1.

Pozri text rozhodnutia.

(pozri body 31, 32)

2.

Článok 296 ZFEÚ nemožno vykladať v tom zmysle, že Komisia je povinná v dôvodoch rozhodnutia o zamietnutí prístupu k dokumentom založenom na článku 4 ods. 3 prvom pododseku nariadenia č. 1049/2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie, preventívne odmietnuť všetky hypotetické tvrdenia, ktoré by v neskoršom štádiu mohli spochybňovať jej posúdenie.

Pokiaľ teda žalobkyňa vo svojej opakovanej žiadosti o prístup nenapadla uplatnenie článku 4 ods. 3 prvého pododseku nariadenia č. 1049/2001, Komisia sa mohla obmedziť na pozitívne vyjadrenie dôvodov, pre ktoré sa domnievala, že uvedené ustanovenie je uplatniteľné, bez toho, aby bola povinná odmietnuť alebo kritizovať prípadné iné výklady tohto ustanovenia.

(pozri bod 35)

3.

Pokiaľ sa inštitúcia rozhodne odmietnuť prístup k dokumentu, o ktorého sprístupnenie bola požiadaná, je v zásade povinná poskytnúť vysvetlenia, pokiaľ ide o otázku, ako môže prístup k tomuto dokumentu konkrétne a skutočne ohroziť záujem chránený výnimkou stanovenou v článku 4 nariadenia č. 1049/2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie, na ktorú sa táto inštitúcia odvoláva. Okrem toho riziko takéhoto narušenia musí byť rozumne predvídateľné, a nie čisto hypotetické. Samotná okolnosť, že sa dokument týka záujmu chráneného výnimkou, však nestačí na odôvodnenie jej uplatnenia.

Dotknutá inštitúcia sa však môže opierať o všeobecné domnienky uplatňujúce sa na určité kategórie dokumentov, pretože na žiadosti o zverejnenie týkajúce sa dokumentov rovnakej povahy možno uplatniť podobné všeobecné úvahy.

Na to, aby bolo možné všeobecnú domnienku platne namietať voči osobe, ktorá požaduje prístup k dokumentom na základe nariadenia č. 1049/2001, je na jednej strane nevyhnutné, aby boli požadované dokumenty súčasťou rovnakej kategórie dokumentov alebo aby mali rovnakú povahu. Je to tak kvalitatívne, ako aj kvantitatívne kritérium, konkrétne skutočnosť, že požadované dokumenty sa týkajú rovnakého postupu, a nie len kvantitatívne kritérium, čiže väčší alebo menší počet dokumentov, na ktoré sa vzťahujú jej žiadosti o prístup.

Na druhej strane uplatnenie všeobecných domnienok v zásade vyplýva z bezpodmienečnej potreby zabezpečiť riadne fungovanie dotknutých konaní a zaistiť, aby ich účel nebol narušený. Uznanie všeobecnej domnienky môže teda vychádzať z nezlučiteľnosti prístupu k dokumentom týkajúcim sa niektorých konaní s ich riadnym priebehom a z rizika ich narušenia, keďže všeobecné domnienky umožňujú zachovať nenarušený priebeh konania obmedzením zásahov tretích strán. Uplatňovanie osobitných pravidiel stanovených právnym aktom o konaní pred inštitúciou Únie, na ktorého účely boli požadované dokumenty predložené, je jedným z kritérií, ktoré môžu odôvodňovať uznanie všeobecnej domnienky.

(pozri body 59, 63, 66, 67, 75)

4.

Uplatnenie výnimky stanovenej v článku 4 ods. 3 prvom pododseku nariadenia č. 1049/2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie vyžaduje, aby sa preukázalo, že prístup k dokumentu, ktorý inštitúcia vypracovala pre vnútornú potrebu, by mohol konkrétne a skutočne narušiť ochranu rozhodovacieho procesu inštitúcie a že toto riziko narušenia by bolo možné rozumne predvídať a nebolo by len hypotetické.

Navyše na uplatnenie výnimky uvedenej v článku 4 ods. 3 prvom pododseku nariadenia č. 1049/2001 musí byť narušenie rozhodovacieho procesu vážne. Je to tak najmä v prípade, ak má zverejnenie uvedených dokumentov podstatný vplyv na rozhodovací proces. Posúdenie závažnosti závisí od celkových okolností prípadu, najmä od negatívnych účinkov na rozhodovací proces, ktoré inštitúcia uvádza v súvislosti so zverejnením uvedených dokumentov.

Od inštitúcií sa však nevyžaduje, aby predložili dôkazy o existencii takéhoto rizika. V tejto súvislosti postačuje, aby napadnuté rozhodnutie obsahovalo konkrétne dôkazy umožňujúce dospieť k záveru, že riziko narušenia rozhodovacieho procesu bolo v čase jeho prijatia rozumne predvídateľné a nie len hypotetické, poukazujúce predovšetkým na to, že v danom čase existovali objektívne dôvody, na základe ktorých by bolo možné predvídať, že by takéto narušenie v prípade zverejnenia požadovaných dokumentov dotknutou osobou nastalo.

(pozri body 60 – 62)

5.

Pokiaľ Komisia pripravuje a vypracúva politické návrhy, prináleží jej, aby konala úplne nezávislým spôsobom a tak, aby jej návrhy boli výlučne vo všeobecnom záujme. Komisia v tejto súvislosti môže vychádzať z posúdení vplyvu vytvorených na účely prípravy a vypracovania takýchto návrhov.

Posúdenie vplyvu konkrétne umožňuje zhromaždiť informácie, na základe ktorých môže Komisia zhodnotiť najmä účelnosť, nevyhnutnosť, povahu a obsah týchto návrhov. Keďže správa o posúdení vplyvu obsahuje porovnanie rôznych politických možností zamýšľaných v tomto štádiu, zverejnenie tejto správy, aj keď len v štádiu návrhu, ako aj stanovísk výboru prijatých v tejto súvislosti, predstavuje zvýšené riziko, že tretie osoby sa pokúsia nad rámec verejnej konzultácie organizovanej Komisiou vykonávať cieleným spôsobom vplyv na výber Komisie v otázke politickej možnosti a zmyslu politického návrhu, ktorý má prijať.

Na účely uplatnenia výnimky stanovenej v článku 4 ods. 3 prvom pododseku nariadenia č. 1049/2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie je tak Komisia oprávnená domnievať sa, bez toho, aby vykonala konkrétne a individuálne preskúmanie každého dokumentu zostaveného v rámci prípravy posúdenia vplyvu, že zverejnenie týchto dokumentov v zásade vážne narúša jej rozhodovací proces týkajúci sa vypracovania politického návrhu.

Táto všeobecná domnienka sa môže uplatňovať tak dlho, pokým Komisia neprijme rozhodnutie o prípadnom politickom návrhu, čiže až dovtedy, pokiaľ nebude politická iniciatíva podľa okolností veci prijatá alebo odmietnutá. Táto všeobecná domnienka sa uplatňuje bez ohľadu na povahu – legislatívnu alebo inú – prípadného plánovaného návrhu Komisie.

(pozri body 83, 85, 87, 96, 97, 99, 100)

6.

Pozri text rozhodnutia.

(pozri bod 117)

7.

Úmysly a záujmy sledované žiadosťami o prístup dotknutej osoby nemajú vplyv na uplatňovanie všeobecnej domnienky, podľa ktorej Komisia môže odmietnuť prístup k požadovaným dokumentom.

(pozri bod 121)

8.

Samotné závery Európskeho ombudsmana nezaväzujú súd Únie, ale môžu predstavovať len nepriamy dôkaz toho, že dotknutá inštitúcia porušila zásadu riadnej správy vecí verejných. Konanie pred ombudsmanom, ktorý nemá právomoc prijímať záväzné rozhodnutia, je totiž mimosúdnou alternatívnou možnosťou občanov Únie k možnosti obrátiť sa na súd Únie, ktorá zodpovedá osobitným kritériám a nemá nevyhnutne taký istý cieľ, akým je cieľ žaloby. A fortiori výklady práva Únie podané ombudsmanom nemôžu zaväzovať súd Únie.

(pozri body 122, 123)

9.

Pokiaľ ide o tvrdenie založené na tom, že verejnosť má záujem pochopiť a sledovať vývoj posúdení vplyvu, ktoré tvoria základ legislatívnych návrhov, s cieľom vykonávať svoje právo účasti na demokratických procesoch podnecovaním verejnej diskusie, je potrebné pripomenúť, že záujem žalobkyne na doplnení informácií, ktorými disponuje dotknutá inštitúcia, a na tom, aby sa aktívne zúčastnila na prebiehajúcom konaní, nepredstavuje prevažujúci verejný záujem, a to ani za predpokladu, že uvedená žalobkyňa koná ako mimovládna organizácia v súlade s predmetom svojej činnosti, ktorým je ochrana životného prostredia.

Analogicky záujem zainteresovaných strán, ktoré sa zúčastnili na konzultácii organizovanej Komisiou v rámci uskutočňovania posúdenia vplyvu, ako aj všetkých ostatných dotknutých osôb na doplnení informácií, ktoré má táto inštitúcia v dôsledku takejto konzultácie, ako aj na aktívnej účasti na postupe vypracovania správy o posúdení vplyvu, či dokonca na vypracovaní politického návrhu, nepredstavuje prevažujúci verejný záujem, a to ani vtedy, keď je dotknutá strana neziskovou organizáciou, ktorej cieľom je ochrana životného prostredia.

(pozri body 150, 151)