Vec T‑810/14

Portugalská republika

proti

Európskej komisii

„Nevykonanie rozsudku Súdneho dvora konštatujúceho nesplnenie povinnosti štátom — Penále — Rozhodnutie o zaplatení penále — Zrušenie vnútroštátnej právnej úpravy nezlučiteľnej s právom Únie — Dátum ukončenia nesplnenia povinnosti — Zrušenie skoršieho rozhodnutia o zaplatení penále uloženého na základe vykonania toho istého rozsudku Súdneho dvora — Právna sila rozhodnutej veci — Žaloba zjavne bez právneho základu“

Abstrakt – Uznesenie Všeobecného súdu (šiesta komora) z 27. júna 2016

1. Žaloba o nesplnenie povinnosti – Rozsudok Súdneho dvora konštatujúci nesplnenie povinnosti – Nesplnenie povinnosti vykonať rozsudok – Peňažné sankcie – Okamih ukončenia nesplnenia povinnosti – Nadobudnutie účinnosti právnej úpravy, ktorou bola zrušená právna úprava nezlučiteľná s právom Únie – Právomoc Komisie uložiť penále za obdobie od vyhlásenia rozsudku konštatujúceho nesplnenie povinností do ukončenia tohto nesplnenia

   (Článok 260 ods. 2 ZFEÚ)

2. Žaloba o nesplnenie povinnosti – Rozsudok Súdneho dvora konštatujúci nesplnenie povinnosti vykonať rozsudok a ukladajúci penále – Právomoc Komisie vymáhať penále uložené Súdnym dvorom – Rozsah – Hranice

   (Článok 260 ods. 2 ZFEÚ)

3. Právo Európskej únie – Zásady – Ochrana legitímnej dôvery – Podmienky – Konkrétne záruky poskytnuté správnym orgánom – Právna istota – Požiadavka jasnosti a presnosti aktov s právnymi účinkami

4. Žaloba o nesplnenie povinnosti – Rozsudok Súdneho dvora konštatujúci nesplnenie povinnosti vykonať rozsudok a ukladajúci penále – Rozhodnutie o zaplatení penále, ktoré bolo označené za protiprávne – Oprávnenie Komisie vymáhať penále prostredníctvom nového rozhodnutia – Porušenie zásady ne bis in idem – Neexistencia

   (Článok 260 ods. 2 ZFEÚ; Charta základných práv Európskej únie, článok 50)

1.  Pokiaľ ukončenie nesplnenia povinnosti závisí od prijatia vnútroštátneho opatrenia, akým je zrušujúce opatrenie, potom na účely stanovenia dátumu ukončenia nesplnenia povinnosti treba zohľadniť dátum nadobudnutia účinnosti tohto opatrenia. V prípade nesplnenia povinnosti konštatovaného v rozsudku Súdneho dvora, ktoré spočívalo v existencii právnej úpravy nezlučiteľnej s právom Únie, sa uvedené nesplnenie skončilo, keď nadobudol platnosť vnútroštátny zákon, ktorý zrušil túto nezlučiteľnú právnu úpravu. Komisia sa teda oprávnene domnievala, že z takéhoto rozsudku vyplýva, že dotknutému členskému štátu musí byť uložené penále od vyhlásenia uvedeného rozsudku za obdobie, počas ktorého bola v účinnosti právna úprava nezlučiteľná s právom Únie.

   (pozri bod 34)

2.  Komisia má ako subjekt, ktorý plní a spravuje rozpočet Únie, v zásade právomoc vymáhať dlžné sumy od členských štátov, pokiaľ im Súdny dvor uloží penále na základe článku 260 ods. 2 ZFEÚ. Táto právomoc znamená, že Komisia môže posúdiť, či na účely stanovenia dátumu ukončenia predmetného nesplnenia povinnosti sú splnené podmienky stanovené Súdnym dvorom v rozsudku, ktorým sa ukladá penále. Naproti tomu táto právomoc nezahŕňa možnosť Komisie posúdiť súlad normy alebo správania členského štátu s právom Únie, ku ktorému sa predtým nevyjadril Súdny dvor.

   V prípade nesplnenia povinnosti konštatovaného Súdnym dvorom a spočívajúceho v tom, že nebola zrušená vnútroštátna právna úprava nezlučiteľná s právom Únie, Komisia nemôže ísť nad rámec overenia skutočnosti, že k tomuto zrušeniu došlo. Nemôže sa teda domnievať, že zrušenie nezlučiteľnej právnej úpravy nie je dostačujúce, a konštatovať, že iba nová právna úprava môže odstrániť túto nezlučiteľnosť. Komisia tým totiž posúdila zlučiteľnosť nového režimu s právom Únie, hoci Súdny dvor nemal možnosť vyjadriť sa k tejto otázke.

   Naproti tomu Komisia konala v hraniciach svojej základnej právomoci, ktorú má v oblasti plnenia rozpočtu Únie, keď rozhodla o zaplatení penále bez toho, aby vykonala samostatnú analýzu súladu novej právnej úpravy s právom Únie, keď sa obmedzila iba na uvedenie dátumu nadobudnutia účinnosti vnútroštátnej normy, ktorou sa zrušila nezlučiteľná právna úprava, pričom Súdny dvor v súvislosti s týmto zrušením uviedol, že bolo postačujúce na ukončenie konštatovaného nesplnenia povinnosti.

   (pozri body 40 – 42)

3.  Pozri text rozhodnutia.

   (pozri body 62, 63, 65)

4.  Pre mechanizmus upravený v článku 260 ods. 2 ZFEÚ je charakteristické, že rozhodnutie Komisie o zaplatení je iba aktom, ktorým sa vykonáva zaviazanie predmetného členského štátu na zaplatenie penále, ktoré vyplýva z rozsudku vydaného Súdnym dvorom. V prípade, že Komisia prvýkrát vydala rozhodnutie o zaplatení penále, ktorého protiprávnosť konštatoval súd Únie, je oprávnená a tiež povinná znovu rozhodnúť o zaplatení prostredníctvom nového rozhodnutia bez toho, aby tým z tohto dôvodu porušila zásadu ne bis in idem.

   (pozri bod 72)