14.7.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 223/28


Žaloba podaná 30. apríla 2014 – Drahtwerk St. Ingbert a i./Komisia

(Vec T-275/14)

2014/C 223/33

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Žalobkyne: Drahtwerk St. Ingbert GmbH (St. Ingbert, Nemecko), DWK Drahtwerk Köln GmbH (Kolín, Nemecko), Kalksteingrube Auersmacher GmbH (Völklingen, Nemecko), Rogesa Roheisengesellschaft Saar mbH (Dillingen, Nemecko), Stahlguss Saar GmbH (St. Ingbert) a Zentralkokerei Saar GmbH (v zastúpení: S. Altenschmidt a H. Janssen, Rechtsanwälte)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy

Žalobkyne navrhujú, aby Všeobecný súd:

zrušil rozhodnutie Európskej komisie z 18. decembra 2013 vo veci štátnej pomoci SA.33995 (2013/C) – Podpora elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov energie a nižší príplatok EEG pre energeticky náročných odberateľov,

zaviazal žalovanú na náhradu trov konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby uvádzajú žalobkyne tri žalobné dôvody.

1.

Prvý žalobný dôvod je založený na porušení článku 107 ods. 1 ZFEÚ

Žalobkyne tvrdia, že napadnuté rozhodnutie je v rozpore s článkom 107 ods. 1 ZFEÚ, keďže príplatok EEG a osobitný systém náhrad, ktoré sú upravené v zákone o uprednostňovaní energií z obnoviteľných zdrojov (Gesetz für den Vorrang erneuerbarer Energien) (ďalej len „EEG“), nepredstavujú poskytnutie štátnych alebo štátom kontrolovaných prostriedkov. Všetky relevantné skutočnosti pre kvalifikáciu týchto opatrení sa zistili v prípravnom konaní medzi Komisiou a Spolkovou republikou Nemecko. Neostali už žiadne pochybnosti, o ktorých by mala Komisia rozhodnúť v konaní podľa článku 108 ods. 2 ZFEÚ, článku 4 ods. 4 nariadenia (ES) č. 659/1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 93 Zmluvy o ES (1).

2.

Druhý žalobný dôvod je založený na porušení článku 108 ods. 1 ZFEÚ a zásady právnej istoty

Žalobkyne na tomto mieste tvrdia, že Komisia porušila článok 108 ods. 1 ZFEÚ a zásadu právnej istoty tým, že uplatnila konanie pre nové pomoci podľa článku 4 ods. 4 nariadenia č. 659/1999 namiesto konania pre existujúce pomoci podľa článku 17 a nasl. nariadenia č. 659/1999 na preskúmanie svojho predbežného posúdenia EEG ako pomoci. V tejto súvislosti predovšetkým uviedli, že rozhodnutím z 22. mája 2002 Komisia nepovažovala EEG 2000 za pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ, keďže sa neuskutočnil transfer štátnych prostriedkov. Zmeny z EEG 2000 na EEG 2012 nie sú v porovnaní s rozhodnutím Komisie z 22. mája 2002 zásadné. Komisia tak mohla namietať zmenený právny názor Komisie v konaní podľa článku 108 ods. 1 ZFEÚ bez zaťaženia žalobkýň.

3.

Tretí žalobný dôvod je založený na porušení článku 41 Charty základných práv a práva byť vypočutý

Žalobkyne ďalej tvrdia, že žalovaná vydala napadnuté rozhodnutie bez poskytnutia možnosti žalobkyniam sa predtým vyjadriť.


(1)  Nariadenie Rady (ES) č. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúce podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 93 Zmluvy o ES (Ú. v. ES L 83, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339).