—

Žalobkyňa tvrdí, že: a) ako vyplýva z napadnutého rozhodnutia, Komisia vyvodila svoje závery týkajúce sa predmetných opatrení prijatých Gréckom bez toho, aby mala o nich dostatočné informácie. Predovšetkým, pokiaľ ide o opatrenia č. 2, 4 a 6 (štátne záruky v rokoch 2008, 2010 a 2011), napadnuté rozhodnutie výslovne uvádza, že Komisia nemá k dispozícii informácie týkajúce sa ukončenia platnosti týchto záruk. Okrem toho, pokiaľ ide o opatrenie č. 3 (zvýšenie základného imania v roku 2009), Komisia pripúšťa, že nemá vedomosť o tom, kedy sa podstatná časť tohto kapitálu zvýšila; b) napadnuté rozhodnutie nie je odôvodnené, keďže nedefinuje dotknutý trh výrobkov spôsobom umožňujúcim určiť či bola spoločnosť NEA LARKO zvýhodnená a iné spoločnosti naopak znevýhodnené; c) pokiaľ ide o opatrenia č. 4 a 6, jedine Grécko získalo prospech v danom prípade, keďže namiesto toho, aby vrátil dane uhradené spoločnosťou NEA LARKO (daň z príjmu a DPH), poskytol jej predmetné záruky, ktoré ju zaťažili o ďalšie náklady.

—

Žalobkyňa tvrdí, že: a) v prípade vyššie uvedených záruk (opatrenia č. 2, 4 a 6), ako aj v prípade opatrenia č. 3 (zvýšenie základného imania spoločnosti NEA LARKO v roku 2009), Grécko konalo „ako rozumný investor v trhovom hospodárstve“. Každý profesionálny investor, ktorý je rozumný, by poskytol záruky spoločnosti, v ktorej má vlastné záujmy (ako v prípade spoločnosti NEA LARKO vo vzťahu ku Grécku) na sumy pokryté vlastnými záväzkami, ktoré zodpovedajú vlastnému podniku (v tomto prípade povinnosť Grécka vrátiť daň z príjmu a DPH). Navyše v predmetnej veci Grécko očakávalo výnos z predaja spoločnosti NEA LARKO. Je potrebné zdôrazniť, že predmetné záruky sa neposkytli, a že b) dotknuté rozhodnutie neskúmalo veľkosť kontrolovaného podniku a takisto neskúmalo, či vzhľadom na jeho veľkosť a jeho postavenie v celom sektore trhu výrobku, mohol mať vplyv na tento vnútorný trh „výrobku“. Treba podotknúť, že vzhľadom na veľkosť spoločnosti NEA LARKO štátna pomoc, o ktorú sa jedná, nemohla nijako ovplyvniť vnútorný trh.

—

Žalobkyňa tvrdí, že aj keby sa pripustilo, že vyššie uvedené záruky predstavujú nezákonnú štátnu pomoc, napadnuté rozhodnutie má byť zrušené, pretože porušilo zásadu proporcionality pri vyčíslení výšky záruky, ktorá sa má vrátiť. Najmä, pokiaľ ide o výšku záruky, ktorá sa má vrátiť (vyššie uvedené opatrenia č. 2, 4 a 6), Komisia nezohľadnila skutočnosť, že predmetné opatrenia sa neuskutočnili a preto nebolo právne akceptovateľné požadovať od spoločnosti NEA LARKO (alebo od iného podniku) platbu tej istej sumy týkajúcu sa záruky, ktorá sa neposkytla, keďže táto suma bola pokrytá zárukou Helénskej republiky, ktorá poskytla predmetné záruky, pričom sama bola krytá vlastnými záväzkami voči NEA LARKO ako dlžníkovi.