Žaloba podaná 21. novembra 2014 – Musso/Parlament

(Vec T-772/14)

(2015/C 016/69)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobca: François Musso (Ajaccio, Francúzsko) (v zastúpení: A. Gross, avocat)

Žalovaný: Európsky parlament

Návrhy

Žalobca navrhuje, aby Všeobecný súd:

—	prijal túto žalobu a prehlásil ju za dôvodnú,

—

zrušil rozhodnutie z 22. septembra 2014,

—	primárne z dôvodu porušenia zásady primeranosti dĺžky konania, ktorá eventuálne ovplyvňuje výkon práva na obhajobu,

—	subsidiárne z dôvodu formálnej vady na základe chýbajúcej správnosti a jasnosti pohľadávky,

—	subsidiárne nariadil spojenie tejto žaloby so žalobou z 8. augusta 2014 vo veci Musso/Európsky parlament (č. podania 633447, č. veci T-589/14),

—

ďalej subsidiárne zrušil rozhodnutie z 22. septembra 2014, ktoré je dotknuté a vyplýva z rozhodnutia z 26. júna 2014, ktoré je samo predmetom návrhu na zrušenie podaného žalobou z 8. augusta 2014 (Musso/Európsky parlament, č. podania 633447, č. veci T-589/14),

—	z dôvodu formálnej vady na základe chýbajúceho podpisu predsedu na rozhodnutí z 26. júna 2014,

—	subsidiárne z dôvodu porušenia práv na obhajobu, keďže rozhodnutie zo 17. júla 1996, ktoré slúži ako základ pre rozhodnutie z 26. júna 2014, nebolo uverejnené,

—	subsidiárne z dôvodu nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia z 26. júna 2014,

—	subsidiárne z dôvodu porušenia zásady primeranosti dĺžky konania, ktorá ovplyvňuje výkon práva na obhajobu,

—	subsidiárne z dôvodu porušenia zásady zachovania nadobudnutého práva,

—	vyhradil žalobcovi na uplatnenie všetky ostatné nároky, pohľadávky, žalobné dôvody a návrhy,

—	zaviazal žalovaného na náhradu trov konania v celom rozsahu.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby uvádza žalobca osem žalobných dôvodov.

1.	Prvý žalobný dôvod je založený na porušení zásady primeranosti dĺžky konania, ktorá ovplyvňuje výkon práva žalobcu na obhajobu, keďže rozhodnutie z 22. septembra 2014, konkrétne napadnuté oznámenie o dlhu, bolo vydané dvanásť rokov po tom, čo Parlament zistil svoju pohľadávku voči žalobcovi.

2.	Druhý žalobný dôvod je založený na formálnej vade napadnutého oznámenia o dlhu, keďže pohľadávka Parlamentu nebola ani istá, ani správna v zmysle článku 81 delegovaného nariadenia (EÚ) č. 1268/2012 (1) a navyše nebola overiteľná.

3.	Tretí žalobný dôvod je založený na formálnej vade rozhodnutia z 26. júna 2014, po ktorom bolo vydané napadnuté oznámenie o dlhu, pretože uvedené rozhodnutie nepodpísal predseda Parlamentu v súlade s Rokovacím poriadkom Európskeho parlamentu.

4.	Štvrtý žalobný dôvod je založený na porušení práva žalobcu na obhajobu, keďže rozhodnutie zo 17. júla 1996, ktoré slúži ako základ pre vyššie uvedené rozhodnutie z 26. júna 2014, nebolo uverejnené, čo je v rozpore s článkom 28 Rokovacieho poriadku Európskeho parlamentu.

5.	Piaty žalobný dôvod je založený porušení zásady kontradiktórnosti.

6.	Šiesty žalobný dôvod je založený na nedostatočnom odôvodnení vyššie uvedeného rozhodnutia z 26. júna 2014.

7.	Siedmy žalobný dôvod je založený na porušení zásady primeranosti dĺžky konania z dôvodu, že Parlament čakal osem rokov, kým voči žalobcovi začal postup vymáhania.

8.	Ôsmy žalobný dôvod je založený na porušení zásady zachovania nadobudnutého práva, keďže rozhodnutie z 26. júna 2014, po ktorom bolo vydané oznámenie o dlhu, spochybňuje nárok na dôchodok, ktorý žalobca získal 3. augusta 1994.

(1) Delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 1268/2012 z 29. októbra 2012 o pravidlách uplatňovania nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie (Ú. v. EÚ L 362, s. 1).