14.4.2014

Úradný vestník Európskej únie

C 112/60

Žaloba podaná 18. februára 2014 – PT Pelita Agung Agrindustri/Rada

(Vec T-121/14)

2014/C 112/77

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: PT Pelita Agung Agrindustri (Medan, Indonézia) (v zastúpení: F. Graafsma a J. Cornelis, advokáti)

Žalovaná: Rada Európskej únie

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

—	zrušil vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) č. 1194/2013 z 19. novembra 2013, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo a s konečnou platnosťou vyberá dočasné clo uložené na dovoz bionafty s pôvodom v Argentíne a Indonézii (Ú. v. EÚ L 315, s. 2) v rozsahu, v akom žalobkyni ukladá antidumpingové clo,

—	zaviazal žalovanú na náhradu trov konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uvádza sedem žalobných dôvodov.

Prvý žalobný dôvod je založený na tvrdení, že antidumpingová dohoda WTO neumožňuje upraviť náklady len z toho dôvodu, že sú nižšie ako na iných troch alebo „skreslené“ vládnymi zásahmi. Článok 2 ods. 5 nariadenia Rady (ES) č. 1225/2009 z 30. novembra 2009 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva (Ú. v. EÚ L 343, s. 51; ďalej len „základné nariadenie) by sa preto malo vyhlásiť za neuplatňujúce sa, keďže stanovuje takúto možnosť úpravy nákladov.

Druhý žalobný dôvod je založený na tvrdení, že náklady surového palmového oleja (SPO) v prejednávanej veci predstavujú porušenie článku 2 ods. 5 základného nariadenia. Žalobkyňa konkrétne tvrdí, že:

—	chýbajú nevyhnutné dôkazy, na základe ktorých sa vyvodil záver, že ceny SPO na indonézskom trhu sú skreslené, a Rada a Európska komisia (ďalej len „inštitúcie“) vychádzali zo zjavne nesprávneho posúdenia, keď dospeli k záveru, že ceny na indonézskom trhu sú skreslené,

—	inštitúcie použitím referenčnej vývoznej ceny („RVC“) pri úprave nákladov neupravili náklady „na rozumnom základe“, ako to vyžaduje článok 2 ods. 5 základného nariadenia a/alebo na základe „zdrojov, ktoré nie sú ovplyvnené týmto skreslením“, a

—	článok 2 ods. 5 základného nariadenia neumožňuje úpravu nákladov v situáciách, keď sú ceny jednoducho údajne „nízke“.

Tretí žalobný dôvod je založený na tvrdení, že inštitúcie vychádzali zo zjavne nesprávneho posúdenia pri určení, že nákupné ceny SPO žalobkyne od spriaznených osôb sú skreslené. Konkrétne, inštitúcie vychádzali zo zjavne nesprávneho posúdenia pri určení, že nákupné ceny SPO žalobkyne od spriaznených osôb neboli trhové.

Štvrtý žalobný dôvod je založený na tvrdení, že Rada pri určení primeraného rozpätia zisku nesplnila právnu povinnosť uvedenú v článku 2 ods. 6 písm. c) základného nariadenia. Toto ustanovenie vyžaduje, aby výška primeraného zisku nepresahovala bežne dosahovaný zisk iných vývozcov alebo výrobcov z predaja výrobkov tej istej všeobecnej kategórie na domácom trhu krajiny.

Piaty žalobný dôvod je založený na tvrdení, že inštitúcie tým, že odmietli vhodnú úpravu na základe cenového príplatku spojeného s osvedčením súladu s RED, zjavne skreslili skutkové okolnosti a porušili článok 3 ods. 2 a 3 základného nariadenia, lebo vývozné ceny žalobkyne neboli objektívne porovnané s cieľovou cenou odvetvia v Únii. Inštitúcie navyše odmietnutím nevyhnutnej úpravy v súvislosti s osvedčením RED neprípustne diskriminovali žalobkyňu v porovnaní s ostatnými indonézskymi výrobcami.

6.	Šiesty žalobný dôvod je založený na tvrdení, že inštitúcie porušili článok 3 ods. 7 základného nariadenia a vychádzali zo zjavne nesprávneho posúdenia pri určení, že nariadenia o dvojitom započítaní neprispeli k škodám, ktoré utrpel priemysel Únie.

Siedmy žalobný dôvod je založený na tvrdení, že inštitúcie nezohľadnili informácie a tvrdenia predložené žalobkyňou počas vyšetrovania. Tým nielen porušili svoju povinnosť riadnej starostlivosti a riadnej správy vecí verejných v súvislosti so starostlivým a nestranným preskúmaním všetkých relevantných dôkazov, ktoré im boli predložené, ale aj nesplnili povinnosť uvedenú v článku 20 ods. 5 základného nariadenia, ako aj povinnosť odôvodnenia stanovenú článkom 296 ZFEÚ.