|
12.9.2016 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
C 335/18 |
Rozsudok Súdneho dvora (druhá komora) zo 14. júla 2016 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Cour d’appel de Paris – Francúzsko) – Granarolo SpA/Ambrosi Emmi France SA
(Vec C-196/15) (1)
((Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Súdna spolupráca v občianskych a obchodných veciach - Nariadenie (ES) č. 44/2001 - Článok 5 bod 1 a 3 - Príslušný súd - Pojmy „v zmluvných veciach“ a „vo veciach z iného ako zmluvného vzťahu“ - Náhle ukončenie dlhodobých stabilných obchodných vzťahov - Žaloba o náhradu škody - Pojmy „predaj tovaru“ a „poskytovanie služieb“))
(2016/C 335/24)
Jazyk konania: francúzština
Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania
Cour d’appel de Paris
Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom
Žalobkyňa: Granarolo SpA
Žalovaná: Ambrosi Emmi France SA
Výrok rozsudku
|
1. |
Článok 5 bod 3 nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach sa má vykladať v tom zmysle, že žaloba o náhradu škody z dôvodu náhleho ukončenia dlhodobých stabilných obchodných vzťahov, akými sú vzťahy v konaní vo veci samej, nepatrí do oblasti náhrady škody z iného ako zmluvného vzťahu v zmysle tohto nariadenia, ak medzi stranami existuje tacitný zmluvný vzťah, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu. Dôkaz o existencii takéhoto tacitného zmluvného vzťahu musí spočívať na súbore zhodných skutočností, medzi ktorými môžu figurovať najmä existencia stabilných dlhodobých zmluvných vzťahov, dobrá viera strán, pravidelnosť transakcií a ich vývoj v čase vyjadrený v množstve a hodnote, prípadné dohody o fakturovaných cenách, resp. o poskytnutých zľavách, ako aj vzájomná korešpondencia. |
|
2. |
Článok 5 bod 1 písm. b) nariadenia č. 44/2001 sa má vykladať v tom zmysle, že dlhodobé stabilné obchodné vzťahy, ako sú vzťahy v konaní vo veci samej, treba považovať za „zmluvu o predaji tovaru“, ak je charakteristickým záväzkom predmetnej zmluvy dodávka tovaru, alebo „zmluvu o poskytnutí služieb“, ak je týmto záväzkom poskytnutie služieb, čo prináleží určiť vnútroštátnemu súdu. |
(1) Ú. v. EÚ C 213, 29.6.2015.