. 1 smernice 2003/37, sa vzťahuje nielen na nové vozidlá vyrobené v Únii, ale aj na nové vozidlá, ktoré boli vyrobené mimo Únie a dovezené do Únie z tretieho štátu.

54.

Podľa môjho názoru by bolo paradoxné a potenciálne zneužiteľné pripustiť, aby sa ojazdené vozidlo dovezené do Únie z tretieho štátu mohlo zaregistrovať, hoci nemá osvedčenie o zhode. Členský štát, do ktorého sa toto vozidlo dovezie, je teda podľa môjho názoru na základe článku 7 ods. 1 smernice 2003/37 oprávnený odmietnuť zaregistrovať uvedené vozidlo.

55.

Zastávam totiž názor, že v takom prípade ojazdené vozidlo dovezené z tretieho štátu, ktoré nebolo predmetom typového schválenia ES a ktoré sa má v Únii použiť po prvý raz, treba považovať za nové vozidlo, a teda sa naň musí na základe smernice 2003/37 vzťahovať rovnaká právna úprava.

56.

Pojem „nové vozidlá“ je spomenutý vo viacerých ustanoveniach tejto smernice [článok 7 ods. 1, článok 10 ods. 1 a článok 23 ods. 1 písm. b)], no tento pojem v nich nie je vymedzený.

57.

Tento pojem je naopak vymedzený v článku 3 bode 37 nariadenia č. 167/2013. Toto ustanovenie spresňuje, že „nové vozidlo“ je „vozidlo, ktoré nebolo nikdy predtým zaevidované ani uvedené do prevádzky“. Tak v článku 2 písm. q) smernice 2003/37, ako aj v článku 3 bode 40 nariadenia č. 167/2013 je stanovené, že také uvedenie do prevádzky sa má chápať ako prvé použitie vozidla v Únii.

58.

Za týchto podmienok sa podľa môjho názoru možno domnievať, že smernica 2003/37 sa vzťahuje na ojazdené vozidlá dovezené z tretieho štátu, ktoré sa použijú v Únii po prvý raz.

59.

Okrem toho zastávam názor, že je potrebné analogicky uplatniť stanovisko, ktoré Komisia vyjadrila v § 72 príručky k uplatňovaniu smernice o strojových zariadeniach 2006/42/ES ( 14 ). Komisia totiž v tomto ustanovení uviedla, že „vo všeobecnosti sa smernica o strojových zariadeniach nevzťahuje na uvádzanie na trh pre použité strojové zariadenia alebo kúpené z druhej ruky“ a že existuje „jedna výnimka z tohto všeobecného pravidla“. Totižto, „smernica o strojových zariadeniach sa vzťahuje na tie použité strojové zariadenia alebo kúpené z druhej ruky, ktoré boli najprv sprístupnené s cieľom distribúcie alebo použitia mimo [Únie], ale následne boli po prvý raz uvedené na trh alebo do prevádzky v [Únii]“ ( 15 ).

60.

Ako v podstate uvádza litovská vláda, v článku 7 ods. 1 smernice 2003/37 sa spomína pojem „nové vozidlá“ preto, lebo vozidlá, ktoré patria do kategórií, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, a ktoré boli vyrobené v Únii, nemožno uviesť do prevádzky na vnútornom trhu bez toho, aby získali typové schválenie ES, čo znamená, že tieto vozidlá nemohli byť predtým uvedené do prevádzky, a teda sú nové. Analogicky platí, že ak sa tieto nové vozidlá vyrobené v treťom štáte dovezú do Únie, skôr než ich možno uviesť na trh, musia získať typové schválenie ES.

61.

Po splnení formálnych náležitostí stanovených v smernici 2003/37 sa môžu vozidlá voľne pohybovať vo všetkých členských štátoch Únie a požiadavky uvedené v tejto smernici sa na ne v zásade nemôžu znovu uplatniť. Všetky ojazdené vozidlá, ktoré v čase, keď boli nové, patrili do niektorej z kategórií upravených sekundárnym právom Únie a ktoré boli uvedené do prevádzky v Únii, patria do kategórií vozidiel, ktoré boli predmetom typového schválenia ES. Na základe článku 28 ZFEÚ teda nemožno brániť obchodovaniu s týmito vozidlami medzi členskými štátmi.

62.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že cieľom smernice 2003/37 je v skutočnosti zaručiť, aby vozidlá, ktoré sa uvádzajú po prvý raz na trh Únie, spĺňali technické požiadavky harmonizované v rámci Únie, ale následný pohyb týchto vozidiel s typovým schválením medzi členskými štátmi sa spravuje primárnym právom Únie.

63.

Ako poznamenáva litovská vláda, v prejednávanej veci však ide o situáciu, keď ojazdené vozidlá, na ktoré nikdy nebol uplatnený postup typového schválenia ES, boli dovezené do Únie z tretieho štátu, teda tieto vozidlá nikdy neboli uvedené do prevádzky v členských štátoch Únie. Tak ako táto vláda sa domnievam, že tieto vozidlá, ktoré sa uvádzajú do prevádzky na trhu Únie po prvý raz, treba považovať za nové v zmysle smernice 2003/37.

64.

Stručne povedané, východiskom, na ktorom spočíva voľný pohyb traktorov v Únii, je to, že v čase, keď boli nové, teda pred ich prvým uvedením do prevádzky, boli podrobené typovému schváleniu ES.

65.

Podľa môjho názoru by pre ojazdené traktory, ktoré boli dovezené z tretieho štátu a ktoré sa v Únii uvádzajú do prevádzky po prvý raz, mali platiť rovnako prísne požiadavky.

66.

Toto riešenie je v súlade so systémom zavedeným smernicou 2003/37, ktorá je založená na zásade, že všetky vozidlá patriace do určených kategórií musia pred svojím prvým uvedeným do prevádzky v Únii splniť jednotné technické požiadavky.

67.

Dodávam, že, ako v podstate uvádza litovská vláda, ak by sa uznal výklad, podľa ktorého pre ojazdené vozidlá dovezené do Únie z tretieho štátu neplatia harmonizované technické požiadavky, hrozilo by, že tieto požiadavky sa budú obchádzať. Na zbavenie sa povinnosti splniť uvedené požiadavky by stačilo, ak by dovozca alebo distribútor vyhlásil, že dováža ojazdené vozidlá. Okrem toho, ak by sa technické požiadavky uvedené v smernici 2003/37 nevzťahovali na ojazdené vozidlá uvedené na trh Únie po prvý raz, ich dovozcovia a distribútori by získali konkurenčnú výhodu v porovnaní s výrobcami, dovozcami a distribútormi vozidiel, ktoré ešte nikdy neboli uvedené do prevádzky.

68.

Taký výklad by tiež odporoval cieľu posilniť vnútorný trh, ktorý sledovala smernica 74/150, potom smernica 2003/37 a ktorý teraz sleduje nariadenie č. 167/2013. Vzhľadom na vznik medzery v harmonizácii technických požiadaviek uplatniteľných na traktory by boli ohrozené aj ciele spočívajúce v zaručení bezpečnosti cestnej premávky, bezpečnosti práce a ochrany životného prostredia.

69.

Ak by sa vymedzenie technických požiadaviek uplatniteľných na ojazdené vozidlá dovezené z tretieho štátu do Únie nechalo na členské štáty, vznikli by rozdiely medzi týmito členskými štátmi, ktoré by mohli narušiť pohyb ojazdených vozidiel, ktoré boli dovezené z tretieho štátu, medzi členskými štátmi. Z toho vyplývajúca fragmentácia vnútorného trhu je nezlučiteľná nielen s uvedeným cieľom týkajúcim sa posilnenia vnútorného trhu, ale aj so zásadou vyjadrenou v odôvodnení 4 smernice 2003/37, podľa ktorej je táto smernica založená na princípe úplnej harmonizácie.

70.

Vnútroštátnemu súdu však prináleží overiť, či v prejednávanej veci možno uplatniť mechanizmus rovnocennosti upravený článkom 12 ods. 3 tejto smernice. V zmysle tohto ustanovenia sa totiž „uznáva… rovnocennosť typových schválení vydaných na základe predpisov EHK OSN, ktoré sú priložené k revidovanej dohode z roku 1958, uvedených v časti II‑B kapitoly B prílohy II k tejto smernici“. Uplatnenie tohto mechanizmu by prípadne mohlo brániť odmietnutiu registrácie ojazdených traktorov dovezených spoločnosťou Agrodetalė.

71.

Napokon v rámci odpovede na druhú otázku spresňujem, že vyššie uvedená analýza svedčí v prospech zosúladenia podmienok uplatniteľných na prvé uvedenie nových vozidiel a ojazdených vozidiel, ktoré boli dovezené do Únie z tretieho štátu, do prevádzky v Únii. V súlade s článkom 23 ods. 1 písm. b) smernice 2003/37 teda povinnosť, aby ojazdené vozidlá dovezené do Únie z tretieho štátu spĺňali technické požiadavky stanovené v tejto smernici, platí pre vozidlá uvedené po prvý raz do prevádzky v Únii od 1. júla 2009.

72.

So zreteľom na vyššie uvedené úvahy navrhujem odpovedať na prejudiciálne otázky, ktoré položil Lietuvos vyriausiasis administracinis teismas (Najvyšší správny súd, Litva), takto: