|
20.2.2017 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
C 53/11 |
Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) z 21. decembra 2016 (návrhy na začatie prejudiciálneho konania, ktoré podali Kammarrätten i Stockholm, Court of Appeal (England & Wales) (Civil Division) – Spojené kráľovstvo, Švédsko) – Tele2 Sverige AB/Post- och telestyrelsen (C-203/15), Secretary of State for the Home Department/Tom Watson, Peter Brice, Geoffrey Lewis (C-698/15)
(Spojené veci C-203/15 a C-698/15) (1)
((Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Elektronické komunikácie - Spracúvanie osobných údajov - Dôvernosť elektronických komunikácií - Ochrana - Smernica 2002/58/ES - Článok 5, 6 a 9, ako aj článok 15 ods. 1 - Charta základných práv Európskej únie - Články 7, 8 a 11, ako aj článok 52 ods. 1 - Vnútroštátna právna úprava - Poskytovatelia elektronických komunikačných služieb - Povinnosť všeobecného a nediferencovaného uchovávania údajov o prenose dát a polohe - Vnútroštátne orgány - Prístup k údajom - Neexistencia predbežnej kontroly zo strany súdu alebo nezávislého správneho orgánu - Zlučiteľnosť s právom Únie))
(2017/C 053/13)
Jazyk konania: angličtina
Vnútroštátne súdy, ktoré podali návrhy na začatie prejudiciálneho konania
Kammarrätten i Stockholm, Court of Appeal (England & Wales) (Civil Division)
Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom
Žalobcovia: Tele2 Sverige AB (C-203/15), Secretary of State for the Home Department (C-698/15)
Žalovaní: Post- och telestyrelsen (C-203/15), Tom Watson, Peter Brice, Geoffrey Lewis (C-698/15)
za účasti: Open Rights Group, Privacy International, The Law Society of England and Wales
Výrok rozsudku
|
1. |
Článok 15 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES z 12. júla 2002 týkajúcej sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií (smernica o súkromí a elektronických komunikáciách), zmenenej a doplnenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/136/ES z 25. novembra 2009, v spojení s článkami 7, 8 a 11, ako aj s článkom 52 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie, sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá na účely boja proti trestnej činnosti stanovuje všeobecné a nediferencované uchovávanie všetkých údajov o prenose dát a polohe všetkých účastníkov a registrovaných užívateľov týkajúce sa všetkých prostriedkov elektronickej komunikácie. |
|
2. |
Článok 15 ods. 1 smernice 2002/58, zmenenej a doplnenej smernicou 2009/136, v spojení s článkami 7, 8 a 11, ako aj s článkom 52 ods. 1 charty základných práv sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá upravuje ochranu a bezpečnosť údajov o prenose dát a polohe, konkrétne prístup príslušných vnútroštátnych orgánov k uchovávaným údajom, ale tento prístup v rámci boja proti trestnej činnosti neobmedzuje len na účely boja proti závažnej trestnej činnosti, nepodmieňuje uvedený prístup predbežnou kontrolou zo strany súdu alebo nezávislého správneho orgánu, a nevyžaduje, že predmetné údaje sa musia uchovávať na území Únie. |
|
3. |
Druhá otázka, ktorú položil Court of Appeal (England & Wales) (Civil Division) [Odvolací súd (Anglicko a Wales) (občianskoprávny senát), Spojené kráľovstvo] je neprípustná. |