14.5.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 166/3


Rozsudok Súdneho dvora (piata komora) z 22. marca 2018 (návrhy na začatie prejudiciálneho konania, ktoré podal Lietuvos Aukščiausiasis Teismas – Litva) – konania začaté na návrh Agniešky Anisimovienė a i. (C-688/15)/„Indėlių ir investicijų draudimas“ VĮ (C-109/16)

(Spojené veci C-688/15 a 109/16) (1)

((Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Systémy ochrany vkladov a náhrad pre investorov - Smernica 94/19/ES - Článok 1 ods. 1 - Vklady - Dočasné úložky vyplývajúce z bežných bankových činností - Smernica 97/9/ES - Článok 2 ods. 2 druhý pododsek - Finančné prostriedky dlžné investorovi alebo patriace investorovi, ktoré investičná spoločnosť drží na jeho účet v súvislosti s investičnou činnosťou - Úverová inštitúcia vydávajúca prevoditeľné cenné papiere - Finančné prostriedky, ktoré jednotlivci odovzdali tejto inštitúcii na upísanie budúcich prevoditeľných cenných papierov - Uplatnenie smernice 2004/39/ES - Konkurz na majetok uvedenej inštitúcie pred vydaním dotknutých prevoditeľných cenných papierov - Verejnoprávny podnik poverený systémom ochrany vkladov a náhrad pre investorov - Možnosť dovolávať sa smerníc 94/19/ES a 97/9/ES voči tomuto podniku))

(2018/C 166/03)

Jazyk konania: litovčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Lietuvos Aukščiausiasis Teismas

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Agnieška Anisimovienė a i.

za účasti: bankas „Snoras“ AB, v likvidácii, „Indėlių ir investicijų draudimas“ VĮ, bankas „Finasta“ AB (C-688/15)

„Indėlių ir investicijų draudimas“ VĮ

za účasti: Alvydas Raišelis, bankas „Snoras“ AB, v likvidácii (C-109/16)

Výrok rozsudku

1.

Na jednej strane ustanovenia smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/9/ES z 3. marca 1997 o systémoch náhrad pre investorov a na druhej strane ustanovenia smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/19/ES z 30. mája 1994 o systémoch ochrany vkladov, zmenenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/14/EÚ z 11. marca 2009, sa majú vykladať v tom zmysle, že na pohľadávky týkajúce sa finančných prostriedkov odpísaných z účtov v úverovej inštitúcii, ktorých držiteľmi sú jednotlivci, a pripísaných na účty otvorené v mene tejto inštitúcie na upísanie budúcich prevoditeľných cenných papierov, ktorých emitentom mala byť táto posledná uvedená inštitúcia, za okolností, keď sa emisia týchto cenných papierov napokon neuskutočnila vzhľadom na vyhlásenie konkurzu na majetok tejto inštitúcie, sa vzťahujú tak systémy náhrad pre investorov upravené smernicou 97/9, ako aj systémy ochrany vkladov upravené smernicou 94/19.

2.

Článok 2 ods. 3 smernice 97/9 sa má vykladať v tom zmysle, že v situácii, v ktorej sa na pohľadávky vzťahujú tak systémy ochrany vkladov upravené smernicou 94/19, ako aj systémy náhrad pre investorov upravené smernicou 97/9, a v ktorej vnútroštátny zákonodarca nezaradil takého pohľadávky do systému podľa jednej alebo druhej z týchto dvoch smerníc, konajúci súd nemôže sám rozhodnúť na základe tohto ustanovenia, ktorý zo systémov môžu využiť veritelia uvedených pohľadávok. V takejto situácii naproti tomu prislúcha týmto veriteľom, aby si zvolili náhradu z jedného alebo druhého z týchto systémov stanovených vnútroštátnym právom na uplatnenie týchto dvoch smerníc.

3.

Na jednej strane článok 1 bod 1 smernice 94/19, zmenenej smernicou 2009/14, a na druhej strane článok 1 bod 4, ako aj článok 2 ods. 2 druhý pododsek smernice 97/9 sa majú vykladať v tom zmysle, že sa ich môžu dovolávať pred vnútroštátnym súdom jednotlivci, aby podložili svoje žaloby o náhradu voči verejnoprávnemu podniku členského štátu poverenému v tomto členskom štáte systémami ochrany vkladov a náhrad pre investorov.


(1)  Ú. v. EÚ C 106, 21.3.2016.

Ú. v. EÚ C 156, 2.5.2016.