1.

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Landgericht München I (Krajinský súd Mníchov I, Nemecko), sa týka výkladu článku 1 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1924/2006 z 20. decembra 2006 o výživových a zdravotných tvrdeniach o potravinách ( 2 ).

2.

Tento návrh bol podaný v konaní, ktorého účastníkmi sú spolok, ktorý chráni podnikateľské záujmy svojich členov, a spoločnosť, ktorá predáva potravinový doplnok, a ktorého predmetom sú tvrdenia uvedené v reklamnom liste, ktorý uvedená spoločnosť zaslala výlučne lekárom. Súdny dvor má po prvý raz určiť, či sa požiadavky uvedeného nariadenia uplatnia v prípade, keď sú výživové a zdravotné tvrdenia týkajúce sa potraviny, ktorá sa v takejto podobe dostáva k spotrebiteľom, uvedené v komunikácii komerčného charakteru, ktorá nie je určená priamo spotrebiteľom, ale len odborníkom.

3.

Podľa odôvodnení 1, 4, 9, 16, 23 a 29 nariadenia č. 1924/2006:

…

…

…

…

…

4.

Článok 1 ods. 1 a 2 tohto nariadenia stanovuje:

„1.   Toto nariadenie harmonizuje ustanovenia zákonov, iných právnych predpisov alebo správnych opatrení členských štátov, ktoré sa vzťahujú na výživové a zdravotné tvrdenia, aby sa zabezpečilo efektívne fungovanie vnútorného trhu pri poskytnutí vysokej úrovne ochrany spotrebiteľa.

2.   Toto nariadenie sa vzťahuje na výživové a zdravotné tvrdenia pri komunikácii komerčného charakteru uvádzané na označení, pri prezentácii a v reklame potravín, ktoré sa v takejto podobe dostávajú ku konečnému spotrebiteľovi. …“

5.

Článok 2 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 1924/2006 odkazuje na účely uplatňovania tohto nariadenia na vymedzenia pojmov „potraviny“ a „konečný spotrebiteľ“, ktoré sú uvedené v článku 2 a článku 3 bode 18 nariadenia (ES) č. 178/2002 ( 3 ). Odsek 2 body 1, 4 a 5 toho istého článku vymedzuje, čo sa má rozumieť pod pojmami „tvrdenie“, „výživové tvrdenie“ a „zdravotné tvrdenie“ v zmysle nariadenia č. 1924/2006.

6.

Kapitola II nariadenia č. 1924/2006, ktorá obsahuje články 3 až 7, stanovuje všeobecné zásady používania výživových a zdravotných tvrdení.

7.

Článok 3, nazvaný „Všeobecné zásady pre všetky tvrdenia“, stanovuje, že „výživové a zdravotné tvrdenia sa môžu používať na označení, pri prezentácii a v reklame potravín umiestnených na trhu v Spoločenstve len vtedy, ak sú v súlade s ustanoveniami tohto nariadenia“. Ďalej sa v ňom uvádza, že „bez toho, aby boli dotknuté smernice 2000/13/ES[ ( 4 )] a 84/450/EHS[ ( 5 )], používanie výživových a zdravotných tvrdení nesmie [okrem iného] byť nepravdivé, nejednoznačné alebo klamlivé“.

8.

Článok 5, nazvaný „Všeobecné podmienky“, v odsekoch 1 a 2 spresňuje, že používanie výživových a zdravotných tvrdení sa povoľuje len vtedy, ak sú splnené podmienky vymenované v tomto článku a „ak sa dá predpokladať, že priemerný spotrebiteľ rozumie pozitívnym účinkom, ktoré sa v tvrdení uvádzajú“.

9.

Kapitola III nariadenia č. 1924/2006, ktorej súčasťou sú články 8 a 9, stanovuje osobitné podmienky používania výživových tvrdení.

10.

Kapitola IV toho istého nariadenia, v ktorej sa nachádzajú články 10 až 19, obsahuje osobitné ustanovenia uplatniteľné na zdravotné tvrdenia.

11.

Článok 10, nazvaný „Osobitné podmienky“, v odsekoch 1 a 2 stanovuje:

„1.   Zdravotné tvrdenia sú povolené len vtedy, ak sú v súlade so všeobecnými požiadavkami uvedenými v kapitole II a osobitnými požiadavkami uvedenými v tejto kapitole a sú povolené v súlade s týmto nariadením a zahrnuté do zoznamov povolených tvrdení ustanovených v článkoch 13 a 14.

2.   Zdravotné tvrdenia sú povolené len vtedy, ak označenie obsahuje… informácie [uvedené v tomto odseku], alebo… ak sú tieto informácie uvedené pri prezentácii a v reklame.“

12.

Článok 13 dovoľuje používanie zdravotných tvrdení, ktoré sú v ňom vymenované, „bez vykonania [povoľovacieho] postupu ustanoveného v článkoch 15 až 19“, pokiaľ sa nachádzajú „v zozname ustanovenom v odseku 3“ tohto článku, „vychádzajú zo všeobecne uznávaných vedeckých dôkazov“ a „priemerný spotrebiteľ im dobre rozumie“.

13.

Článok 14 dovoľuje používať „tvrdenia o znížení rizika ochorenia“ a „tvrdenia, ktoré odkazujú na vývoj a zdravie detí“, ak „bol[i] v súlade s postupom ustanoveným v článkoch 15, 16, 17 a 19 tohto nariadenia povolené“.

14.

Verband Sozialer Wettbewerb e.V. (ďalej len „Verband Sozialer Wettbewerb“) je nemecký spolok, ktorého úlohou podľa jeho stanov je ochrana podnikateľských záujmov jeho členov, a to najmä prostredníctvom dohľadu nad dodržiavaním pravidiel čestnej hospodárskej súťaže.

15.

Innova Vital GmbH (ďalej len „Innova Vital“), nemecká spoločnosť, ktorej konateľom je lekár, uvádza na trh emulziu s názvom „Innova Mulsin® Vitamin D3“, ktorá obsahuje vitamín D3 a podáva sa vo forme kvapiek.

16.

V novembri 2013 konateľ spoločnosti Innova Vital zaslal výlučne lekárom označeným menom list, podľa ktorého tento potravinový doplnok prispieva k prevencii chorôb vyvolaných nedostatočným príjmom vitamínu D, v ktorom sa uvádzalo:

„Poznáte situáciu: 87 % nemeckých detí má obsah vitamínu D v krvi nižší ako 30 ng/ml. Podľa nemeckej spoločnosti pre výživu [Deutsche Gesellschaft für Ernährung, DGE] by sa táto hodnota mala nachádzať skôr medzi 50 a 75 ng/ml.

Ako už bolo napísané v početných štúdiách, vitamín D prispieva veľkou mierou k prevencii viacerých chorôb, ako napríklad atopickej dermatitídy, osteoporózy, cukrovky a MS [sklerózy multiplex]. Príliš nízka hladina vitamínu D už v detskom veku je podľa týchto štúdií čiastočne zodpovedná za neskorší nástup uvedených chorôb.

…

Ako lekár, ktorý sa špecializuje na imunológiu, som uvažoval nad touto otázkou a vyvinul som emulziu s vitamínom D3 (Innova Mulsin® D3), ktorú možno podávať vo forme kvapiek.

…

Výhody emulzií Mulsin®:

…

…

Podmienky priamej objednávky, ako aj bezplatné informačné materiály pre svoju ambulanciu získate na čísle…“ ( 6 )

17.

Tento list obsahoval aj obrázkovú prezentáciu predmetného výrobku, informácie o jeho zložení, jeho predajnej cene, ako aj denných nákladoch na liečbu podľa odporúčaného dávkovania v rozsahu jednej kvapky denne alebo podľa odporúčania lekára. Bolo v ňom uvedené: „pri predajnej cene 26,75 eura vaši pacienti investujú 0,11 eura denne na vyvážený príjem vitamínu D3“.

18.

Verband Sozialer Wettbewerb podal na vnútroštátny súd žalobu o zdržanie sa konania proti spoločnosti Innova Vital na základe nemeckého zákona proti nekalej súťaži (Gesetz gegen den unlauteren Wettbewerb). ( 7 ) Táto žaloba sa opierala o porušenie nariadenia č. 1924/2006 a týkala sa konkrétne dvoch z vyššie uvedených údajov. ( 8 )

19.

Na podporu svojej žaloby Verband Sozialer Wettbewerb uvádza, že ustanovenia nariadenia č. 1924/2006 sa vzťahujú na reklamu určenú tak odborníkom, ako aj laikom. V prvom rade tvrdí, že článok 10 ods. 1 tohto nariadenia zakazuje zdravotné tvrdenia, pokiaľ také tvrdenia neboli povolené v súlade s týmto nariadením a pokiaľ sa nenachádzajú v zozname povolených tvrdení uvedenom v článku 13 tohto nariadenia, čo v prípade predmetných tvrdení neplatí. Ďalej uvádza, že predmetný potravinový doplnok vzhľadom na jeho zloženie a účinky nezodpovedá všeobecným požiadavkám stanoveným v článku 5 ods. 1 uvedeného nariadenia. Subsidiárne namieta porušenie článku 10 ods. 2 toho istého nariadenia z dôvodu, že povinné údaje, ktoré sú v tomto ustanovení uvedené, sa v spornej reklame nenachádzajú.

20.

Innova Vital naopak tvrdí, že články 5 a 10 nariadenia č. 1924/2006 sa nevzťahujú na tvrdenia uvedené v predmetnom liste, keďže tento list bol určený jedine lekárom a uvedené nariadenie sa nemôže uplatniť na reklamu určenú odborníkom.

21.

Za týchto okolností Landgericht München I rozhodnutím zo 16. decembra 2014, ktoré bolo doručené Súdnemu dvoru 19. januára 2015, rozhodol o prerušení konania a položil Súdnemu dvoru nasledujúcu prejudiciálnu otázku:

„Má sa článok 1 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1924/2006 vykladať v tom zmysle, že ustanovenia tohto nariadenia sa vzťahujú aj na výživové a zdravotné tvrdenia pri komunikácii komerčného charakteru uvádzané v reklame potravín, ktoré sa v takejto podobe dostávajú ku konečnému spotrebiteľovi, ak je táto komunikácia komerčného charakteru, resp. reklama určená výlučne odborníkom?“

22.

Písomné pripomienky predložili Innova Vital, grécka a francúzska vláda, ako aj Európska komisia. Pojednávanie s ústnymi prednesmi sa neuskutočnilo.

23.

Z písomných pripomienok, ktoré boli predložené Súdnemu dvoru, vyplýva, že ešte pred zodpovedaním prejudiciálnej otázky treba preskúmať viaceré otázky, ktoré sa týkajú vecnej pôsobnosti nariadenia č. 1924/2006.

24.

Na úvod zdôrazňujem, že podľa vnútroštátneho súdu je nesporné, že v súlade s podmienkami uplatňovania stanovenými v článku 1 ods. 2 tohto nariadenia jednak výrobok, ktorého sa týka predmetný list, predstavuje potravinu, ktorá sa v takejto podobe dostáva ku konečnému spotrebiteľovi, a jednak cieľom komunikácie uskutočnenej spoločnosťou Innova Vital bola reklama tejto potraviny.

25.

Z rozhodnutia vnútroštátneho súdu vyplýva, že žalobca vo veci samej tvrdil, že list, ktorý je predmetom jeho žaloby, obsahuje „zdravotné tvrdenia“ zakázané nariadením č. 1924/2006. Landgericht München I nespochybňuje túto klasifikáciu, pričom však treba poznamenať, že jeho otázka sa týka tak „výživových“ tvrdení, ako aj „zdravotných“ tvrdení upravených týmto nariadením.

26.

Francúzska vláda si kladie otázku, či je tento predpoklad správny. Podľa jej názoru sporné údaje nepredstavujú ani výživové tvrdenia, ani zdravotné tvrdenia, ako sú vymedzené v článku 2 ods. 2 nariadenia č. 1924/2006, a preto nespadajú do pôsobnosti tohto nariadenia. Tieto údaje patria skôr do kategórie informácií o potravinách, ktoré potravinám pripisujú takú vlastnosť, že pomáhajú predchádzať určitej chorobe, liečiť ju alebo vyliečiť, a ktorých používanie je v zásade zakázané článkom 7 nariadenia č. 1169/2011/EÚ ( 9 ). Uvedená vláda sa však domnieva, že Súdny dvor je povinný odpovedať na položenú otázku ( 10 ), keďže v prejednávanom prípade nie je zrejmé, že nariadenie č. 1924/2006 sa neuplatní, lebo tento záver závisí od právneho posúdenia sporných údajov.

27.

Podľa ustálenej judikatúry prináleží výlučne vnútroštátnemu súdu, aby posúdil a klasifikoval skutkové okolnosti sporu vo veci samej a tiež uplatnil relevantné ustanovenia práva Únie v súlade s ich výkladom, ktorý podal Súdny dvor. ( 11 ) Súdny dvor už uplatnil toto pravidlo aj v súvislosti s ustanoveniami nariadenia č. 1924/2006. ( 12 ) Poznamenávam však, že – tak ako Komisia – sa domnievam, že prejednávaná prejudiciálna otázka nie je hypotetická, keďže vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti sporu sporné tvrdenia podľa môjho názoru skutočne spadajú pod pojem „zdravotné tvrdenia“ v zmysle tohto nariadenia, ako ho vyložil Súdny dvor vo svojich rozsudkoch týkajúcich sa tohto pojmu. ( 13 )

28.

Komisia sa domnieva, že je potrebné položiť si otázku, či v situácii, o akú ide v konaní vo veci samej, použitie sporných údajov nie je zakázané už článkom 2 ods. 1 písm. b) v spojení s odsekom 3 smernice 2000/13, ktorý stanovuje všeobecnú zásadu, podľa ktorej informácie o potravine, ktoré sú uvedené okrem iného v reklame, jej nesmú pripisovať vlastnosti uvádzajúce, že pôsobí preventívne. ( 14 )

29.

Taký názor má v podstate aj francúzska vláda, ktorá tvrdí, že na takéto údaje sa môžu vzťahovať ustanovenia článku 7 ods. 3 a 4 nariadenia č. 1169/2011, ktoré sú rovnocenné vyššie uvedeným ustanoveniam smernice 2000/13. Vzhľadom na to, že smernica 2000/13 bola zrušená týmto nariadením od 13. decembra 2014 ( 15 ), teda až po skutkových okolnostiach sporu vo veci samej ( 16 ), sa však toto nariadenie z hľadiska ratione temporis v prejednávanom prípade neuplatní.

30.

Je potrebné pripomenúť, že smernica 2000/13, ktorá sa týka okrem iného reklamy potravín, sa má uplatňovať súbežne s nariadením č. 1924/2006, a nie na úkor neho. Podľa jeho odôvodnenia 3 by totiž toto nariadenie malo dopĺňať všeobecné zásady smernice 2000/13 ( 17 ) a stanoviť osobitné ustanovenia pre používanie výživových a zdravotných tvrdení o potravinách, ktoré sa majú dostať k spotrebiteľovi. Článok 3 druhý odsek nariadenia č. 1924/2006 stanovuje, že smernica 2000/13 sa vo všeobecnosti uplatní okrem výnimiek stanovených týmto nariadením. Článok 14 ods. 1 tohto nariadenia konkrétne výslovne dovoľuje odchýliť sa od článku 2 ods. 1 písm. b) uvedenej smernice, pokiaľ ide o používanie dvoch konkrétnych druhov zdravotných tvrdení, ktorými sú tvrdenia o znížení rizika ochorenia a tvrdenia, ktoré odkazujú na vývoj a zdravie detí, pokiaľ také tvrdenia boli povolené v súlade s prísnymi podmienkami stanovenými uvedeným nariadením.

31.

Ako Komisia sama poznamenáva, skutočnosť, že smernica 2000/13 by sa prípadne mohla vzťahovať na spor, o aký ide vo veci samej, vôbec nebráni preskúmaniu prejednávaného návrhu na začatie prejudiciálneho konania, keďže nariadenie č. 1924/2006 sa uplatní popri tejto smernici, a nie namiesto nej. Okrem toho vnútroštátny súd má jednoznačne v úmysle uplatniť ustanovenia tohto nariadenia v spore vo veci samej, pričom jedine tento súd môže posúdiť relevantnosť a užitočnosť otázky, ktorú kladie, pre vyriešenie sporu, ktorý prejednáva. ( 18 )

32.

Otázka položená v prejednávanej veci sa týka prípadného uplatnenia nariadenia č. 1924/2006 v prípade výživových alebo zdravotných tvrdení uvedených v komunikácii komerčného charakteru týkajúcej sa potravín určených konečným spotrebiteľom za okolností, keď taká komunikácia nie je určená týmto spotrebiteľom, ale výlučne odborníkom, ktorými sú v prejednávanom prípade odborníci v oblasti zdravotníctva. ( 19 ) Súdny dvor ešte nikdy nerozhodoval o takejto žiadosti o výklad, ktorá má však značné praktické dôsledky. ( 20 )

33.

Účastníci konania vo veci samej zastávajú opačné názory, pokiaľ ide o uplatniteľnosť uvedeného nariadenia za takých okolností. Vnútroštátny súd uvádza, že právnická literatúra v nemeckom jazyku tiež rieši položenú otázku odlišne, pričom podrobne opisuje túto diskusiu v rovine právnej náuky.

34.

Podľa pripomienok predložených v konaní na Súdnom dvore len Innova Vital tvrdí, že komunikácia komerčného charakteru zaslaná jedine odborníkom sa nespravuje ustanoveniami nariadenia č. 1924/2006. Naproti tomu tak grécka a francúzska vláda, ako aj Komisia sa domnievajú, že taký prípad spadá do pôsobnosti tohto nariadenia. Zastávam rovnaký názor.

35.

Kladnú odpoveď na prejudiciálnu otázku, ktorú navrhujem, podporujú rôzne úvahy súvisiace nielen s gramatickým, ale aj teleologickým a systematickým výkladom.

36.

Innova Vital poukazuje na odôvodnenia 1, 8 až 10, 15 a 28, ako aj na článok 5 ods. 2 nariadenia č. 1924/2006 a na základe nich tvrdí, že tento právny predpis sa nemôže vzťahovať na reklamu určenú odborným kruhom, keďže uvedené ustanovenia kladú dôraz na spotrebiteľov a odborníci v nich vôbec nie sú spomenutí.

37.

Je pravda, že v tomto nariadení sa nachádzajú mnohé odkazy na spotrebiteľov, pričom treba najmä poznamenať, že vnímanie výživových a zdravotných tvrdení zo strany „priemerného spotrebiteľa“ je v tomto nariadení viackrát stanovené ako referenčné kritérium. ( 21 )

38.

Vzhľadom na znenie článku 1 ods. 2 a všetkých ostatných ustanovení nariadenia č. 1924/2006 však podľa môjho názoru vôbec nemožno vylúčiť, aby sa toto nariadenie uplatnilo tak na komerčnú komunikáciu, ktorá je priamo určená spotrebiteľom, ako aj na komerčnú komunikáciu, ktorá je určená výlučne odborníkom, ale v skutočnosti je nepriamo zameraná na spotrebiteľov, ktorí si môžu kúpiť predmetnú potravinu.

39.

Normotvorca totiž nestanovil nijaké rozlíšenie v závislosti od postavenia adresáta komunikácie obsahujúcej výživové a zdravotné tvrdenia, ktoré upravuje uvedené nariadenie. Jediné požiadavky uvedené v tomto nariadení sa týkajú predmetu a povahy tejto komunikácie. Táto komunikácia sa musí jednak týkať potravín, ktoré sa dostávajú ku konečnému spotrebiteľovi ( 22 ), a jednak mať „komerčný charakter“, a to buď vo forme označenia alebo prezentácie takých potravín, alebo – tak ako v spore vo veci samej – reklamy potravín ( 23 ). Je teda nevyhnutné, aby bol spotrebiteľom určený samotný výrobok, a nie komunikácia, ktorá sa ho týka. ( 24 )

40.

Kritérium komerčného charakteru je podľa mňa, ako aj podľa gréckej vlády a Komisie dôležitým faktorom pri zodpovedaní otázky položenej v prejednávanej veci. ( 25 ) V tejto súvislosti odôvodnenie 4 uvedeného nariadenia stanovuje jasný rozdiel medzi komerčnou komunikáciou, na ktorú sa tento právny predpis vzťahuje, a nekomerčnou komunikáciou, na ktorú sa nevzťahuje, pričom sa tu uvádza, že komerčná komunikácia má „reklamný“ alebo „propagačný“ cieľ. ( 26 )

41.

Hoci nariadenie č. 1924/2006 neobsahuje výslovnú definíciu tohto kritéria, z ďalších aktov práva Únie vyplýva – ako uvádza Komisia –, že komerčný charakter sa vo všeobecnosti týka komunikácie, ktorej cieľom je zabezpečiť ekonomickú propagáciu výrobkov alebo služieb, a to „priamo“ ( 27 ) alebo aj „nepriamo“ ( 28 ), a tým ovplyvniť rozhodovanie potenciálnych kupujúcich. Zdôrazňujem, že podobný prístup bol použitý na medzinárodnej úrovni v „usmerneniach pre používanie výživových a zdravotných tvrdení“, ktoré prijal Codex Alimentarius ( 29 ) a na ktoré odôvodnenie 7 tohto nariadenia výslovne odkazuje ( 30 ).

42.

Znenie nariadenia č. 1924/2006 neobmedzuje jeho pôsobnosť na komunikáciu, ktorej priamymi adresátmi sú koneční spotrebitelia, lebo komerčný charakter komunikácie nevyhnutne nezávisí od takej okolnosti. V situácii, akú posudzuje vnútroštátny súd, totiž spotrebitelia sami síce nie sú adresátmi komunikácie, ktorá obsahuje tvrdenia, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, ale v skutočnosti sú osobami, na ktoré je tento obchodný postup nepriamo zameraný, keďže potravina, ktorej sa tento postup týka, je prirodzene určená na predaj spotrebiteľom, a nie odborníkom, ktorí dostali reklamný list. ( 31 ) V takom prípade sú títo odborníci v skutočnosti len sprostredkovateľmi, ktorých kontaktuje podnik pôsobiaci v potravinárstve práve preto, lebo môžu uľahčiť propagáciu výrobku, ktorý tento podnik predáva, tým, že zabezpečia poskytnutie obchodných informácií o tomto výrobku potenciálnym kupujúcim, alebo im dokonca odporučia, aby si ho kúpili.

43.

Odborníci pritom spravidla môžu mať značný vplyv na spotrebiteľov, ktorí sa na nich obrátia, a to tým skôr vtedy, keď ide o odborníkov v oblasti zdravotníctva, ktorým pacienti vo väčšej miere dôverujú a ktorých považujú za veľmi dôveryhodných. Samotným cieľom reklamného listu, o aký ide vo veci samej, je, aby lekári, ktorí ho dostali, poradili svojim pacientom, aby užívali predmetný výrobok. Nie je však zaručené, že – skôr než prípadne odporučia tento výrobok – všetci požiadaní odborníci budú schopní v celom rozsahu overiť tvrdenia uvedené v tejto komerčnej komunikácii a v prípade potreby vedieť vyvrátiť ich. ( 32 )

44.

Domnievam sa, že pre uplatnenie nariadenia č. 1924/2006 je irelevantné, či odborníci odovzdajú spotrebiteľom dokument, ktorý dostali, ako taký, alebo či im len pretlmočia jeho podstatu, keďže rozhodujúce podľa mňa je, či sa výživové a zdravotné tvrdenia uvedené v tomto dokumente, na ktoré sa vzťahuje uvedené nariadenie, majú oznámiť konečným spotrebiteľom, a to aj nepriamo, ako je to v prejednávanom prípade. ( 33 )

45.

Výklad, ktorý Súdnemu dvoru navrhujem použiť vzhľadom na znenie relevantných ustanovení nariadenia č. 1924/2006, podporujú ciele tohto nariadenia.

46.

Je nesporné, že toto nariadenie má dvojaký cieľ, a to „zabezpeči[ť] efektívne fungovanie vnútorného trhu“, čoho predpokladom je najmä „vytvárať rovnaké podmienky pre hospodársku súťaž“, pokiaľ ide o zvýšenie hodnoty výrobkov, a tiež zabezpečiť „vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov“ ( 34 ), a to predovšetkým tým, že sa im umožní vybrať si potraviny so znalosťou veci vďaka objektívnym informáciám založeným na dôkazoch ( 35 ).

47.

Na tento účel uvedené nariadenie dovoľuje používať výživové a zdravotné tvrdenia v komerčnej komunikácii, keďže také informácie môžu byť užitočné pre spotrebiteľov, pokiaľ sú jasné a pravdivé ( 36 ), ale prísne upravuje ich používanie. Pokiaľ ide konkrétne o zdravotné tvrdenia, pre ich používanie platia špecifické obmedzenia a uvedené nariadenie dovoľuje používať ich len po nezávislom a zároveň harmonizovanom vedeckom hodnotení, ktoré vykonáva Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA), a po udelení povolenia Spoločenstva, ktoré vydáva Komisia ( 37 ).

48.

Také ciele a zásady si vyžadujú dostatočne široké chápanie pôsobnosti nariadenia č. 1924/2006, aby nebolo ohrozené dosiahnutie týchto cieľov a dodržiavanie týchto zásad, v súlade s prístupom, ktorý Súdny dvor doteraz uplatňoval v súvislosti s pokusmi subjektov pôsobiacich v potravinárstve, ktoré sa usilovali obmedziť vecnú pôsobnosť tohto nariadenia. ( 38 ) Vzhľadom na to, že v prejednávanom prípade spotrebitelia nie sú výslovne označení ako jediní potenciálni adresáti, treba podľa môjho názoru konštatovať, že uvedené nariadenie sa vzťahuje aj na komerčnú komunikáciu, o akú ide vo veci samej, ktorá je určená výlučne odborníkom a ktorá spĺňa ostatné podmienky stanovené týmto právnym predpisom.

49.

Je pravda, že odborníci sú v zásade ( 39 ) lepšie informovaní a obozretnejší ako priemerný spotrebiteľ. Tak triedenie informácií, ktoré môžu vykonávať, ako aj ochrana, ktorú môžu následne poskytovať spotrebiteľom, sú však v praxi obmedzené, lebo nemožno vylúčiť, že sami budú uvedení do omylu nepravdivými, klamlivými alebo aj zavádzajúcimi tvrdeniami. Ako totiž uvádza grécka vláda, odborníci reálne nemôžu sústavne disponovať všetkými špecializovanými a aktualizovanými vedomosťami, ktoré sú potrebné na posúdenie každej potraviny a akéhokoľvek tvrdenia, ktoré sa jej týka.

50.

Tak ako francúzska vláda sa domnievam, že ak by sa pripustilo, že ustanovenia nariadenia č. 1924/2006 sa nevzťahujú na výživové a zdravotné tvrdenia, pokiaľ sú tieto tvrdenia uvedené v komerčnej komunikácii určenej odborníkom, konkrétne dôsledky by paradoxne mohli byť ešte vážnejšie a škodlivejšie pre spotrebiteľa ako v prípade, keď je mu reklama určená priamo. Spotrebiteľ sa totiž spravidla spoľahne na názor odborníkov, ktorí mu v dobrej viere odporučia predmetný výrobok, a bude konať možno ešte s menším uvážením a váhaním ako v prípade, keď musí použiť vlastný laický úsudok. V prípade, ktorého sa týka prejudiciálna otázka, je ochrana spotrebiteľov pred tvrdeniami, ktoré sú nepravdivé, teda rovnako potrebná, či dokonca ešte potrebnejšia ako v prípadoch, keď je reklama určená samotným spotrebiteľom, ktorí si sami vyberajú potraviny.

51.

Okrem toho, ak by sa táto kategória komunikácie vylúčila z pôsobnosti uvedeného nariadenia, viedlo by to k čiastočnej strate potrebného účinku tohto nariadenia, a to najmä preto, lebo neexistencia hodnotenia, ktoré by vopred vykonal EFSA, by umožnila používať zdravotné tvrdenia, ktoré nie sú založené na vedeckých dôkazoch. Možnosť potravinárskych podnikov rozširovať svoje tvrdenia medzi spotrebiteľmi prostredníctvom odborníkov by v praxi mohla predstavovať jednoduchý prostriedok na obchádzanie prísnych požiadaviek nariadenia č. 1924/2006. Taký výklad by v každom prípade spôsobil riziko narušenia riadneho fungovania vnútorného trhu a zníženia úrovne ochrany spotrebiteľov, na ktorých sa však toto nariadenie vzťahuje.

52.

Teleologický výklad, ktorý odporúčam, podľa môjho názoru nemôžu náležite spochybniť tvrdenia v neprospech tohto prístupu uvedené spoločnosťou Innova Vital, ktorá sa opiera o závery, ktoré podľa údajov uvedených v jej pripomienkach, ako aj v rozhodnutí vnútroštátneho súdu podporuje časť nemeckej právnej náuky.

53.

V prvom rade sa Innova Vital odvoláva na nepomer medzi kogentným systémom upraveným nariadením č. 1924/2006 a odbornými znalosťami odborníkov. V podstate tvrdí, že ak by komerčná komunikácia určená odborníkom patrila do pôsobnosti tohto nariadenia, používanie technickej alebo vedeckej terminológie vo výživových a zdravotných tvrdeniach by bolo na základe článku 5 ods. 2 tohto nariadenia ( 40 ) zakázané, keďže „priemerný spotrebiteľ“ nemôže pochopiť také pojmy, aj keď špecialisti, ktorým je reklama určená, by ich poznali.

54.

Toto tvrdenie je však podľa môjho názoru neúčinné, lebo za okolností, o aké ide v spore vo veci samej, reklamný list nemá byť predložený ako taký spotrebiteľovi, ale sa má odovzdať odborníkom, ktorí sú implicitne vyzvaní, aby spotrebiteľovi vysvetlili, z akých dôvodov je predmetný výrobok pre neho zaujímavý. ( 41 ) Správne pochopenie tvrdení, ktoré sú uvedené v komerčnej komunikácii, vyžadované uvedeným článkom 5 ods. 2, v tomto prípade sprostredkujú odborníci, ktorých úlohou je poskytnúť tieto informácie laikom a v prípade potreby ich preformulovať.

55.

V druhom rade Innova Vital poukazuje na škodlivý vplyv režimu upraveného nariadením č. 1924/2006 na komerčnú komunikáciu odborníkov medzi sebou, hoci odborníci majú iné očakávania ako spotrebitelia, najmä pokiaľ ide o objektívne informácie o nových vedeckých poznatkoch. ( 42 )

56.

Je pravda, že ak Súdny dvor pripustí, aby sa ustanovenia nariadenia č. 1924/2006 uplatnili za okolností, o aké ide v spore vo veci samej, môže to ovplyvniť, či dokonca obmedziť komunikáciu medzi odborníkmi. Predpokladom uplatnenia systému, ktorý obmedzuje výživové a zdravotné tvrdenia, upraveného týmto nariadením však je, aby cieľom predmetnej komunikácie v zásade nebolo poskytnúť čisto technické informácie, ale rozširovať informácie „komerčného charakteru“ v zmysle článku 1 ods. 2 prvého pododseku tohto nariadenia. Pripomínam, že odôvodnenie 4 uvedeného nariadenia navyše výslovne vylučuje jeho uplatnenie na „informácie, ktoré nemajú komerčný charakter,… vo vedeckých publikáciách“. Domnievam sa, že v kontexte marketingu, keď nejde o neutrálne informácie, je normálne, ak má legitímny cieľ ochrany spotrebiteľov pred nepravdivými tvrdeniami prednosť pred zámerom umožniť vzájomné poskytovanie informácií medzi odborníkmi.

57.

Preto zastávam názor, že článok 1 ods. 2 nariadenia č. 1924/2006 sa má vykladať v tom zmysle, že toto nariadenie sa má uplatniť v prípade, ak sú výživové alebo zdravotné tvrdenia uvedené v komunikácii komerčného charakteru, ktorá je síce určená výlučne odborníkom, ale prakticky je nepriamo zameraná na konečných spotrebiteľov, ku ktorým sa potraviny, ktorých sa tieto tvrdenia týkajú, v takejto podobe prirodzene dostávajú.

58.

Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na prejudiciálnu otázku, ktorú položil Landgericht München I (Krajinský súd Mníchov I, Nemecko), takto:

Článok 1 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1924/2006 z 20. decembra 2006 o výživových a zdravotných tvrdeniach o potravinách sa má vykladať v tom zmysle, že ustanovenia tohto nariadenia sa vzťahujú na výživové a zdravotné tvrdenia o potravinách, ktoré sa v takejto podobe dostávajú ku konečnému spotrebiteľovi, uvedené v komunikácii komerčného charakteru, ak je táto komunikácia určená výlučne odborníkom, ale prostredníctvom nich sa má nepriamo dostať k spotrebiteľom.