22.2.2014 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
C 52/51 |
Žaloba podaná 6. januára 2014 — Simet/Komisia
(Vec T-15/14)
2014/C 52/100
Jazyk konania: taliančina
Účastníci konania
Žalobkyňa: Simet SpA (Rossano Calabro, Taliansko) (v zastúpení: A. Clarizia a P. Clarizia, avvocati)
Žalovaná: Európska komisia
Návrhy
Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:
— |
zrušil rozhodnutie Komisie z 2. októbra 2013 — K(2013) 6251 v konečnom znení — týkajúce sa konania podľa článku 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a článku 62 Dohody o Európskom hospodárskom priestore — štátna pomoc SA.33.037 (2012/C) — Taliansko — Náhrada pre spoločnosť SIMET SpA za služby v oblasti verejnej dopravy poskytované v rokoch 1987 až 2003, |
— |
zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. |
Dôvody a hlavné tvrdenia
Táto žaloba smeruje proti rozhodnutiu Európskej komisie z 2. októbra 2013 — K(2013) 6251 v konečnom znení, podľa ktorého náhrady poskytnuté v prospech spoločnosti SIMET na základe rozsudku talianskeho Consiglio di Stato a oznámené vnútroštátnymi orgánmi predstavujú štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ a podľa ktorého toto opatrenie nebolo vyňaté z predbežného informačného postupu na základe článku 17 ods. 2 nariadenia (EHS) č. 1191/69.
Spoločnosť SIMET v tejto súvislosti zdôrazňuje, že spor rozhodnutý vnútroštátnym súdom sa týkal náhrady škody, ktorú utrpela žalobkyňa z dôvodu rôznych protiprávností, ktoré sa týkali aktov ministerstva infraštruktúry a dopravy (MIT) vo vzťahu k výkonu služby v oblasti verejnej medziregionálnej dopravy poskytované v rokoch 1987 až 2003.
Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uvádza:
1. |
nezlučiteľnosť vnútroštátnej právnej úpravy, na základe ktorej MIT hodnotil konanie spoločnosti SIMET v dobe preskúmavanej v rozsudku Consiglio di Stato podľa nariadenia (EHS) č. 1191/69, ktoré po zmene a doplnení nariadením (EHS) č. 1893/69 zakázalo členským štátom podriadiť podniky, akým bola SIMET, vykonávajúce služby medziregionálnej autobusovej dopravy osôb, akýmkoľvek povinnostiam verejnej služby, |
2. |
že spoločnosť SIMET, na rozdiel od tvrdenia Komisie, musela plniť povinnosti verejnej služby v rozsahu, v akom jednostranné akty koncesie prijaté MIT na poskytnutie služieb medziregionálnej autobusovej dopravy osôb v súlade s požiadavkami talianskej právnej úpravy jasne eliminovali akúkoľvek autonómiu spoločnosti SIMET v jej vlastnom obchodnom konaní a stala sa tak priamo riadená a kontrolovaná správou, |
3. |
porušenie zásad uplatniteľných v oblasti náhrady škody utrpenej jednotlivcami z dôvodu porušenia práva EÚ, na základe ktorých pokiaľ orgán členského štátu prijme vo svojej právomoci administratívne opatrenie v rozpore s právom Únie, prislúcha tomuto orgánu povinnosť nahradiť škodu, ktorú utrpel adresát tohto opatrenia, z dôvodu jeho protiprávnosti, |
4. |
v každom prípade spoločnosti SIMET nebola poskytnutá žiadna štátna pomoc, keďže metóda výpočtu súm, ktoré jej boli poskytnuté na náhradu škody s odkazom na kritériá stanovené v nariadení (EHS) č. 1191/69 za služby cestnej dopravy zaťažené povinnosťami verejnej služby, ktorú poskytovala v rokoch 1987 až 2003, umožňuje vylúčiť akékoľvek riziko nadmerného vyplatenia náhrad v prospech spoločnosti SIMET, keďže tieto sumy predstavujú iba náhradu dodatočných nákladov, ktoré spoločnosť znášala pri plnení jej povinností, ktoré jej boli protiprávne uložené. |