25.8.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 282/40


Žaloba podaná 25. mája 2014 – Sina Bank/Rada

(Vec T-418/14)

2014/C 282/53

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Sina Bank (Teherán, Irán) (v zastúpení: B. Mettetal a C. Wucher-North, lawyers)

Žalovaná: Rada Európskej únie

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

zrušil rozhodnutie Rady po preskúmaní uvedenom v oznámení z 15. marca 2014 určenom pre osoby a subjekty, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia stanovené v rozhodnutí Rady 2010/413/SZBP (1) a nariadení Rady (EÚ) č. 267/2012 (2) o reštriktívnych opatreniach voči Iránu (Ú. v. EÚ C 77, s. 1), v ktorom sa uvádza, že rozhodnutie Rady 2010/413/SZBP a nariadenie Rady (EÚ) č. 267/2012 naďalej priamo postihujú žalobkyňu,

zrušil prílohu IX bod I.B.8 nariadenia Rady (EÚ) č. 267/2012, keďže naďalej priamo postihuje žalobkyňu, ako je uvedené v oznámení z 15. marca 2014,

zaviazal Radu na náhradu vlastných trov konania a na náhradu trov konania, ktoré vznikli žalobkyni.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby uvádza žalobkyňa dva žalobné dôvody.

1.

Prvý žalobný dôvod je založený na tvrdení, že rozhodnutie Rady po preskúmaní uvedenom v oznámení z 15. marca 2014 porušilo procesné požiadavky uviesť adekvátne odôvodnenie a dodržanie práva na obhajobu a práva na účinnú súdnu ochranu.

2.

Druhý žalobný dôvod je založený na tvrdení, že Sina Bank nie je spojená so záujmami „Daftar“ a neprispieva k financovaniu takzvaných strategických štátnych záujmov, ani jeho jadrového programu. Na základe napadnutých aktov tak nie sú v prípade Sina Bank splnené základné kritériá pre označenie a/alebo Rada sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia pri zisťovaní, či tieto kritériá boli alebo neboli splnené. Rada tiež neuplatnila správny test.


(1)  Rozhodnutie Rady z 26. júla 2010 o reštriktívnych opatreniach voči Iránu a o zrušení spoločnej pozície 2007/140/SZBP (Ú. v. EÚ L 195, s. 39).

(2)  Nariadenie Rady (EÚ) č. 267/2012 z 23. marca 2012 o reštriktívnych opatreniach voči Iránu, ktorým sa zrušuje nariadenie (EÚ) č. 961/2010 (Ú. v. EÚ L 88, s. 1).