Žaloba podaná 13. novembra 2014 – Infineon Technologies/Komisia

(Vec T-758/14)

(2015/C 107/38)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Infineon Technologies AG (Neubiberg, Nemecko) (v zastúpení: I. Brinker, U. Soltész, P. Linsmeier, advokáti)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

—	zrušil rozhodnutie Európskej komisie vo veci AT.39574 – Smart Card Chips z 3. septembra 2014 (oznámené žalobkyni 5. septembra 2014), najmä článok 1 písm. a), článok 2 písm. a) a článok 4 druhý odsek,

—	subsidiárne, nariadil podstatné zníženie pokuty, ktorá bola Infineon Technologies AG uložená podľa článku 2 písm. a) rozhodnutia, a

—	zaviazal Európsku komisiu na náhradu trov, ktoré žalobkyni vznikli v tomto konaní.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Touto žalobou sa žalobkyňa domáha zrušenia rozhodnutia Komisie K(2014) 6250 final z 3. septembra 2014 vo veci AT.39574 – Smart Card Chips.

Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uvádza šesť žalobných dôvodov.

Prvý žalobný dôvod založený na tvrdení, že Komisia porušila právo žalobkyne byť vypočutá najmä tým, že neprijala nové oznámenie výhrad. Žalobkyňa uvádza, že:

—	Komisia nepredložila dôkazy spôsobom, ktorý by žalobkyni umožňoval identifikovať konanie, ktoré sa jej vytýka a riadne sa brániť;

—	Komisia porušila procesné práva Infineon tým, že kľúčové dôkazy predložila až v záverečnom štádiu a v dôsledku toho sa Infineon nemohla brániť v riadnej odpovedi k oznámeniu o výhradách a nemala možnosť vyvrátiť dôkazy, ktoré sa voči Infineon použili počas vypočutia, a

—	niektoré dokumenty, z ktorých Komisia vychádzala, neboli Infineon oznámené a nemôžu sa proti nej uplatniť.

2.	Druhý žalobný dôvod založený na tvrdení, že Komisia porušila zásadu riadnej správy vecí verejných a právo Infineon na obranu, tým že uplatnila „skrátené konanie“.

Tretí žalobný dôvod založený na tvrdení, že kontakty Infineon s jeho konkurentmi na ktoré odkazuje rozhodnutie, neporušujú článok 101 ods. 1 ZFEÚ. Žalobkyňa uvádza, že:

—	dôkazy, z ktorých vychádza Komisia, nie sú vierohodné a že preto nepostačujú na preukázanie skutočností opísaných v rozhodnutí nad mieru primeraných pochybností (in dubio pro reo), a

—	skutočnosti opísané Komisiou nepredstavujú „obmedzenie z hľadiska predmetu“ ako uvádza Komisia.

Štvrtý žalobný dôvod založený na tvrdení, že Komisia sa dopustila zjavnej chyby pri uplatnení konceptu „jednotného a nepretržitého porušovania“, keďže po prvé Infineon bola zodpovedná iba za sedem dvojstranných kontaktov (z celkovo 41 kontaktov), po druhé nevedela o nich a nakoniec, nemohla rozumne predvídať existenciu dvojstranných kontaktov medzi ostatnými účastníkmi.

5.	Piaty žalobný dôvod založený na tvrdení, že Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia pri výpočte pokuty tým, že nevylúčila obrat z „hodnoty predajov“ (základ pre výpočet pokuty), ktorý zjavne nebol ovplyvnený porušovaním.

6.	Šiesty žalobný dôvod založený na tvrdení, že Komisia porušila svoje vlastné usmernenia pre ukladanie pokút a zásadu proporcionality najmä tým, že stanovila rovnaký „koeficient závažnosti“ pre všetkých účastníkov konania.