1

Európska komisia 10. augusta 2013 uverejnila v Úradnom vestníku Európskej únie verejné obstarávanie s označením OIB.DR.2/PO/2013/062/591 týkajúce sa služieb poistenia majetku a osôb, ktoré bolo rozdelené do štyroch položiek. Položka č. 1 sa týkala poistenia – od 1. marca 2014 – budov a ich obsahu, pričom zmluvu uzavrela Komisia vo svojom mene a v mene týchto verejných obstarávateľov: Rada Európskej únie, Európsky hospodársky a sociálny výbor, Výbor regiónov Európskej únie, Výkonná agentúra Európskej rady pre výskum, Výkonná agentúra pre konkurencieschopnosť a inovácie, Výkonná agentúra pre výskum, Výkonná agentúra pre „vzdelávanie, audiovizuálny sektor a kultúru“ a Výkonná agentúra pre inovácie a siete (ďalej len „verejné obstarávanie“).

2

Účelom verejného obstarávania bolo nahradiť vtedy platnú zmluvu, ktorá bola uzavretá s konzorciom, ktorého sprostredkovateľom bola žalobkyňa, Vanbreda Risk & Benefits, ktorej platnosť mala uplynúť 28. februára 2014.

3

Dňa 7. septembra 2013 bolo v dodatku k úradnému vestníku (Ú. v. EÚ S 174) uverejnené korigendum oznámenia, ktoré predĺžilo konečný dátum na predkladanie ponúk do 25. októbra 2013 a dátum verejného otvárania ponúk do 31. októbra 2013. Pri tomto otváraní zaznamenala komisia pre otváranie ponúk prijatie dvoch ponúk pre položku č. 1, ktoré podali na jednej strane Marsh SA, sprostredkovateľ poistenia, a na druhej strane žalobkyňa.

4

Komisia 30. januára 2014 informovala jednak Marsh, že prijala jej ponuku a zadala jej zákazku pre položku č. 1, a jednak žalobkyňu, že neprijala jej ponuku a nezadala jej zákazku pre položku č. 1, keďže neponúkla najnižšiu cenu (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“).

5

Samostatnými návrhmi z 28. marca 2014 podala žalobkyňa do kancelárie Všeobecného súdu jednak žalobu o neplatnosť napadnutého rozhodnutia podľa článku 263 ZFEÚ, ako aj žalobu na náhradu škody na základe článkov 268 ZFEÚ a 340 ZFEÚ, ktorou sa domáhala, aby bola Komisia zaviazaná, aby jej zaplatila sumu 1000000 eur, a ďalej podala predmetný návrh, v ktorom v podstate sudcovi rozhodujúcemu o predbežných opatreniach navrhla:

[omissis]

6

Dňa 3. apríla 2014 predseda Všeobecného súdu nariadil svojím uznesením Vanbreda Risk & Benefits/Komisia (T‑199/14 R, ďalej len „uznesenie z 3. apríla 2014“) v súlade s článkom 105 ods. 2 rokovacieho poriadku odklad výkonu napadnutého rozhodnutia, ako aj zmluvy na služby uzavretej medzi Komisiou, spoločnosťou Marsh a dotknutým(i) poisťovateľ(o)m(i) až do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa skončí toto konanie o nariadení predbežných opatrení.

7

Komisia 8. apríla 2014 jednak predložila zmluvu na služby OIB.DR.2/PO/2013/062/591/C0/L1 a jednak podala návrh, aby predseda Všeobecného súdu bezodkladne, so spätnou účinnosťou a bez akýchkoľvek výhrad zrušil bod 1 výroku svojho uznesenia z 3. apríla 2014. Pokiaľ ide o novú skutočnosť, ktorú Komisia oznámila sudcovi rozhodujúcemu o nariadení predbežných opatrení, týkajúcu sa uplynutia doby, na ktorú bola uzavretá predchádzajúca poistná zmluva, a s tým spojených následkov, sudca rozhodujúci o nariadení predbežných opatrení vydal 10. apríla 2014 uznesenie, ktorým vyhovel návrhu Komisie.

[omissis]

9

Dňa 25. apríla 2014 Komisia predložila svoje pripomienky k návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, v ktorých v podstate navrhuje, aby predseda Všeobecného súdu:

[omissis]

12

Listom zo 7. októbra 2014 boli účastníci konania predvolaní na pojednávanie, ktoré sa konalo 21. októbra 2014.

16

Treba zohľadniť zvláštnu úlohu, ktorú má konanie o nariadení predbežných opatrení v konaniach o verejnom obstarávaní (uznesenie zo 4. februára 2014, Serco Belgium a i./Komisia, T‑644/13 R, Zb., EU:T:2014:57, bod 18 a nasl.). Pritom treba zobrať do úvahy aj právny rámec, ktorý európsky normotvorca zaviedol pre verejné obstarávanie realizované verejnými obstarávateľmi členských štátov. Ako stanovuje odôvodnenie 40 delegovaného nariadenia v spojení s článkom 91 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ z 26. februára 2014 o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 2004/18/ES (Ú. v. EÚ L 94, s. 65), hmotnoprávne pravidlá verejného obstarávania by mali konkrétne vychádzať zo smernice 2014/24.

17

Okrem toho, ako jednak uvádzajú prvé až tretie odôvodnenie smernice Rady 89/665/EHS z 21. decembra 1989 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa uplatňovania postupov preskúmavania v rámci verejného obstarávania tovarov a prác (Ú. v. ES L 395, s. 33; Mim. vyd. 06/001, s. 246) a jednak odôvodnenie 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2007/66/ES z 11. decembra 2007, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 89/665/EHS a 92/13/EHS, pokiaľ ide o zvýšenie účinnosti postupov preskúmania v oblasti zadávania verejných zákaziek (Ú. v. EÚ L 335), na zabezpečenie účinného uplatňovania týchto predpisov považoval normotvorca za potrebné zaviesť súbor procesných pravidiel, ktoré by poskytovali rýchle opravné prostriedky v štádiu, keď protiprávne konanie ešte možno zmysluplne napraviť.

18

Ako ďalej vyplýva z druhého, tretieho a piateho odôvodnenia a z článku 2 ods. 1 smernice 89/665, predbežné opatrenia sú v osobitnom kontexte verejného obstarávania považované nielen za prostriedok na prerušenie verejného obstarávania, ale prinajmenšom v rovnakej miere za prostriedok nápravy zjavného protiprávneho konania, o ktorom by sa inak rozhodovalo v konaní vo veci samej.

19

Zohľadnenie dosahu takých úvah na výkon právomoci sudcom rozhodujúcim o nariadení predbežných opatrení je odôvodnené tou skutočnosťou, že cieľom opatrení podľa kapitoly 1 hlavy III rokovacieho poriadku je rovnako ako na vnútroštátnej úrovni zabezpečiť vo veciach verejného obstarávania účinnú súdnu ochranu, pokiaľ ide o uplatňovanie predpisov o verejnom obstarávaní, ktoré v zásade vychádzajú zo smernice 2014/24, inštitúciami a orgánmi Únie (pozri bod 16 vyššie, ako aj odôvodnenie 4 smernice 2007/66) a jednak podľa všeobecnej zásady výkladu uplatnenej v rozsudku z 19. septembra 2013, Preskúmanie Komisia/Strack (C‑579/12 RX‑II, Zb., EU:C:2013:570, bod 40) tieto smernice zdôrazňujú existenciu základnej zásady práva verejného obstarávania Únie, ktorou je účinná súdna ochrana uchádzačov, ktorej zvláštny význam vyplýva z judikatúry Súdneho dvora (pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. septembra 2014, Fastweb, C‑19/13, Zb., EU:C:2014:2194, bod 60 a citovanú judikatúru) a ktorá je zaručená článkom 47 Charty základných práv Európskej únie.

20

Hoci je nesporné, že Všeobecný súd zamietne ako neúčinný žalobný dôvod založený na porušení ustanovenia smernice o verejnom obstarávaní inštitúciou Únie, ktorá je už podľa definície určená členským štátom (pozri v tomto zmysle rozsudky z 19. marca 2010, Evropaïki Dynamiki/Komisia, T‑50/05, Zb., EU:T:2010:101, bod 104; z 11. mája 2010, PC‑Ware Information Technologies/Komisia, T‑121/08, Zb., EU:T:2010:183, bod 50, a zo 6. mája 2013, Kieffer Omnitec/Komisia, T‑288/11, EU:T:2013:228, body 22 až 24), súdu Únie však nič nebráni, aby zohľadnil výraz všeobecných zásad práva Únie, ktorý tento akt Únie obsahuje. V prejednávanej veci pritom smernice prijaté v oblasti verejného obstarávania v tejto súvislosti iba odrážajú prvoradú povahu práva na účinnú súdnu ochranu v tejto oblasti.

[omissis]

22

Pokiaľ ide o podmienku týkajúcu sa fumus boni iuris, treba pripomenúť, že je splnená, ak v štádiu konania o nariadení predbežného opatrenia existuje zásadný právny problém, ktorého riešenie nie je zjavné, takže žaloba prima facie nie je neopodstatnená (pozri v tomto zmysle uznesenie z 13. júna 1989, Publishers Association/Komisia, 56/89 R, Zb., EU:C:1989:238, bod 31, a z 8. mája 2003, Komisia/Artegodan a i., C‑39/03 P‑R, Zb., EU:C:2003:269, bod 40). Keďže účelom konania o nariadení predbežného opatrenia je zabezpečiť úplnú účinnosť budúceho konečného rozhodnutia, aby sa zabránilo medzere v právnej ochrane zabezpečovanej právom Únie, musí sa sudca rozhodujúci o predbežných opatreniach obmedziť na posúdenie prima facie opodstatnenosti dôvodov uplatnených v rámci sporu vo veci samej na účely preukázania, či existuje dostatočne vysoká pravdepodobnosť úspechu žaloby [uznesenie z 19. decembra 2013, Komisia/Nemecko, C‑426/13 P(R), Zb., EU:C:2013:848, bod 41, a z 8. apríla 2014, Komisia/ANKO, C‑78/14 P‑R, Zb., EU:C:2014:239, bod 15].

23

Je síce pravda, že v rámci konania o nariadení predbežného opatrenia nie je sudca rozhodujúci o nariadení predbežných opatrení spravidla povinný pristúpiť k tak podrobnému preskúmaniu ako v konaní vo veci samej, toto konštatovanie však nemožno vykladať tak, že je podrobné preskúmanie úplne zakázané (uznesenie Vischim/Komisia, už citované v bode 15 vyššie, EU:C:2007:209, bod 50).

24

Žalobkyňa v prejednávanej veci na podporu svojej žaloby uvádza jediný žalobný dôvod rozdelený do troch častí, ktorý je založený na nesúlade ponuky podanej spoločnosťou Marsh so súťažnými podkladmi, ktoré podľa nej prima facie preukazuje protiprávnosť napadnutého rozhodnutia.

75

Z vyššie uvedeného vyplýva, že pripustenie sprostredkovateľa k účasti na verejnom obstarávaní ako jediného uchádzača umožňuje vyhodnotiť jeho ponuku bez ohľadu na ekonomickú a finančnú kapacitu poisťovní, ktoré v konečnom dôsledku poisťujú zabezpečené riziko, na rozdiel od všetkých iných prípadov výslovne uvedených v súťažných podkladoch, pričom toto rozlišovanie sa nejaví ako objektívne odôvodnené z hľadiska štruktúry daného systému, takže sa jeho legalita javí prima facie ako pochybná.

[omissis]

81

Z tohto preskúmania prima facie vyplýva, že pripustenie sprostredkovateľa k účasti na verejnom obstarávaní ako jediného uchádzača splnomocneného poisťovňami na jednej strane spôsobuje prima facie iluzórnosť overenia prednosti ponuky hodnotiacim výborom z hľadiska podmienok stanovených v súťažných podkladoch a na druhej strane umožňuje tomuto sprostredkovateľovi, aby prípadne získal súťažnú výhodu oproti iným uchádzačom.

[omissis]

83

S prihliadnutím na vyššie uvedené sa však prima facie javí, že uplatnenie kritérií výberu a postupov predkladania ponúk, ako aj ich výklad Komisiou neumožnili v danej veci zabezpečiť riadnu súťaž.

[omissis]

86

Treba preto dospieť k záveru, že na základe preskúmania prima facie sú dané dostatočne závažné skutočnosti na preukázanie opodstatnenosti výhrady, podľa ktorej bolo pripustenie spoločnosti Marsh k účasti na verejnom obstarávaní ako jediného uchádzača protiprávne.

96

Na základe prvého preskúmania priebehu rokovaní, ku ktorým v prejednávanej veci došlo medzi verejným obstarávateľom a spoločnosťou Marsh, je tak zjavné, že pôvodná ponuka bola predložená ako ponuka jediného uchádzača, ktorá nevyžadovala spoločne a nerozdielne splnenie záväzku, a následne sa premenila na ekvivalent spoločnej ponuky. Taký druh ponuky však musí na to, aby bol v súlade so súťažnými podkladmi, obsahovať dohodu/splnomocnenie. Keďže k ponuke spoločnosti Marsh nebol taký dokument priložený, Komisia prijatím ponuky ako platnej zrejme porušila vlastné pravidlá. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že keď obstarávateľ v rámci postupu verejného obstarávania vymedzí podmienky, ktoré chce uložiť uchádzačom, sám sa obmedzí vo výkone svojej diskrečnej právomoci a navyše sa nemôže odchýliť od podmienok, ktoré takto vymedzil, vo vzťahu ku ktorémukoľvek z uchádzačov bez toho, aby porušil zásadu rovnosti zaobchádzania s uchádzačmi (rozsudok z 20. marca 2013, Nexans France/Entreprise commune Fusion for Energy, T‑415/10, Zb., EU:T:2013:141, bod 80).

[omissis]

102

S prihliadnutím na vyššie uvedené úvahy sa tak javí, že systém splnomocnenia, ktorý v prejednávanej veci prijala Komisia, vedie k obídeniu pravidiel uplatniteľných na spoločné ponuky.

103

Preto treba dospieť k záveru, že sú prima facie dané skutočnosti, ktoré v tomto štádiu umožňujú preukázať opodstatnenosť výhrady, že Komisia s ponukou spoločnosti Marsh zaobchádzala de facto ako so spoločnou ponukou napriek tomu, že táto ponuka mala byť z dôvodu, že neobsahovala dohodu/splnomocnenie, prehlásená za protiprávnu.

104

Z vyššie uvedenej analýzy preto vyplýva, že žalobkyňa preukázala existenciu mimoriadne vážneho fumus boni iuris, pokiaľ ide o prvú časť jediného žalobného dôvodu.

105

V rámci druhej časti svojho jediného žalobného dôvodu žalobkyňa najprv pripomína, že dovoliť uchádzačovi, aby po otvorení ponúk zmenil svoju ponuku, je v rozpore so zásadou rovnosti zaobchádzania s uchádzačmi. Ďalej poukazuje na to, že totožnosť poisťovateľov, ktorí splnomocnili Marsh, sa po otvorení ponúk zmenila. Hoci majú verejní obstarávatelia možnosť iniciovať kontakt s uchádzačom v prípade, keď je potrebné jeho ponuku objasniť, alebo keď ide o opravy vecných chýb pri zostavovaní ponuky, zmena vykonaná v prejednávanej veci prekračuje tento rámec a je podstatnou zmenou ponuky. Keďže sa určenie dodávateľa uskutočňuje na základe výberových kritérií stanovených v súťažných podkladoch, takáto zmena tak mala viesť k novému preskúmaniu na základe týchto kritérií. Komisia preto tým, že povolila túto zmenu, porušila zásadu rovnosti zaobchádzania s uchádzačmi v spojení s článkom 112 ods. 1 finančného nariadenia a s článkom 160 delegovaného nariadenia.

[omissis]

109

V danom prípade treba po prvé pripomenúť, že z analýzy sudcu rozhodujúceho o nariadení predbežných opatrení vyplýva, že zmena podielov krytia rizík poistiteľmi, ktorí splnomocnili Marsh, mohla byť považovaná za zmenu podstatného prvku ponuky, keďže táto zmena viedla k získaniu súťažnej výhody pre jedného z uchádzačov (pozri body 78 až 80 vyššie).

110

Po druhé preskúmanie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia tiež zdôraznilo zmenu povahy ponuky spoločnosti Marsh, pokiaľ ide o spoločné a nerozdielne plnenie záväzku poisťovňami. Na rozdiel od toho, čo tvrdí Komisia vo svojich pripomienkach z 25. apríla 2014, skutočnosť, že podpísaná zmluva obsahuje doložku o solidárnom záväzku signatárov a že táto doložka bola predvídaná od uverejnenia súťažných podkladov týkajúcich sa výzvy na predkladanie ponúk, totiž neznamená, že v ponuke spoločnosti Marsh mali byť nevyhnutne zohľadnené náklady a riziká spojené s touto doložkou (pozri body 95 a 96 vyššie).

111

V tejto súvislosti a ako na to poukazuje žalobkyňa vo svojom návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, však treba zdôrazniť význam podmienky týkajúcej sa solidárnej zodpovednosti v rámci tohto verejného obstarávania z dôvodu veľkosti relevantného trhu a jeho vplyvu na cenu ponuky. S prihliadnutím na výšku kapitálu, ktorý je v hre, a možný vznik rozsiahlej škodovej udalosti je totiž dôležité, aby poistitelia boli viazaní doložkou solidárnej zodpovednosti, aby sa tak predišlo tomu, že každý z nich pokryje iba finančné dôsledky súvisiace s tou časťou zmluvy, ktorú plní, a že pri zlyhaní niektorého z nich sa neposkytne odškodnenie za časť, ktorá mu prináleží. Pre poisťovňu však táto požiadavka znamená, že musí svoju kapacitu, a tak aj svoj kapitál, vynaložiť do maximálnej výšky záväzku pre všetky riziká zabezpečené zmluvou na služby. Keďže tento záväzok môže viesť k prekročeniu platobnej schopnosti každého poistiteľa, musí získať túto dodatočnú kapacitu prostredníctvom takých mechanizmov, ako sú banková záruka alebo zaistenie, čím vzniká vedľajšie finančné riziko a dodatočné náklady. V prípade zmluvy obsahujúcej solidárny záväzok všetkých zúčastnených strán tak bude poistné a priori vyššie, než v prípade zmluvy, ktorá splnenie záväzku spoločne a nerozdielne neobsahuje.

[omissis]

113

Keďže pôvodná ponuka nevyhnutne nezohľadnila predpísanú požiadavku solidárnej zodpovednosti a neurčitá povaha informácií verejného obstarávania o predložení ponuky jediným uchádzačom umožnila zmeniť pôvodnú ponuku s cieľom dosiahnuť výsledok sledovaný spoločnou ponukou, treba dospieť prima facie k záveru, že došlo k zmene podstatnej náležitosti ponuky.

[omissis]

120

V tomto štádiu treba preto dospieť k záveru, že pôvodná ponuka spoločnosti Marsh bola prima facie protiprávne zmenená z hľadiska článku 112 ods. 1 finančného nariadenia a článku 160 delegovaného nariadenia, čím bola porušená zásada rovnosti zaobchádzania s uchádzačmi uplatniteľná v oblasti práva Únie o verejnom obstarávaní.

121

Z vyššie uvedenej analýzy preto vyplýva, že žalobkyňa preukázala existenciu mimoriadne vážneho fumus boni iuris, pokiaľ ide o druhú časť jediného žalobného dôvodu.

[omissis]

138

Podľa ustálenej judikatúry treba naliehavosť posúdiť s ohľadom na nevyhnutnosť predbežne rozhodnúť, aby tak účastníkovi konania, ktorý navrhuje nariadenie predbežných opatrení, nebola spôsobená vážna a nenapraviteľná ujma [uznesenie zo 14. decembra 2001, Komisia/Euroalliages a i., C‑404/01 P(R), Zb., EU:C:2001:710, body 61 a 62]. V tejto súvislosti musí účastník konania navrhujúci nariadenie predbežných opatrení preukázať, že nemôže počkať na konanie vo veci samej bez toho, aby neutrpel vážnu a nenapraviteľnú ujmu. Na účely preukázania existencie takejto vážnej a nenapraviteľnej ujmy nie je nevyhnutné vyžadovať, aby sa s absolútnou istotou preukázalo, že k ujme dôjde, a teda stačí dostatočná pravdepodobnosť, že táto ujma vznikne (pozri uznesenie z 12. júna 2014, Komisia/Rada, C‑21/14 P‑R, Zb., EU:C:2014:1749, bod 37 a citovanú judikatúru).

[omissis]

157

Z vyššie uvedeného vyplýva, že na základe existujúcej judikatúry by podmienka naliehavosti nebola v prejednávanej veci splnená. Vo všeobecnosti treba podotknúť, že ak sa uplatní povinnosť preukázania vzniku nenapraviteľnej ujmy na prípad vylúčeného uchádzača, javí sa, že táto povinnosť môže byť z vyššie uvedených systémových dôvodov splnená len s nadmernými ťažkosťami.

158

Taký výsledok je však nezlučiteľný s požiadavkami vyplývajúcimi z účinnej predbežnej ochrany, ktorá sa musí zabezpečiť v oblasti verejného obstarávania (pozri body 16 až 20 vyššie). Okrem toho treba zdôrazniť, že porušenie pravidiel týkajúcich sa verejného obstarávania vedie nielen k škodlivým účinkom, pokiaľ ide o vylúčených uchádzačov, ale môže tiež narušiť ochranu finančných záujmov Únie. V tomto spore treba preto zaujať nový prístup prispôsobený jeho zvláštnosti, ktorý vylúčenému uchádzačovi umožní preukázať naliehavosť iným spôsobom ako preukázaním, že za akýchkoľvek okolností existuje bezprostredné riziko vzniku nenapraviteľnej ujmy.

159

V tejto súvislosti treba po prvé pripomenúť, že sudca rozhodujúci o nariadení predbežných opatrení nemôže podmienku týkajúcu sa nenapraviteľnosti ujmy – ani napokon vážnosti namietanej ujmy – uplatňovať mechanicky a nepružne, ale musí zohľadniť konkrétne okolnosti každej veci (pozri v tomto zmysle uznesenie z 28. apríla 2009, United Phosphorus/Komisia, T‑95/09 R, EU:T:2009:124, bod 74 a citovanú judikatúru).

160

Po druhé sudcovi rozhodujúcemu o nariadení predbežných opatrení nič nebráni priamo uplatniť články 278 ZFEÚ a 279 ZFEÚ, ustanovenia primárneho práva, ktoré mu dovoľujú nariadiť odklad výkonu, ak usúdi, že „si to okolnosti vyžadujú“, a nariadiť „nevyhnutné“ predbežné opatrenia (pozri v tomto zmysle uznesenia z 24. februára 2014, HTTS a Bateni/Rada, T‑45/14 R, EU:T:2014:85, bod 51, a z 25. júla 2014, Deza/ECHA, T‑189/14 R, EU:T:2014:686, bod 105).

161

Po tretie predseda Súdneho dvora nevylúčil možnosť nariadiť odklad výkonu rozhodnutia alebo prijať predbežné opatrenia len na základe zjavnej protiprávnosti napadnutého aktu, napríklad keď tento nevyvoláva ani zdanie legality (pozri v tomto zmysle uznesenia zo 7. júla 1981, IBM/Komisia, 60/81 R a 190/81 R, Zb., EU:C:1981:165, body 7 a 8, a z 26. marca 1987, Hoechst/Komisia, 46/87 R, Zb., EU:C:1987:167, body 31 a 32). V tomto kontexte bolo už v uznesení Communicaid Group/Komisia, už citovanom v bode 148 vyššie (pozri v tomto zmysle EU:T:2013:121, bod 45) uvedené, že do úvahy prichádza možnosť, že naliehavosť – osobitne v spore týkajúcom sa nariadenia predbežných opatrení v oblasti verejného obstarávania – spočíva v naliehavej potrebe čo najrýchlejšie napraviť to, čo sa na prvý pohľad javí ako dostatočne zjavná a závažná nezákonnosť, a teda ako mimoriadne vážny fumus boni iuris.

162

V rámci sporu o verejnom obstarávaní treba preto dospieť k záveru, že ak vylúčený uchádzač preukáže existenciu mimoriadne vážneho fumus boni iuris, nemožno od neho požadovať, aby preukázal, že by mu zamietnutie jeho návrhu na nariadenie predbežných opatrení mohlo spôsobiť nenapraviteľnú ujmu, pretože by inak došlo k neprimeranému a neoprávnenému zásahu do práva na účinnú súdnu ochranu, ktoré má zaručené na základe článku 47 Charty základných práv. Taký fumus boni iuris je daný vtedy, ak všetko nasvedčuje existencii dostatočne zjavného a závažného protiprávneho konania, ktorého účinkom alebo predĺženiu účinkov treba bezodkladne zabrániť s výnimkou, že tomu v konečnom dôsledku bráni zváženie proti sebe stojacich záujmov. Za takých mimoriadnych okolností stačí na splnenie podmienky naliehavosti iba dôkaz o vážnosti ujmy, ktorá by vznikla, ak by sa odklad výkonu napadnutého rozhodnutia nenariadil, s prihliadnutím k potrebe zbaviť také protiprávne konanie jeho účinkov.

163

V danom prípade vyplýva z prieskumu podmienky týkajúcej sa fumus boni iuris (pozri body 22 až 136 vyššie), že prima facie došlo k závažným porušeniam náležitostí verejného obstarávania, čo viedlo k protiprávnosti ponuky. Z toho vyplýva, že konanie Komisie a ňou prijaté rozhodnutia v prejednávanej veci sa musia v tomto štádiu konania považovať za dostatočne zjavné a závažné porušenia práva Únie na to, aby bolo nevyhnutné predísť jeho účinkom v budúcnosti bez toho, aby žalobkyňa musela preukázať nenapraviteľnosť ujmy, ktorá by jej vznikla v prípade, že by sa výkon napadnutého rozhodnutia neodložil.

164

S prihliadnutím na povahu zistených nezákonností treba podmienku naliehavosti v prejednávanej veci považovať za splnenú.

[omissis]

197

Treba preto dospieť k záveru, že s prihliadnutím jednak na intenzitu, s akou sú splnené podmienky tákajúce sa fumus boni iuris, a naliehavosť, a predovšetkým na prima facie dostatočne zjavné a závažné namietané porušenia práva Únie a jednak na zvláštnosti prejednávanej veci, predovšetkým na súdnu ochranu, ktorú treba poskytnúť uchádzačom v osobitnom kontexte verejného obstarávania, a zváženie proti sebe stojacich záujmov prikláňa v prospech žalobkyne.

198

Z vyššie uvedených úvah vyplýva, že podmienka týkajúca sa zváženia záujmov, ktorej význam bol v sporoch v oblasti verejného obstarávania obzvlášť zdôraznený (pozri body 147, 158 a 165 vyššie), je splnená.

[omissis]

200

S prihliadnutím na charakteristiky predmetného verejného obstarávania a dôvody uvedené predovšetkým v bode 184 vyššie nadobúda toto uznesenie právoplatnosť až uplynutím odvolacej lehoty proti tomuto uzneseniu.

Z týchto dôvodov

PREDSEDA VŠEOBECNÉHO SÚDU

nariadil: