15.9.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 315/68

—

zrušil napadnuté rozhodnutie,

—

subsidiárne:

—

zaviazal Komisiu na náhradu trov konania.

1.

Prvý dôvod založený na tom, že v priebehu vyšetrovania získala Komisia nezákonne prístup ku kópiám pevných diskov v priestoroch žalobkýň, ktoré si aj odniesla. Žalobkyne tvrdia, že týmto konaním Komisia prekročila právomoci, ktoré jej zveruje článok 20 ods. 2 nariadenia č. 1/2003 (1).

2.

Druhý dôvod založený na porušení zo strany Komisie zásady primeraných lehôt v konaniach o hospodárskej súťaži, keďže tieto lehoty prekročili viac ako 62 mesiacov. Žalobkyne tvrdia, že Komisia porušila článok 6 ods. 3 Dohovoru o ľudských právach a základných slobodách a že neznížila spravodlivo výšku uložených pokút v zmysle judikatúry Všeobecného súdu.

3.

Tretí dôvod založený na porušení zo strany Komisie zásady riadnej správy vecí verejných tým, že nevyšetrovala náležite a nestranne z dôvodu nedostatku dôveryhodnosti žiadateľov o zhovievavosť. Žalobkyne tvrdia, že Komisia nevykladala s dostatočnou výhradou dôveryhodnosť vyhlásení žiadateľov o zhovievavosť a nehľadala nevyhnutné dôkazy.

4.

Štvrtý dôvod založený na tom, že Komisia nesprávne pričítala zodpovednosť Prysmian Cavi e Sistemi S.r.l. pre obdobie pred 27. novembrom 2001 a tým porušila zásadu osobnej zodpovednosti a rovnosti zaobchádzania.

5.

Piaty dôvod založený na porušení zo strany Komisie článku 23 ods. 2 nariadenia č. 1/2003, keďže nerozdeľuje zodpovednosť medzi subjekty spoločne a nerozdielne zodpovedné.

6.

Šiesty dôvod založený na porušení zo strany Komisie článku 101 ZFEÚ, keďže nepreukázala existenciu jedného a pokračujúceho porušenia a nesprávne vyložila povahu a štruktúru relevantných trhov, čím porušila právo žalobkýň na obranu.

7.

Siedmy dôvod založený na tom, že Komisia nepreukázala právne dostatočne trvanie údajného porušenia a najmä okamih jeho začiatku.

8.

Osmy dôvod založený na porušení zo strany Komisie článku 23 ods. 2 nariadenia č. 1/2003, ako aj porušenie zásad rovnosti zaobchádzania a proporcionality, čo sa týka určenia sumy základu pokuty a najmä vážnosti porušenia. Žalobkyne tvrdia, že suma základu pokuty a právo vstupu sú neprimerané a mali byť prispôsobené vzhľadom na obmedzený dosah porušenia, nedostatku vplyvu na ceny, uvoľnenia údajnej praxe koordinácie po roku 2004 a značných účinkov nákladov na suroviny na cenu predaja. Žalobkyne tiež tvrdia, že Komisia porušila zásadu rovnosti zaobchádzania tým, že uplatnila rozdielne koeficienty závažnosti a práva na vstup na adresátov, ktorí boli v porovnateľnej situácii.

9.

Deviaty dôvod založený na tom, že Komisia sa dopustila omylu, keď zmienila jedného z riaditeľov žalobkýň v rubrike „mená a profesijný profil osôb relevantných pre toto rozhodnutie“.