14.7.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 223/13

Žaloba podaná 15. apríla 2014 – Deutsche Edelstahlwerke/Komisia

(Vec T-230/14)

2014/C 223/18

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Deutsche Edelstahlwerke GmbH (Witten, Nemecko) (v zastúpení: S. Altenschmidt a H. Janssen, Rechsanwälte)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

—

zrušil rozhodnutie Európskej komisie z 18. decembra 2013 vo veci štátnej pomoci SA.33995 (2013/C) – Podpora elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov energie a nižší príplatok EEG pre energeticky náročných odberateľov,

—

zaviazal žalovanú na náhradu trov konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby uvádza žalobkyňa tri žalobné dôvody.

1.

Prvý žalobný dôvod založený na porušení článku 107 ods.1 ZFEÚ

—

Žalobkyňa tvrdí, že napadnuté rozhodnutie porušuje článok 107 ods. 1 ZFEÚ, keďže príplatok EEG a osobitný systém náhrad, ktoré sú upravené v zákone o uprednostňovaní energií z obnoviteľných zdrojov (Gesetz für den Vorrang erneuerbarer Energien) (ďalej len „EEG“), nepredstavujú poskytnutie štátnych alebo štátom kontrolovaných prostriedkov. Všetky skutočnosti relevantné pre kvalifikáciu týchto opatrení sa zistili v prípravnom konaní medzi Komisiou a Spolkovou republikou Nemecko. Neostali už žiadne pochybnosti, o ktorých by mala Komisia rozhodnúť v konaní podľa článku 108 ods. 2 ZFEÚ, článku 4 ods. 4 nariadenia (ES) č. 659/1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 93 Zmluvy o ES (1).

2.

Druhý žalobný dôvod založený na porušení článku 108 ods. 1 ZFEÚ a zásady právnej istoty

—

Žalobkyňa na tomto mieste tvrdí, že Komisia porušila článok 108 ods. 1 ZFEÚ a zásadu právnej istoty tým, že uplatnila konanie pre nové pomoci podľa článku 4 ods. 4 nariadenia č. 659/1999 namiesto konania pre existujúce pomoci podľa článku 17 a nasl. nariadenia č. 659/1999 na preskúmanie svojho predbežného posúdenia EEG ako pomoci. V tejto súvislosti predovšetkým uviedla, že rozhodnutím z 22. mája 2002 Komisia nepovažovala EEG 2000 za pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ, keďže sa neuskutočnil transfer štátnych prostriedkov. Zmeny z EEG 2000 na EEG 2012 nie sú v porovnaní s rozhodnutím Komisie z 22. mája 2002 zásadné. Komisia tak mohla namietať zmenený právny názor Komisie v konaní podľa článku 108 ods. 1 ZFEÚ bez zaťaženia žalobkyne.

3.

Tretí žalobný dôvod je založený na porušení článku 41 Charty základných práv a práva byť vypočutý

—

Žalobkyňa ďalej tvrdí, že žalovaná vydala napadnuté rozhodnutie bez poskytnutia možnosti žalobkyni sa predtým vyjadriť.

(1)  Nariadenie Rady (ES) č. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúce podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 93 Zmluvy o ES (Ú. v. ES L 83, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339).