14.12.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 414/11

Rozsudok Súdneho dvora (štvrtá komora) z 21. októbra 2015 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Vărchoven kasacionen săd – Bulharsko) – Vasilka Ivanova Gogova/Ilja Dimitrov Iljev

(Vec C-215/15) (1)

((Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Súdna spolupráca v občianskych veciach - Právomoc, uznávanie a výkon rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností - Nariadenie (ES) č. 2201/2003 - Pôsobnosť - Článok 1 ods. 1 písm. b) - Nadobúdanie, výkon, prenesenie, obmedzenie alebo odňatie rodičovských práv a povinností - Článok 2 - Pojem „rodičovské práva a povinnosti“ - Spor medzi rodičmi týkajúci sa možnosti dieťaťa vycestovať do zahraničia a vydania cestovného pasu dieťaťu - Dohoda o súdnej právomoci - Článok 12 - Podmienky - Prijatie právomoci súdov, ktoré rozhodujú o veci - Neúčasť žalovaného na konaní - Nespochybnenie právomoci zástupcom žalovaného, ktorého ustanovil súd ex offo))

(2015/C 414/14)

Jazyk konania: bulharčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Vărchoven kasacionen săd

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Vasilka Ivanova Gogova

Žalovaný: Ilja Dimitrov Iljev

Výrok rozsudku

1.

Žaloba, ktorou jeden z rodičov navrhuje súdu, aby nahradil chýbajúci súhlas druhého rodiča s vycestovaním dieťaťa mimo územie členského štátu, v ktorom má dieťa obvyklý pobyt, a s podaním žiadosti o vydanie cestovného pasu na meno tohto dieťaťa, patrí do vecnej pôsobnosti nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000, pričom rozhodnutie prijaté na základe tejto žaloby musia orgány členského štátu, ktorého štátnym príslušníkom je uvedené dieťa, zohľadniť v správnom konaní týkajúcom sa vydania tohto cestovného pasu.

2.

Článok 12 ods. 3 písm. b) nariadenia č. 2201/2003 sa má vykladať v tom zmysle, že právomoc súdov, ktoré rozhodujú o návrhu z oblasti rodičovských práv a povinností, nemožno považovať za právomoc, ktorú „všetci účastníci konania prijali… výslovne alebo iným jednoznačným spôsobom“ v zmysle tohto ustanovenia, len z dôvodu, že zástupca ad litem, ktorý zastupuje žalovaného a bol ustanovený týmito súdmi ex offo vzhľadom na nemožnosť doručiť žalovanému žalobu, ktorou sa začalo toto konanie, nevzniesol námietku nedostatku právomoci týchto súdov.

(1)  Ú. v. EÚ C 236, 20.7.2015.