1.

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 148 písm. c) nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva ( 2 ), zmeneného a doplneného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 648/2005 z 13. apríla 2005 ( 3 ) (ďalej len „colný kódex“).

2.

Tento návrh bol podaný v konaní, ktorého účastníkmi sú Staatssecretaris van Financiën (štátny tajomník pre financie, Holandsko) a spoločnosť Argos Supply Trading BV (ďalej len „Argos“) a ktorého predmetom je rozhodnutie, ktorým holandské colné orgány zamietli žiadosť o udelenie povolenia na použitie colného režimu pasívny zošľachťovací styk, ktorú podala táto spoločnosť.

3.

Súdny dvor má na základe položenej prejudiciálnej otázky objasniť rozsah hospodárskych podmienok uvedených v článku 148 písm. c) colného kódexu, od ktorých závisí udelenie takého povolenia. Hoge Raad der Nederlanden (Najvyšší súd Holandska) chce konkrétne získať určité spresnenia, pokiaľ ide o pojem „spracovatelia v Spoločenstve“ v zmysle tohto ustanovenia, keďže tieto hospodárske podmienky odkazujú na to, že nedôjde k vážnemu poškodeniu zásadných záujmov týchto spracovateľov.

4.

Nariadenie Rady (EHS) č. 2473/86 z 24. júla 1986 o opatreniach oslobodenia pri pasívnom zošľachťovacom styku a štandardnom výmennom systéme [neoficiálny preklad] ( 4 ) obsahovalo ustanovenia, ktoré sa až do nadobudnutia účinnosti colného kódexu vzťahovali na colný režim pasívny zošľachťovací styk.

5.

V prvom, vo štvrtom a v šiestom odôvodnení tohto nariadenia bolo uvedené:

„keďže v rámci medzinárodnej deľby práce mnohé podniky Spoločenstva využívajú colný režim pasívny zošľachťovací styk, teda vývoz tovaru na účely jeho spätného dovozu po spracovaní, prepracovaní alebo oprave; keďže využívanie tohto colného režimu je opodstatnené vzhľadom na ekonomické alebo technické dôvody;

…

keďže je potrebné zaviesť systém čiastočného alebo úplného oslobodenia od dovozného cla, ktoré sa vzťahuje na zošľachtené výrobky alebo na tovar, ktorý ich nahrádza, s cieľom zabrániť tomu, aby sa z tovaru vyvezeného zo Spoločenstva na účely zošľachtenia vybralo clo;

…

keďže colné orgány nesmú udeliť povolenie na použitie colného režimu pasívny zošľachťovací styk, ak hrozí vážne poškodenie zásadných záujmov spracovateľov v Spoločenstve;

…“ [neoficiálny preklad]

6.

Colný kódex v článku 84 a nasl. zavádza rôzne colné režimy s ekonomickým účinkom. Patria medzi ne najmä colné režimy pasívny zošľachťovací styk a prepracovanie pod colným dohľadom.

7.

V súlade s článkom 85 tohto kódexu „do colného režimu s ekonomickým účinkom je možné prepustiť tovar iba na základe povolenia vydaného colnými orgánmi“.

8.

Článok 145 uvedeného kódexu stanovuje:

„1.   … colný režim pasívny zošľachťovací styk [umožňuje,] aby bol tovar spoločenstva dočasne vyvezený z colného územia spoločenstva s cieľom jeho podrobenia spracovateľským operáciám a aby tieto výrobky mohli byť prepustené do vo[ľ]ného obehu s úplným alebo čiastočným oslobodením od dovozného cla.

2.   Dočasný vývoz tovaru spoločenstva podlieha vymeraniu vývozného cla, obchodno‑politickým opatreniam alebo iným formalitám spojených s výstupom tovaru z colného územia spoločenstva.

3.   Nasledujúcimi výrazmi sa rozumie:

…“

9.

Podľa článku 148 písm. c) toho istého kódexu sa povolenie na použitie colného režimu pasívny zošľachťovací styk „udeľuje iba… za predpokladu, že povolenie použitia colného režimu pasívny zošľachťovací styk nepoškodí [vážne nepoškodí – neoficiálny preklad] zásadné záujmy spracovateľov v spoločenstve (hospodárske podmienky)“.

10.

Článok 151 ods. 1 colného kódexu stanovuje, že „úplné alebo čiastočné oslobodenie od dovozného cla sa uskutoční tak, že zo sumy dovozného cla vymeranej zo zošľachtených výrobkov prepustených do vo[ľ]ného obehu sa odpočíta suma dovozného cla, ktorá by sa mohla uplatniť na dočasne vyvezený tovar v ten istý deň ako [v ten istý deň, ak – neoficiálny preklad] by bol dovezený na colné územie spoločenstva z krajiny, v ktorej bola uskutočnená spracovateľská alebo posledná spracovateľská operácia“.

11.

Článok 114 ods. 2 tohto kódexu znie:

„Nasledujúcim výrazmi sa rozumie:

…

…“

12.

Článok 130 colného kódexu stanovuje, že „colný režim prepracovanie pod colným dohľadom umožňuje podrobiť tovar, ktorý nie je tovarom spoločenstva, na colnom území spoločenstva takým operáciám, ktoré zmenia jeho vlastnosti alebo stav bez toho, aby podliehal dovoznému clu alebo obchodno‑politickým opatreniam a umožňuje prepustiť do vo[ľ]ného obehu výrobky, ktoré vznikli pri týchto operáciách s uplatnením pre ne platného dovozného cla. Tieto výrobky sa označujú ako prepracované výrobky“.

13.

V článku 133 tohto kódexu sa uvádza:

„Povolenie sa udeľuje iba:

…

14.

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 z 9. októbra 2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie (prepracované znenie) ( 5 ) (ďalej len „nový colný kódex“) v súčasnosti v článku 211 stanovuje podmienky na udelenie povolenia, ktoré sa uplatňujú v rámci všetkých colných režimov s ekonomickým účinkom (nazvaných „osobitné colné režimy“). Podľa odseku 4 písm. b) tohto článku, ktorý sa týka konkrétne zušľachťovacích colných režimov ( 6 ), povolenie možno udeliť len vtedy, ak sa okrem iného „povolením vykonávať colný režim zušľachťovací styk… nepriaznivo neovplyvnia základné záujmy výrobcov v Únii“. V súlade s článkom 288 nového colného kódexu ( 7 ) sa uvedené ustanovenie bude uplatňovať od 1. mája 2016.

15.

Nariadenie Komisie (EHS) č. 2454/93 z 2. júla 1993, ktorým sa vykonáva nariadenie č. 2913/92 (Ú. v. ES L 253, s. 1; Mim. vyd. 02/006, s. 3), zmenené a doplnené nariadením Komisie (ES) č. 214/2007 z 28. februára 2007 (Ú. v. EÚ L 62, s. 6) (ďalej len „vykonávacie nariadenie“), obsahuje v hlave III, nazvanej „Colné konania s hospodárskym dopadom“, kapitolu 1 s názvom „Základné ustanovenia spoločné pre viac ako jeden z colných režimov“.

16.

V tejto súvislosti článok 502 tohto nariadenia stanovuje:

„1.   S výnimkou prípadov, kedy sú hospodárske podmienky považované za splnené podľa [kapitoly 6], sa bez preskúmania hospodárskych podmienok colnými orgánmi povolenie neudelí.

…

4.   Pri režime pasívneho zošľachťovacieho styku (kapitola 6) musí preskúmanie preukázať, či:

17.

V súlade s článkom 503 písm. a) uvedeného nariadenia majú colné orgány možnosť preskúmať hospodárske podmienky v spojení s Komisiou. Článok 504 toho istého nariadenia upravuje postup, ktorý sa má dodržať v prípade využitia takej možnosti, takto:

„1.   Ak sa začne preskúmanie v súlade s článkom 503, prípad sa zasiela Komisii. Musí obsahovať výsledky už vykonaného preskúmania.

2.   Komisia zašle potvrdenie o prijatí oznámenia o preskúmaní alebo oznámi príslušným colným orgánom, ak koná z vlastnej iniciatívy. Po konzultáciách s nimi určí, či je potrebné preskúmanie hospodárskych podmienok výborom.

…

4.   Príslušné colné orgány a všetky ostatné colné orgány, ktoré sa zaoberajú podobnými povoleniami alebo žiadosťami, zoberú do úvahy záver výboru.

…“

18.

V zmysle článku 551 ods. 1 vykonávacieho nariadenia „režim spracovania pod colnou kontrolou [režim prepracovania pod colným dohľadom – neoficiálny preklad] sa uplatní na tovar, ktorého spracovaním vznikajú výrobky, na ktoré sa uplatňujú nižšie čiastky dovozných ciel, ako pri dovážanom tovare“.

19.

Článok 585 tohto nariadenia, ktorý je súčasťou kapitoly 6 hlavy III, nazvanej „Pasívny zošľachťovací styk“, v odseku 1 stanovuje, že „s výnimkou prípadov, ak existujú indikácie o opaku, sa základné záujmy spracovateľov zo spoločenstva nepovažujú za vážne poškodené“.

20.

Medzinárodný dohovor o zjednodušení a zosúladení colných režimov, podpísaný 18. mája 1973 v Kjóte, v revidovanom znení (ďalej len „revidovaný Kjótsky dohovor“) vstúpil do platnosti 3. februára 2006. Ako vyplýva z jeho preambuly, cieľom tohto dohovoru je zjednodušiť a zosúladiť colné režimy zmluvných strán.

21.

Súčasťou uvedeného dohovoru je všeobecná príloha, ako aj viaceré osobitné prílohy. ( 8 ) Ku každej prílohe sú vypracované usmernenia, ktoré nie sú pre zmluvné strany záväzné. ( 9 )

22.

Osobitná príloha F, nazvaná „Spracovanie“, v kapitole 2 obsahuje ustanovenia, ktoré sa vzťahujú na colný režim pasívny zošľachťovací styk. Usmernenia týkajúce sa osobitnej prílohy F revidovaného Kjótskeho dohovoru (ďalej len „Kjótske usmernenia“) v kapitole 2, nazvanej „Pasívny zošľachťovací styk“, pod nadpisom „Hospodárske podmienky“ stanovujú:

„Povolenie na použitie colného režimu pasívny zošľachťovací styk sa neudelí, ak zamýšľané operácie môžu vážne poškodiť zásadné záujmy domácich spracovateľov alebo výrobcov.

V prípade colného režimu pasívny zošľachťovací styk je ťažké preukázať hospodárske záujmy určitej krajiny vzhľadom na to, že hoci tento colný režim v podstate podporuje zamestnanosť v zahraničí, slúži tiež na zníženie výrobných nákladov domácich výrobcov.

Je teda potrebné nájsť rovnováhu medzi maximálnym znížením celkových výrobných nákladov domácich hospodárskych subjektov vďaka možnosti využiť zahraničných subdodávateľov a vyhradením spracovateľských operácií pre iné domáce hospodárske subjekty, čo by mohlo znížiť konkurencieschopnosť domáceho výrobného odvetvia.“

23.

Únia pristúpila k revidovanému Kjótskemu dohovoru rozhodnutím Rady 2003/231/ES zo 17. marca 2003 o pristúpení Európskeho spoločenstva k Protokolu o zmene a doplnení Medzinárodného dohovoru o zjednodušení a zosúladení colného režimu (Kjótsky dohovor) ( 10 ). Únia však nepristúpila k dodatku III protokolu o zmene a doplnení, ktorý zodpovedá osobitným prílohám revidovaného Kjótskeho dohovoru. ( 11 )

24.

Dňa 30. júna 2008 predložila Argos holandskému daňovému inšpektorovi na základe článku 85 colného kódexu žiadosť o udelenie povolenia na použitie colného režimu pasívny zošľachťovací styk. Táto spoločnosť chcela prepustiť do tohto colného režimu benzín s pôvodom Spoločenstve, ktorý mal byť vyvezený s cieľom primiešať ho do bioetanolu pochádzajúceho z tretej krajiny, ktorý nebol prepustený do voľného obehu v Únii. Týmto zmiešaním v pomere približne 15 jednotiek benzínu k 85 jednotkám bioetanolu by Argos získala etanol 85 (ďalej len „E85“), čo je biopalivo, ktoré možno používať v určitých upravených vozidlách, takzvaných vozidlách „s flexibilným palivom“.

25.

Podľa tejto žiadosti Argos zamýšľala vykonať toto zmiešanie na šírom mori. Benzín a bioetanol sa mali v holandskom prístave naložiť na palubu lode do dvoch samostatných prepravných priestorov lode oddelených priečkou. Keď by sa táto loď dostala za hranicu výsostných vôd Únie, táto priečka by sa mala odstrániť, takže obe zložky by sa zmiešali, pričom vlnenie by podporilo tento proces. Loď by sa následne vrátila do Holandska.

26.

Takto získaný E85 by sa potom preclil a prepustil do voľného obehu v Únii, pričom by sa z neho vybralo dovozné clo pre tento výrobok (v sadzbe 6,5 % ad valorem). Uplatnenie colného režimu pasívny zošľachťovací styk by spoločnosti Argos umožnilo dosiahnuť zníženie tohto cla vo výške rovnej sume cla (v sadzbe 4,7 % ad valorem), ktorá by sa uplatnila v ten istý deň na benzín s pôvodom v Spoločenstve, ak by sa doviezol z miesta, kde bol zmiešaný, a prepustil do voľného obehu v Únii.

27.

Colný inšpektor predložil žiadosť spoločnosti Argos Európskej komisii na vydanie stanoviska, aby preskúmala, či boli splnené hospodárske podmienky udelenia povolenia na použitie colného režimu pasívny zošľachťovací styk v zmysle článku 148 písm. c) colného kódexu. ( 12 ) Komisia si následne vyžiadala stanovisko výboru pre colný kódex (ďalej len „výbor“). ( 13 )

28.

Výbor konštatoval, že žiadosť spoločnosti Argos o použitie colného režimu pasívny zošľachťovací styk treba zamietnuť z dôvodu, že tieto podmienky neboli splnené. Tento záver bol prijatý na základe tvrdení, ktoré Komisia uviedla na zasadnutí výboru konanom 11. novembra 2009. Komisia tvrdila, že dovezený E85 priamo konkuruje bioetanolu zo Spoločenstva, keďže E85 tvorí predovšetkým bioetanol. V roku 2008 pritom takmer polovica kapacity Únie na výrobu priemyselného etanolu nebola využitá. Podľa Komisie by teda dovoz bioetanolu vo veľkých množstvách vážne poškodil zásadné záujmy výrobcov bioetanolu v Spoločenstve.

29.

Colný inšpektor rozhodnutím z 13. apríla 2010, v ktorom poukázal na tieto tvrdenia, zamietol žiadosť spoločnosti Argos.

30.

Po tom, čo Rechtbank te Haarlem (súd v Haarleme) zamietol jej žalobu, Argos podala odvolanie na Gerechtshof te Amsterdam (Odvolací súd v Amsterdame). Tento súd zrušil prvostupňové rozhodnutie, pričom najmä konštatoval, že je potrebné posúdiť, či má spracovanie benzínu s pôvodom v Spoločenstve na E85 v colnom režime pasívny zošľachťovací styk za následok poškodenie záujmov výrobcov E85 v Spoločenstve, a nie výrobcov bioetanolu v Spoločenstve. Podľa tohto súdu mal pritom colný inšpektor vzhľadom na to, že konštatoval, že nemá k dispozícii informácie, ktoré by nasvedčovali tomu, že udelenie povolenia na použitie požadovaného colného režimu by poškodilo zásadné záujmy výrobcov E85 v Spoločenstve, v súlade s domnienkou stanovenou v článku 585 ods. 1 vykonávacieho nariadenia považovať hospodárske podmienky uvedeného režimu za splnené. Štátny tajomník pre financie následne podal kasačný opravný prostriedok na Hoge Raad der Nederlanden (Najvyšší súd Holandska).

31.

Tento súd sa domnieva, že rozhodnutie o kasačnom opravnom prostriedku závisí od výkladu pojmu „spracovatelia v Spoločenstve“ v zmysle článku 148 písm. c) colného kódexu a konkrétnejšie od toho, či tento pojem v prejednávanom prípade zahŕňa výrobcov bioetanolu v Spoločenstve.

32.

Uvedený súd má najmä pochybnosti o tom, či sa má na režim pasívny zošľachťovací styk analogicky uplatniť záver, ku ktorému Súdny dvor dospel v rozsudku Friesland Coberco Dairy Foods ( 14 ) v súvislosti s colným režimom prepracovanie pod colným dohľadom. Z tohto rozsudku vyplýva, že na účely posúdenia dodržania hospodárskych podmienok tohto posledného uvedeného režimu sa majú zohľadniť tak ekonomické záujmy výrobcov výrobku získaného spracovaním v Spoločenstve, ako aj ekonomické záujmy výrobcov surovín použitých počas tohto spracovania v Spoločenstve.

33.

Za týchto podmienok vnútroštátny súd rozhodol o prerušení konania a položil Súdnemu dvoru nasledujúcu prejudiciálnu otázku:

„Treba pojem ‚spracovatelia v [S]poločenstve‘ uvedený v článku 148 písm. c) [colného kódexu] v rámci posudzovania hospodárskych podmienok colného režimu pasívny zošľachťovací styk vykladať v tom zmysle, že sa týka aj výrobcov surovín alebo polotovarov, ktoré sa zhodujú so surovinami a polotovarmi, ktoré sa pri zošľachťovaní spracúvajú ako tovar, ktorý nie je tovarom Spoločenstva, v Spoločenstve?“

34.

Písomné pripomienky predložili Argos, grécka a holandská vláda, ako aj Komisia. Na pojednávaní konanom 13. januára 2016 sa zúčastnili Argos, holandská vláda a Komisia.

35.

Predmetom sporu vo veci samej je rozhodnutie, ktorým holandské colné orgány zamietli žiadosť spoločnosti Argos o udelenie povolenia na použitie režimu pasívny zošľachťovací styk pri operácii spočívajúcej vo vývoze benzínu s pôvodom v Spoločenstve na šíre more s cieľom primiešať ho tam do bioetanolu, ktorý nemá pôvod v Spoločenstve, a následne doviezť takto získaný E85. ( 15 )

36.

Ako táto spoločnosť uviedla na pojednávaní, táto operácia sa vykonáva na šírom mori len preto, aby bolo možné získať výhodu z rozdielu colných sadzieb pre bioetanol a E85.

37.

Bioetanol, ktorý sa považuje za poľnohospodársky výrobok, podlieha dovoznému clu, ktoré podľa Komisie v súčasnosti zodpovedá odvodu vo výške približne 40 % ad valorem. ( 16 ) Tento výrobok po zmiešaní s benzínom – aj keď len s nepatrným množstvom – stráca svoju povahu poľnohospodárskeho výrobku a stáva sa z neho chemický výrobok, z ktorého sa vyberá clo v sadzbe 6,5 % ad valorem. ( 17 )

38.

Sadzba platná pre hotový výrobok (E85) je teda nižšia ako sadzba, ktorá sa vzťahuje na suroviny alebo polotovary (ďalej spoločne „medziprodukty“ ( 18 )), ktoré nemajú pôvod v Spoločenstve, použité na získanie tohto výrobku (bioetanol). Taká situácia sa zvyčajne označuje ako sadzobná anomália, keďže sadzby stanovené spoločným colným sadzobníkom sa spravidla zvyšujú úmerne k prepracovaniu výrobku. ( 19 )

39.

Argos na pojednávaní tiež spresnila, že najprv požiadala o povolenie na zmiešanie uvedených výrobkov v colnom režime prepracovanie pod colným dohľadom. ( 20 ) Uplatnenie tohto režimu by jej umožnilo spracovať v Spoločenstve bioetanol, ktorý nemá pôvod v Únii, bez toho, aby tento výrobok podliehal dovoznému clu, pričom clo by sa vybralo v príslušnej (nižšej) sadzbe len z výrobku získaného spracovaním, nazývaného „prepracovaný výrobok“ (E85), a to pri jeho uvedení do voľného obehu. ( 21 ) Až po zamietavom rozhodnutí táto spoločnosť následne požiadala o povolenie na vykonanie tohto zmiešania na šírom mori v colnom režime pasívny zošľachťovací styk.

40.

Domnievam sa, že v tomto štádiu je vhodné zdôrazniť, že Argos si nezvolila možnosť, ktorá by spočívala v zmiešaní mimo Únie bioetanolu s benzínom s pôvodom v Spoločenstve, ktorý je prepustený do colného režimu vývoz ( 22 ). Uplatnenie tohto režimu však v zásade nie je podmienené predchádzajúcim povolením ( 23 ). Okrem toho každý hospodársky subjekt môže jednoduchšie zmiešať bioetanol s benzínom, ktorý nemá pôvod v Únii, mimo Spoločenstva s cieľom zmeniť ho na výrobok, ktorý spadá pod položku sadzobníka s nižším clom. Také miešanie sa navyše vykonáva v značnom rozsahu. ( 24 )

41.

Argos by však vykonaním zamýšľanej operácie v colnom režime pasívny zošľachťovací styk dosiahla nielen uplatnenie sadzieb pre E85 namiesto sadzieb, ktoré sa vzťahujú na čistý bioetanol, ale aj zníženie dovozného cla vzťahujúceho sa na E85 vo výške (fiktívneho) cla uplatniteľného na dočasne vyvezený benzín (v sadzbe 4,7 % ad valorem ( 25 )). Tento colný režim totiž dovoľuje subjektom, na ktoré sa vzťahuje, odpočítať zo sumy dovozného cla vzťahujúceho sa na tovar získaný zošľachtením, ktorý sa nazýva „zošľachtené výrobky“, sumu dovozného cla, ktoré by sa uplatnilo na dočasne vyvezený tovar Spoločenstva, ak by sa spätne doviezol v nezmenenom stave. ( 26 )

42.

Holandský colný inšpektor v prejednávanom prípade zamietol žiadosť spoločnosti Argos o povolenie na použitie colného režimu pasívny zošľachťovací styk z dôvodu, že nebola splnená požiadavka (označená ako „hospodárske podmienky“) stanovená v článku 148 písm. c) colného kódexu, podľa ktorej také povolenie možno udeliť iba „za predpokladu, že povolenie použitia [tohto colného režimu] [vážne] nepoškodí zásadné záujmy spracovateľov v spoločenstve“.

43.

Vnútroštátny súd sa v podstate pýta, či sa pojem „spracovatelia v Spoločenstve“ v zmysle tohto ustanovenia týka len výrobcov výrobkov podobných zošľachtenému výrobku, ktorý sa má vyrobiť v colnom režime pasívny zošľachťovací styk (E85), v Spoločenstve, alebo aj výrobcov výrobkov podobných medziproduktom, ktoré nemajú pôvod v Spoločenstve a ktoré sa majú stať súčasťou dočasne vyvezeného tovaru pri jeho zošľachtení (bioetanolu), v Spoločenstve.

44.

Skôr než sa budem zaoberať touto otázkou, odpoviem na niektoré tvrdenia gréckej vlády a Komisie, keďže grécka vláda a Komisia síce formálne nevzniesli námietku neprípustnosti uvedenej otázky, ale cieľom týchto tvrdení je v podstate presvedčiť Súdny dvor o tom, že táto otázka je hypotetická.

45.

Grécka vláda tvrdí, že colný režim pasívny zošľachťovací styk sa nevzťahuje na operácie, ktoré sa uskutočňujú na šírom mori, keďže článok 151 ods. 1 colného kódexu vzhľadom na jeho znenie vyžaduje, aby sa zamýšľané operácie uskutočňovali v určitej „krajine“.

46.

V tejto súvislosti poznamenávam, že formulácia použitá v uvedenom článku 151 ods. 1 tohto kódexu sa v ostatných relevantných ustanoveniach neobjavuje. V článku 145 ods. 1 tohto kódexu a v článku 502 ods. 4 vykonávacieho nariadenia sa totiž hovorí o spracovateľských operáciách „[mimo] colného územia spoločenstva“, resp. „mimo spoločenstva“.

47.

Vzhľadom na tento terminologický rozdiel je potrebné nájsť výklad, ktorý čo najviac zodpovedá cieľu uvedeného colného režimu. Tento cieľ spočíva v podstate v tom, aby sa zabránilo výberu cla z tovaru Spoločenstva, ktorý pochádza z voľného obehu a ktorý bol dočasne vyvezený na účely jeho zošľachtenia, pri jeho spätnom dovoze vo forme zošľachtených výrobkov. ( 27 ) Takto dosiahnuté oslobodenie sa uplatní bez ohľadu na to, kam sa tento tovar dočasne odošle.

48.

So zreteľom na taký cieľ je nepodstatné, či sa uvedený tovar prepraví na územie tretieho štátu alebo do oblasti, ktorá nepatrí žiadnemu štátu (ako je šíre more), pokiaľ sa táto oblasť nachádza mimo colného územia Únie.

49.

Preto sa domnievam, že colný režim pasívny zošľachťovací styk sa môže uplatniť, ak sa predmetné operácie uskutočňujú na šírom mori. ( 28 )

50.

Komisia v prvom rade spochybňuje predpoklad, z ktorého vychádza vnútroštátny súd, založený na vyhlásení, ktoré colný inšpektor urobil počas pojednávania na Gerechtshof te Amsterdam (Odvolací súd v Amsterdame), podľa ktorého použitie colného režimu pasívny zošľachťovací styk v prejednávanom prípade vážne nepoškodzuje zásadné záujmy výrobcov E85 v Spoločenstve. ( 29 ) Komisia v tejto súvislosti poukazuje na zápisnicu zo zasadnutia výboru konaného 11. novembra 2009 ( 30 ), z ktorej podľa jej názoru vyplýva, že udelenie povolenia na použitie tohto colného režimu by vážne poškodilo záujmy výrobcov bioetanolu, ako aj E85 v Spoločenstve. Podľa Komisie by pritom prejudiciálna otázka bola irelevantná, ak by sa pripustilo, že uplatnenie uvedeného colného režimu by vážne poškodilo zásadné záujmy výrobcov E85 v Spoločenstve.

51.

Bez toho, aby so som sa vyjadril k otázke, či výbor skutočne konštatoval, že operácia, ktorú Argos zamýšľala uskutočniť, mohla vážne poškodiť zásadné záujmy výrobcov bioetanolu, ako aj E85 v Spoločenstve ( 31 ), poznamenávam, že také konštatovanie v každom prípade nemôže spôsobiť neprípustnosť prejudiciálnej otázky.

52.

Po prvé totiž vzhľadom na to, že tvrdenia Komisie vyznievajú ako spochybnenie skutkového rámca opísaného v rozhodnutí vnútroštátneho súdu, zdôrazňujem, že posúdenie skutkových okolností spadá do pôsobnosti vnútroštátneho súdu. Súdny dvor je teda oprávnený rozhodnúť o výklade alebo platnosti predpisu práva Spoločenstva len na základe skutkových okolností, ktoré mu uvedie tento súd. ( 32 )

53.

Po druhé, ako Súdny dvor konštatoval v rozsudku Friesland Coberco Dairy Foods ( 33 ), závery výboru nie sú záväzné pre vnútroštátne colné orgány. ( 34 ) Aj keby sa teda colný inšpektor odchýlil od týchto záverov ( 35 ), taká skutočnosť by nemohla spôsobiť neplatnosť jeho rozhodnutia, a teda ani viesť k tomu, že prejudiciálna otázka by sa stala hypotetickou.

54.

Po potvrdení prípustnosti tejto otázky ju teraz preskúmam z vecného hľadiska.

55.

Argos zastáva názor, že pojem „spracovatelia v Spoločenstve“ sa v prejednávanom prípade týka výlučne výrobcov E85 v Spoločenstve. Ostatní účastníci prejudiciálneho konania sa naopak domnievajú, že tento pojem zahŕňa aj výrobcov bioetanolu v Spoločenstve.

56.

Tieto protichodné prístupy sú založené najmä na odlišných záveroch vyvodených z rozsudku Friesland Coberco Dairy Foods ( 36 ), v ktorom Súdny dvor podal výklad článku 133 písm. e) colného kódexu. Toto ustanovenie uvádza hospodárske podmienky colného režimu prepracovanie pod colným dohľadom a v tejto súvislosti vyžaduje najmä to, aby nedošlo k vážnemu poškodeniu zásadných záujmov „výrobcov [obdobného] tovaru v spoločenstve“. Súdny dvor v tomto rozsudku dospel k záveru, že pri skúmaní týchto podmienok treba zohľadniť „nielen trh s hotovými výrobkami, ale aj ekonomickú situáciu na trhu so surovinami použitými pri výrobe týchto výrobkov“ ( 37 ).

57.

Grécka a holandská vláda, ako aj Komisia sa vyslovili v prospech analogického uplatnenia záveru, ku ktorému dospel Súdny dvor v uvedenom rozsudku, na colný režim pasívny zošľachťovací styk. Naproti tomu Argos tvrdí, že uvedený záver nemožno rozšíriť na tento colný režim, a to vzhľadom na rozdiely týkajúce sa jednak znenia ustanovení, ktoré uvádzajú hospodárske podmienky colných režimov prepracovanie pod colným dohľadom a pasívny zošľachťovací styk, a jednak cieľov týchto colných režimov.

58.

Z dôvodov, ktoré uvediem ďalej, sa prikláňam k prvému z týchto prístupov.

59.

Na prvý pohľad by určité jazykové argumenty mohli svedčiť v prospech reštriktívneho výkladu článku 148 písm. c) colného kódexu.

60.

V prvom rade výraz „spracovatelia“ vo svojom bežnom význame poukazuje na vykonávanie činností spočívajúcich v zmene stavu výrobku, ktorý už existuje. Pojem „spracovatelia v Spoločenstve“ teda – ako tvrdí Argos – označuje len výrobcov, ktorí spracovávajú medziprodukty s pôvodom v Spoločenstve podobné dočasne vyvezenému tovaru (benzínu) v rámci Únie s cieľom získať hotový výrobok podobný zošľachtenému výrobku (E85). ( 38 )

61.

Okrem toho v článku 148 písm. c) colného kódexu sa hovorí o zásadných záujmoch „spracovateľov v Spoločenstve“, zatiaľ čo v článku 133 písm. e) tohto kódexu sú spomenuté zásadné záujmy „výrobcov v Spoločenstve“. Bolo by možné oprávnene tvrdiť, že normotvorca tým, že v týchto dvoch ustanoveniach použil odlišnú terminológiu, chcel pripísať týmto ustanoveniam odlišný význam.

62.

Napokon, hoci colný kódex nevymedzuje pojem „spracovatelia“, v ôsmich z 23 jazykových verzií tohto kódexu sú na označenie „spracovateľov“ v zmysle článku 148 písm. c) uvedeného kódexu a „spracovateľských operácií“ vymedzených v článku 114 ods. 2 písm. c) toho istého kódexu použité výrazy, ktoré majú rovnaký koreň. ( 39 ) Napríklad v anglickej jazykovej verzii článku 148 písm. c) colného kódexu je použitý výraz „processors“, ktorý odkazuje na pojem „processing“ vymedzený v článku 114 ods. 2 písm. c) tohto kódexu. V holandskej jazykovej verzii týchto ustanovení uvedeného kódexu sú tiež použité výrazy „veredelaars“ a „veredelingshandelingen“.

63.

Tieto úvahy však nemôžu odstrániť akékoľvek nejasnosti týkajúce sa výkladu článku 148 písm. c) tohto kódexu.

64.

V bulharskej, estónskej, chorvátskej, litovskej a fínskej jazykovej verzii colného kódexu sú totiž na označenie „výrobcov“ v zmysle článku 133 písm. e) a „spracovateľov“ v zmysle článku 148 písm. c) tohto kódexu použité tie isté slová. Tieto výrazy, ktoré sa do francúzštiny prekladajú slovom „výrobcovia“, nesvedčia o tom, že ide o výrobok, ktorý už existuje.

65.

Okrem toho v 11 jazykových verziách ( 40 ) má výraz, ktorý označuje „spracovateľov“, použitý v tomto poslednom uvedenom ustanovení rovnaký koreň ako pojem zodpovedajúci „spracovaniu“ v zmysle článku 114 ods. 2 písm. c) druhej zarážky uvedeného kódexu. ( 41 ) Čisto doslovný výklad by teda viedol k tomu, že by sa zohľadnili len záujmy hospodárskych subjektov Spoločenstva, ktoré v Únii vykonávajú činnosti týkajúce sa „spracovania“. Naopak by vylučoval záujmy hospodárskych subjektov, ktoré v Spoločenstve vykonávajú činnosti týkajúce sa „prepracovania“ alebo „opravy“, ktoré však tiež predstavujú „spracovateľské operácie“ v zmysle článku 114 ods. 2 písm. c) toho istého kódexu.

66.

Za týchto podmienok sa domnievam, že Súdny dvor musí vykonať analýzu cieľov a kontextu článku 148 písm. c) colného kódexu. Najmä vzhľadom na rozdiely medzi jazykovými verziami tohto ustanovenia je v súlade s ustálenou judikatúrou potrebné vykladať toto ustanovenie „v kontexte celkovej systematiky a účelu právnej úpravy, ktorej je súčasťou“ ( 42 ). Z dôvodov, ktoré uvediem ďalej, si tieto aspekty vyžadujú extenzívny výklad uvedeného ustanovenia.

67.

Colné režimy s ekonomickým účinkom, ktoré sa odchyľujú od pravidiel stanovených v rámci bežných colných režimov, ktorými sú dovoz a vývoz, umožňujú vyhnúť sa určitým následkom považovaným za škodlivé pre výrobné odvetvie Spoločenstva, ktoré by vyplynuli z uplatnenia týchto pravidiel.

68.

Cieľom colného režimu prepracovanie pod colným dohľadom je udržať spracovateľské činnosti v Únii, ak „výber cla z tovaru podľa jeho opisu v sadzobníku alebo jeho stavu v čase dovozu vedie k vyššiemu clu, než aké by bolo ekonomicky odôvodnené, čo môže podporovať premiestnenie určitých ekonomických činností mimo Únie“ [neoficiálny preklad] ( 43 ). Na tento účel tento colný režim umožňuje spracovať v Únii tovar, ktorý nie je tovarom Spoločenstva, bez toho, aby podliehal dovoznému clu, pričom clo sa vyberie len z prepracovaných výrobkov. ( 44 )

69.

Colný režim prepracovanie pod colným dohľadom sa má konkrétne uplatniť vtedy, keď je dovozné clo týkajúce sa prepracovaných výrobkov nižšie ako clo, ktoré sa vzťahuje na medziprodukty použité pri procese spracovania. ( 45 ) Dôvodom existencie tohto colného režimu sú teda sadzobné anomálie, ktoré by v prípade, ak by ich nebolo možné napraviť pomocou tohto režimu, podporovali premiestnenie spracovateľských činností mimo Únie.

70.

Colný režim pasívny zošľachťovací styk umožňuje zabrániť výberu cla z tovaru Spoločenstva, ktorý bol vyvezený na účely jeho zošľachtenia, pri jeho spätnom dovoze vo forme zošľachtených výrobkov. ( 46 ) Tento colný režim teda uľahčuje premiestnenie určitých spracovateľských činností mimo Únie, čo normotvorca Spoločenstva považoval za odôvodnené vzhľadom na technické alebo ekonomické dôvody v rámci medzinárodnej deľby práce. ( 47 )

71.

S výhodou, ktorú tieto colné režimy poskytujú subjektom, na ktoré sa vzťahujú, je však potenciálne spojená ujma na iných záujmoch výrobného odvetvia Spoločenstva. ( 48 ) Normotvorca, ktorý si uvedomoval také riziko, dbal na zabezpečenie rovnováhy medzi dotknutými záujmami, pričom udelenie povolenia na použitie uvedených colných režimov podmienil dodržaním určitých hospodárskych podmienok. Ich cieľom je – tak v rámci colného režimu prepracovanie pod colným dohľadom, ako aj v rámci colného režimu pasívny zošľachťovací styk – zabrániť tomu, aby uplatňovanie týchto režimov s cieľom stimulovať výrobnú činnosť subjektov, na ktoré sa tieto režimy vzťahujú, poškodzovalo „zásadné záujmy“ iných hospodárskych subjektov Spoločenstva. ( 49 ) Uvedené podmienky teda bránia tomu, aby použitie týchto colných režimov, ktoré sa odchyľujú od bežných colných režimov, skôr oslabilo, než posilnilo výrobné odvetvie Spoločenstva.

72.

Normotvorca podľa môjho názoru práve z tohto hľadiska vymedzil hospodárske podmienky colných režimov s ekonomickým účinkom extenzívne a v tejto súvislosti priznal značnú mieru voľnej úvahy príslušným colným orgánom, aby overili ich dodržanie, a tiež výboru, ktorý im má s tým prípadne pomôcť.

73.

Terminológia použitá v ustanoveniach týkajúcich sa týchto podmienok teda bráni tomu, aby bolo skúmanie týchto podmienok príliš obmedzené. Tieto ustanovenia nevymedzujú konkrétne okolnosti, ktoré sa majú pri tomto skúmaní zohľadniť, ani trhy, ktorých sa toto skúmanie týka. V článku 133 písm. e) colného kódexu sa hovorí o zásadných záujmoch výrobcov „[obdobného] tovaru“ v Spoločenstve, pričom toto ustanovenie nespresňuje požadovanú mieru podobnosti alebo zastupiteľnosti. V článku 148 písm. c) colného kódexu a v článku 502 ods. 4 vykonávacieho nariadenia sú spomenuté zásadné záujmy „spracovateľov v Spoločenstve“, bez špecifikácie trhov, ktorých sa týkajú činnosti týchto spracovateľov. Nový colný kódex tiež len veľmi stručne odkazuje na záujmy „výrobcov v Únii“. ( 50 )

74.

Okrem toho colné orgány nie sú povinné poradiť sa v rámci tohto skúmania s Komisiou ( 51 ) a v prípade, ak sa rozhodnú, že sa poradia s Komisiou, a ak sa Komisia obráti na výbor, nie sú viazané jeho závermi. ( 52 )

75.

Vzhľadom na tieto úvahy sa domnievam, že uvedené hospodárske podmienky treba vykladať a uplatňovať flexibilne ( 53 ) s cieľom umožniť príslušným colným orgánom, aby v plnom rozsahu zohrávali svoju úlohu strážcov rovnováhy dotknutých záujmov. Okrem toho, keďže colné režimy s ekonomickým účinkom sa odchyľujú od všeobecných pravidiel, považujem tiež za odôvodnené, aby sa podmienky udelenia povolenia na ich použitie vykladali extenzívne.

76.

Naopak sa domnievam, že zmyslu a cieľom colného režimu pasívny zošľachťovací styk by odporovalo, ak by tieto orgány vzhľadom na reštriktívny výklad hospodárskych podmienok tohto colného režimu nemohli zohľadniť zásadné záujmy určitých hospodárskych subjektov Spoločenstva, aj keď by preukázali, že udelenie povolenia na použitie tohto colného režimu by mohlo vážne poškodiť záujmy týchto subjektov.

77.

Inak povedané, ak sa má dosiahnuť cieľ hospodárskych podmienok uvedeného colného režimu, ako vyplýva z bodu 71 týchto návrhov, podľa môjho názoru nie je možné rozlišovať ohrozené záujmy podľa toho, či sa týkajú trhu s hotovými výrobkami, polotovarmi alebo surovinami použitými pri zošľachtení.

78.

Taký výklad navyše nemôže neprimerane obmedziť práva žiadateľov ani sťažiť konanie o udelení povolenia na použitie colného režimu pasívny zošľachťovací styk.

79.

V tejto súvislosti pripomínam, že podľa článku 502 ods. 1 v spojení s článkom 585 ods. 5 vykonávacieho nariadenia sa hospodárske podmienky colného režimu pasívny zošľachťovací styk považujú za splnené, pokiaľ neexistujú indikácie o opaku, pričom v takom prípade treba overiť, či sú tieto podmienky dodržané. Dôkazné bremeno, pokiaľ ide o splnenie týchto podmienok, teda nespočíva na žiadateľovi o povolenie: prináleží colným orgánom preukázať, že tieto podmienky nie sú dodržané. Tieto orgány navyše vôbec nie sú povinné systematicky skúmať uvedené podmienky z hľadiska rôznych zásadných záujmov výrobného odvetvia Spoločenstva, ktoré možno vziať do úvahy. Také skúmanie sa totiž vykoná len v prípade, ak existujú indikácie o riziku vážneho poškodenia takých záujmov.

80.

Domnievam sa, že tento mechanizmus domnienky v spojení s flexibilitou priznanou colným orgánom umožňujú zosúladiť podporu záujmov žiadateľov, ako aj účinnosť konaní o udelení povolenia na jednej strane s ochranou záujmov výrobného odvetvia Spoločenstva ako celku na druhej strane.

81.

Ako vyplýva z bodov 67 až 71 týchto návrhov, hospodárske podmienky spojené s colnými režimami prepracovanie pod colným dohľadom a pasívny zošľachťovací styk sledujú rovnaký cieľ. Tieto podmienky majú ako celok zabrániť tomu, aby nad stimulačným účinkom uplatňovania týchto colných režimov na určité výrobné odvetvie Spoločenstva neprevážila vážna ujma spôsobená iným priemyselným odvetviam Spoločenstva. Dotknuté záujmy teda treba podľa môjho názoru zohľadniť v rámci skúmania hospodárskych podmienok každého z týchto colných režimov rovnako.

82.

Súdny dvor pritom už v rozsudku Friesland Coberco Dairy Foods konštatoval, že hospodárske podmienky colného režimu prepracovanie pod colným dohľadom majú zabrániť nielen poškodeniu záujmov výrobcov hotových výrobkov podobných prepracovaným výrobkom v Spoločenstve, ale aj poškodeniu záujmov výrobcov medziproduktov podobných medziproduktom, ktoré sa používajú pri výrobe týchto hotových výrobkov, v Spoločenstve. ( 54 )

83.

Na podporu takého záveru Súdny dvor konštatoval, že tento colný režim sa tým, že oslobodzuje subjekty, na ktoré sa vzťahuje, od cla z medziproduktov dovážaných z tretích krajín, ktoré sa použijú v procese spracovania, môže dotknúť zásadných záujmov prípadných výrobcov výrobkov podobných týmto medziproduktom v Spoločenstve. ( 55 )

84.

Tieto úvahy možno podľa môjho názoru analogicky uplatniť aj na colný režim pasívny zošľachťovací styk.

85.

Je pravda, že colný režim pasívny zošľachťovací styk tým, že uľahčuje zošľachťovanie tovaru Spoločenstva mimo Únie, ohrozuje predovšetkým záujmy podnikov v Spoločenstve, ktoré spracovávajú rovnaký tovar v rámci Únie. ( 56 )

86.

Okrem toho proces zošľachťovania môže viesť – ale nevyhnutne nevedie – k tomu, že výrobky, ktoré nemajú pôvod v Spoločenstve, sa stanú súčasťou dočasne vyvezeného tovaru (Spoločenstva). Uplatnenie colného režimu pasívny zošľachťovací styk na rozdiel od prepracovania pod colným dohľadom však neprináša nijaké colné zvýhodnenie z hľadiska výrobkov, ktoré nemajú pôvod v Spoločenstve a ktoré sa prípadne pri tomto procese stali súčasťou zošľachtených výrobkov (keďže oslobodenie sa týka len dočasne vyvezeného tovaru). ( 57 ) Ujma na záujmoch výrobcov medziproduktov v Spoločenstve, ktorú môže uvedený colný režim spôsobiť, teda nie je zjavná.

87.

Hoci táto úvaha môže podľa mňa vysvetliť, prečo je znenie článku 133 písm. e) a článku 148 písm. c) colného kódexu vo väčšine jazykových verzií odlišné, faktom zostáva, že colný režim pasívny zošľachťovací styk v určitých situáciách môže vyvolať ten istý konflikt záujmov ako colný režim prepracovanie pod colným dohľadom.

88.

Skutkové okolnosti sporu vo veci samej poukázali na to, že ak sú colné sadzby vzťahujúce sa na zošľachtené výrobky nižšie ako colné sadzby, ktoré sa vzťahujú na medziprodukty, ktoré nemajú pôvod v Spoločenstve, použité pri operácii pasívneho zošľachťovacieho styku, taká operácia vedie k rovnakému výsledku ako operácia uskutočnená v colnom režime prepracovanie pod colným dohľadom.

89.

Po uskutočnení oboch týchto operácií sa dovozné clo vyberá len z hotových výrobkov, a to v sadzbách, ktoré sa vzťahujú na tieto výrobky. Medziprodukty, ktoré nemajú pôvod v Spoločenstve, použité pri zošľachťovaní alebo spracovaní, naopak ako také nepodliehajú clu. Medziprodukty, ktoré nemajú pôvod v Únii, sa teda upravia s cieľom získať výrobok prepustený do voľného obehu v Spoločenstve na základe zaplatenia nižšieho cla, než aké by sa vybralo pri dovoze týchto medziproduktov v prípade, ak by k takej úprave nedošlo.

90.

Jediný rozdiel medzi týmito dvoma operáciami z hľadiska výberu cla teda spočíva v dodatočnom colnom zvýhodnení, ktoré získa subjekt, na ktorý sa vzťahuje colný režim pasívny zošľachťovací styk, konkrétne v oslobodení od (fiktívneho) dovozného cla vzťahujúceho sa na dočasne vyvezený tovar Spoločenstva.

91.

V takom prípade operácia pasívneho zošľachťovacieho styku vyvoláva rovnaký konflikt záujmov – pričom tento konflikt je v dôsledku takého oslobodenia ešte väčší –, aký Súdny dvor konštatoval v rozsudku Friesland Coberco Dairy Foods v súvislosti s colným režimom prepracovanie pod colným dohľadom. ( 58 )

92.

V prejednávanom prípade by Argos primiešaním benzínu do bioetanolu získala výhodu spočívajúcu v uplatnení colných sadzieb, ktoré sú oveľa nižšie než colné sadzby, ktoré by sa vzťahovali na dovoz čistého bioetanolu. Určite by to mohlo mať nepriaznivý vplyv na konkurenčné postavenie výrobcov bioetanolu v Spoločenstve. Také znevýhodnenie, ktoré by vyplynulo predovšetkým zo samotného dovozu E85 namiesto nedenaturovaného bioetanolu, by sa ešte prehĺbilo, ak by sa na základe colného režimu pasívny zošľachťovací styk clo vzťahujúce sa na dovoz E85 znížilo o sumu zodpovedajúcu (fiktívnemu) clu za benzínovú zložku tohto výrobku.

93.

Dôsledky vyššie uvedenej sadzobnej anomálie by navyše boli ešte rozsiahlejšie vzhľadom na to, že bioetanol tvorí približne 85 % zošľachteného výrobku. Okrem toho v záveroch výboru sa uvádza, že – ako Argos potvrdila na pojednávaní – E85, ktorého sa týka predmetná žiadosť, sa mal – aspoň sčasti – primiešať do benzínu s cieľom získať tradičné palivo s nižším obsahom bioetanolu (5 %), nazývané E5. ( 59 ) Tento E85 by sa teda (po úprave pomerov zmiešaných zložiek) použil na rovnaký účel ako čistý bioetanol, ktorý sa mal primiešať do benzínu. Práve na základe týchto úvah výbor, ako aj colný inšpektor konštatovali, že hrozí vážne poškodenie zásadných záujmov výrobcov bioetanolu v Spoločenstve.

94.

Je však nesporné, že povolenie na použitie colného režimu prepracovanie pod colným dohľadom na účely vykonania zamýšľaného zmiešania na colnom území Únie by sa mohlo udeliť len v prípade, ak by nehrozilo vážne poškodenie záujmov výrobcov bioetanolu v Spoločenstve. Argos navyše požiadala o povolenie na tento účel zbytočne. ( 60 )

95.

Za týchto podmienok a fortiori nemožno povoliť použitie colného režimu pasívny zošľachťovací styk, keďže môže spôsobiť ešte väčšiu ujmu na záujmoch výrobcov bioetanolu v Spoločenstve, než aká by vyplynula z uplatnenia colného režimu prepracovanie pod colným dohľadom.

96.

Preto sa domnievam, že extenzívny výklad, ktorý podal Súdny dvor v rozsudku Friesland Coberco Dairy Foods ( 61 ), treba použiť aj v rámci colného režimu pasívny zošľachťovací styk.

97.

Argumentácia, ktorú Súdny dvor rozvinul pre úplnosť v bode 51 tohto rozsudku a podľa ktorej výklad, ktorý podal v tomto rozsudku, „predstavuje… jediný výklad, ktorý umožňuje zohľadniť požiadavky spoločných politík Spoločenstva vrátane spoločnej poľnohospodárskej politiky [PAC]“, je v prejednávanom prípade podľa môjho názoru tiež relevantná. Výroba bioetanolu v Únii sa totiž považuje za činnosť, ktorá je súčasťou PAC, ktorú majú chrániť vysoké clá. Operácia, ktorej sa týka žiadosť spoločnosti Argos, by pritom umožnila vyhnúť sa týmto clám a navyše získať aj oslobodenie stanovené na základe colného režimu pasívny zošľachťovací styk.

98.

Okrem toho poznamenávam, že prístup, ktorý navrhujem, neodporuje bodu 21 rozsudku Wacker Werke, na ktorý Argos poukázala vo svojich písomných pripomienkach. Súdny dvor v ňom síce konštatoval, že prípadný vznik sadzobných anomálií, ktoré poskytujú colné zvýhodnenie dotknutému hospodárskemu subjektu, predstavuje „nevyhnutné riziko“ colného režimu pasívny zošľachťovací styk, ktoré treba tolerovať. ( 62 ) Také konštatovanie však treba chápať vzhľadom na jeho kontext.

99.

Vo veci, v ktorej bol vydaný tento rozsudok, predmetná sadzobná anomália spočívala v rozdielnom cle, ktoré sa netýkalo na jednej strane zošľachtených výrobkov a na druhej strane tovaru, ktorý nie je tovarom Spoločenstva a ktorý sa stal súčasťou týchto výrobkov pri zošľachťovaní, ale zošľachtených výrobkov na jednej strane a dočasne vyvezeného tovaru Spoločenstva na druhej strane. Táto vec vyvolávala jedine otázku, či bolo na účely určenia colnej hodnoty dočasne vyvezeného tovaru potrebnej na výpočet oslobodenia na základe tohto colného režimu relevantné, že (fiktívne) dovozné clo za tento tovar bolo vyššie ako dovozné clo vzťahujúce sa na zošľachtené výrobky – takže použitie colného režimu pasívny zošľachťovací styk by potenciálne viedlo k úplnému oslobodeniu od dovozného cla. Nešlo teda o posúdenie otázky, či dôsledky sadzobných anomálií možno zohľadniť pri skúmaní hospodárskych podmienok colného režimu pasívny zošľachťovací styk.

100.

Z tohto hľadiska z bodu 21 rozsudku Wacker Werke podľa môjho názoru nevyplýva nijaký záver, ktorý by bol relevantný v rámci prejednávanej veci. Súdny dvor v ňom v každom prípade špecifikoval konštatovanie, že riziko vyplývajúce z existencie sadzobných anomálií sa má v zásade tolerovať. ( 63 )

101.

Ako tvrdí grécka vláda a Komisia, znenie iných nástrojov medzinárodného práva a práva Únie podporuje výklad, ktorý obhajujem.

102.

Kjótske usmernenia vylučujú použitie colného režimu pasívny zošľachťovací styk, ak zamýšľané operácie môžu vážne poškodiť zásadné záujmy „domácich spracovateľov alebo výrobcov“. ( 64 ) Hoci tieto usmernenia nie sú záväzné a hoci Únia v každom prípade nepristúpila k prílohe, ktorej výklad podávajú ( 65 ), predstavujú relevantnú okolnosť týkajúcu sa kontextu. Poskytujú totiž určité vysvetlenia, pokiaľ ide o spôsob, akým zmluvné strany revidovaného Kjótskeho dohovoru vnímajú ciele a záujmy, ktorých sa týka colný režim pasívny zošľachťovací styk.

103.

Okrem toho článok 211 ods. 4 písm. b) nového colného kódexu, ktorý sa týka všetkých zošľachťovacích colných režimov ( 66 ), v súčasnosti stanovuje, že povolenie na prepustenie do jedného z nich možno udeliť len vtedy, ak okrem iného nehrozí, že to nepoškodí „základné záujmy výrobcov v Únii“ ( 67 ). Hospodárske podmienky týchto colných režimov sa teda budú s účinnosťou od 1. mája 2016 týkať základných záujmov všetkých výrobcov Únie, či už vyrábajú výrobky podobné prepracovaným výrobkom alebo medziproduktom používaným pri spracovaní.

104.

Nič pritom nenasvedčuje záveru, že normotvorca tým chcel zaviesť podstatnú zmenu, pokiaľ ide o hospodárske podmienky colného režimu pasívny zošľachťovací styk. ( 68 ) Táto zmena teda podľa môjho názoru vyplýva z úsilia zjednodušiť právnu úpravu s cieľom zoskupiť hospodárske podmienky, ktoré sa vzťahujú na rôzne colné režimy, do toho istého ustanovenia.

105.

Vzhľadom na vyššie uvedené sa domnievam, že článok 148 písm. c) colného kódexu sa má vykladať v tom zmysle, že pojem „spracovatelia v Spoločenstve“ v zmysle tohto ustanovenia sa týka nielen výrobcov výrobkov podobných zošľachteným výrobkom, ktoré sú predmetom žiadosti o povolenie na použitie colného režimu pasívny zošľachťovací styk, v Spoločenstve, ale aj výrobcov výrobkov podobných surovinám alebo polotovarom, ktoré nemajú pôvod v Spoločenstve a ktoré sa majú počas spracovateľských operácií, ktorých sa týka táto žiadosť, stať súčasťou dočasne vyvezeného tovaru Spoločenstva, v Spoločenstve.

106.

V tejto súvislosti pripomínam, že prípadné dôsledky uplatnenia colného režimu pasívny zošľachťovací styk pre zásadné záujmy jednej alebo druhej z týchto kategórií výrobcov sa môžu skutočne skúmať len v prípade, ak existujú indikácie, z ktorých vyplýva, že použitie tohto colného režimu by mohlo vážne poškodiť tieto záujmy. ( 69 )

107.

Komisia v podstate pre prípad, že Súdny dvor poskytne zápornú odpoveď na prejudiciálnu otázku, subsidiárne uvádza, že použitie colného režimu pasívny zošľachťovací styk by v prejednávanom prípade predstavovalo zneužívajúci postup.

108.

Hoci v prejednávanom prípade navrhujem odpovedať na prejudiciálnu otázku kladne a hoci vnútroštátny súd nepoložil Súdnemu dvoru otázku týkajúcu sa prípadnej existencie zneužitia práva ( 70 ), pre úplnosť sa budem touto problematikou v krátkosti zaoberať.

109.

Na úvod zdôrazňujem, že doktrína zneužitia práva má subsidiárnu a výnimočnú povahu a predstavuje „bezpečnostnú poistku“, ktorá umožňuje odoprieť výhodu, ktorá sa považuje za neopodstatnenú, alebo nariadiť jej vrátenie, hoci zákonné podmienky na získanie takej výhody sú inak z formálneho hľadiska splnené.

110.

V zmysle článku 4 ods. 3 nariadenia (ES, Euratom) č. 2988/95 ( 71 ) a podľa ustálenej judikatúry existencia zneužívajúceho postupu predpokladá splnenie subjektívneho prvku a objektívneho prvku. Prvý uvedený prvok vyžaduje, aby hlavným cieľom predmetného konania bolo získať výhodu vyplývajúcu z právnej úpravy Spoločenstva tým, že sa umelo vytvoria podmienky potrebné na jej získanie. ( 72 ) Druhý uvedený prvok označuje súhrn objektívnych skutočností, z ktorých vyplýva, že aj napriek formálnemu dodržaniu podmienok stanovených právnou úpravou Spoločenstva nebol dosiahnutý cieľ sledovaný touto právnou úpravou. ( 73 ) Hoci Súdny dvor môže poskytnúť v tejto súvislosti určité usmernenia, v konečnom dôsledku prináleží príslušným vnútroštátnym súdom, aby s prihliadnutím na všetky okolnosti prejednávaného prípadu preverili, či sú tieto prvky splnené. ( 74 )

111.

So zreteľom na tieto zásady bude potrebné poskytnúť vnútroštátnemu súdu určité usmernenia, ktoré mu môžu pomôcť pri jeho posudzovaní.

112.

V tejto súvislosti v prvom rade pripomínam, že – ako som uviedol v bode 35 týchto návrhov – prepustenie benzínu s pôvodom v Spoločenstve do colného režimu pasívny zošľachťovací styk v rámci operácie opísanej v žiadosti spoločnosti Argos podľa samotného vyjadrenia tejto spoločnosti nemá nijaký iný technický alebo ekonomický dôvod než získanie colných výhod.

113.

Za týchto podmienok by po prvé bolo možné konštatovať subjektívny prvok, pokiaľ má preprava benzínu s pôvodom v Spoločenstve na šíre more na účely jeho zmiešania s bioetanolom umelý charakter a jej jediným cieľom je vyhnúť sa vysokému clu na bioetanol a zároveň využiť oslobodenie od (fiktívneho) cla na dočasne vyvezený benzín.

114.

Po druhé vzhľadom na tie isté úvahy mám podozrenie, že udelenie povolenia na použitie tohto colného režimu spoločnosti Argos by nesplnilo cieľ, pre ktorý bol tento colný režim zavedený. Ako vyplýva z bodu 70 týchto návrhov, týmto cieľom je zabrániť výberu cla z tovaru Spoločenstva, ktorý bol dočasne vyvezený na účely jeho zošľachtenia, pokiaľ premiestnenie spracovateľských operácií vychádza z technických alebo ekonomických dôvodov.

115.

Aj za predpokladu, že vnútroštátny súd by dospel k záveru, že použitie colného režimu pasívny zošľachťovací styk v prípade zamýšľanej operácie v prejednávanom prípade predstavuje zneužitie práva, by sa však taký záver nevzťahoval na samotný postup spočívajúci v tom, že sa mimo Únie zmieša 85 % bioetanolu s 15 % benzínu a takto získaný E85 sa dovezie do Únie s uplatnením sadzieb platných pre E85 namiesto sadzieb, ktoré sa vzťahujú na bioetanol v nezmenenom stave. ( 75 )

116.

Podľa môjho názoru možno sotva pochybovať o tom, že takú operáciu nemožno samu osebe označiť za zneužívajúcu. Nikto totiž nepopiera, že E85 má iné vlastnosti a používa sa na iné účely ako bioetanol. ( 76 ) Aj keby teda hlavným cieľom takého zmiešania bolo vyhnúť sa sadzbám, ktoré sa vzťahujú na bioetanol, toto zmiešanie by malo aj určité samostatné technické a/alebo ekonomické dôvody. Preto by chýbal aspoň subjektívny prvok zneužitia práva.

117.

Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy sa domnievam, že doktrína zneužitia práva môže v situácii, o akú ide vo veci samej, brániť použitiu colného režimu pasívny zošľachťovací styk, čo však musí overiť vnútroštátny súd. Naopak táto doktrína nemôže v zásade brániť dovozcom v tom, aby využili sadzobnú anomáliu tým, že spracujú bioetanol určený na dovoz do Únie na E85 s cieľom dosiahnuť zmenu jeho colného zatriedenia. V konečnom dôsledku prináleží normotvorcovi, aby v prípade, ak to považuje za vhodné, napravil takú anomáliu.

118.

Navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na otázku, ktorú položil Hoge Raad der Nederlanden (Najvyšší súd Holandska), takto:

Článok 148 písm. c) nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva, zmeneného a doplneného nariadením Komisie (ES) č. 214/2007 z 28. februára 2007, sa má vykladať v tom zmysle, že pojem „spracovatelia v Spoločenstve“ v zmysle tohto ustanovenia sa týka nielen výrobcov výrobkov podobných zošľachteným výrobkom, ktoré sú predmetom žiadosti o povolenie na použitie colného režimu pasívny zošľachťovací styk, v Spoločenstve, ale aj výrobcov výrobkov podobných surovinám alebo polotovarom, ktoré nemajú pôvod v Spoločenstve a ktoré sa majú počas spracovateľských operácií, ktorých sa týka táto žiadosť, stať súčasťou dočasne vyvezeného tovaru Spoločenstva, v Spoločenstve.