1

Larko Geniki Metalleftiki kai Metallourgiki AE (ďalej len „žalobkyňa“ alebo „Larko“) je veľký podnik, ktorý sa špecializuje na ťažbu a spracovanie lateritu, ťažbu lignitu a výrobu feroniklovej zliatiny a vedľajších produktov.

2

Spoločnosť Larko bola založená v roku 1989 ako nový podnikateľský subjekt po likvidácii spoločnosti Hellenic Mining and Metallurgical S.A.. V čase vzniku skutkových okolností konania vo veci samej mala troch akcionárov: grécky štát, ktorý vlastnil 55,2 % akcií prostredníctvom Hellenic Republic Asset Development Fund, súkromnú finančnú spoločnosť, National Bank of Greece SA (ďalej len „ETE“), ktorá vlastnila 33,4 % akcií, a Public Power Corporation (hlavný producent elektrickej energie v Grécku, ktorého hlavným akcionárom je štát), ktorý vlastnil 11,4 % akcií.

3

Hellenic Republic Asset Development Fund v marci 2012 informoval Európsku komisiu o programe privatizácie Larko.

4

V apríli 2012 Komisia z úradnej moci začala preskúmanie uvedenej privatizácie v súlade s pravidlami v oblasti štátnej pomoci.

5

Predmetom preskúmania bolo šesť nasledujúcich opatrení:

6

V priebehu tohto preskúmania Komisia žiadala grécke orgány o dodatočné informácie, ktoré tieto orgány poskytli v rokoch 2012 a 2013. Došlo tiež k schôdzam medzi službami Komisie a zástupcami gréckych orgánov.

7

Rozhodnutím zo 6. marca 2013 (Ú. v. EÚ C 136, 2013, s. 27; ďalej len „rozhodnutie o začatí konania“) Komisia začala konanie vo veci formálneho zisťovania podľa článku 108 ods. 2 ZFEÚ týkajúce sa štátnej pomoci SA.34572 (13/C) (ex 13/NN).

8

V priebehu konania uvedeného v článku 108 ods. 2 ZFEÚ Komisia vyzvala grécke orgány a tretie zainteresované strany, aby k opatreniam uvedeným v bode 5 vyššie predložili svoje pripomienky. Komisia prijala vyjadrenia gréckych orgánov 30. apríla 2013 a neboli jej doručené nijaké zo strany tretích dotknutých osôb.

9

Dňa 27. marca 2014 prijala Komisia rozhodnutie 2014/539/EÚ o štátnej pomoci SA.34572 (2013/C) (ex 13/NN) poskytnutej Gréckom v prospech spoločnosti Larco General Mining & Metallurgical Company S.A. (Ú. v. EÚ L 254, 2014, s. 24, ďalej len „napadnuté rozhodnutie“).

10

Napadnutým rozhodnutím Komisia na úvod zastávala názor, že v čase, keď bolo prijatých šesť predmetných opatrení, Larko bolo podnikom v ťažkostiach v zmysle usmernení spoločenstva o štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu firiem v ťažkostiach (Ú. v. EÚ C 244, 2004, s. 2, ďalej len „usmernenia na záchranu a reštrukturalizáciu“).

11

Pokiaľ ide o posúdenie opatrení uvedených v bode 5 vyššie, Komisia zastávala na úvod názor, že opatrenia č. 2 až 4 a 6 predstavovali štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ, v nadväznosti na to konštatovala, že tieto opatrenia boli povolené v rozpore s povinnosťami oznámenia a zákazu vykonania stanovenými v článku 108 ods. 3 ZFEÚ a nakoniec, že uvedené opatrenia predstavovali pomoc nezlučiteľnú s vnútorným trhom a podliehali povinnosti vrátenia v zmysle článku 14 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatňovanie článku [108 ZFEÚ] (Ú. v. ES L 83, 1999, s. 1; Mim. vyd. L 83, 1999, s. 1).

12

Komisia tiež zastávala názor, že dve ďalšie opatrenia, opatrenia č. 1 a 5, ktoré sa v uvedenom poradí týkajú nevymáhania dlhu dlžného ministerstvu financií a dvoch štátnych záruk z roku 2011 (pozri bod 5 vyššie), nepredstavujú štátnu pomoc.

13

Výroková časť napadnutého rozhodnutia znie:

„Článok 1

Nevybratie dlhu voči ministerstvu financií a predloženie záručných listín namiesto zaplatenia dodatočnej dane vopred v roku 2010, ktoré Grécko realizovalo v prospech spoločnosti [Larko], nepredstavujú štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy.

Článok 2

Štátna pomoc vo výške 135820824,35 EUR poskytnutá spoločnosti [Larko] formou štátnych záruk v rokoch 2008, 2010 a 2011 a účasti štátu na zvýšení kapitálu spoločnosti v roku 2009, ktorú Grécko v rozpore s článkom 108 ods. 3 zmluvy neoprávnene poskytlo, je nezlučiteľná s vnútorným trhom.

Článok 3

1.   Grécko vymôže od príjemcu pomoc uvedenú v článku 2, ktorá je nezlučiteľná s vnútorným trhom.

2.   Vymáhané sumy sa úročia od dátumu, keď ich príjemca dostal k dispozícii, až do ich skutočného vymoženia.

3.   Úroky sa vypočítajú na základe zloženej úrokovej sadzby podľa kapitoly V nariadenia Komisie (ES) č. 794/2004 v znení zmien.

4.   Pokiaľ ide o opatrenie č. 3, Grécko poskytne presné dátumy poskytnutia svojho príspevku na zvýšenie akciového kapitálu v roku 2009.

5.   Grécko s účinnosťou od dátumu prijatia tohto rozhodnutia zruší všetky neuhradené platby pomoci spomínané v článku 2.

Článok 4

1.   Vymáhanie pomoci uvedenej v článku 2 je okamžité a účinné.

2.   Grécko zaistí vykonanie tohto rozhodnutia do štyroch mesiacov od dátumu oznámenia rozhodnutia.

Článok 5

1.   Grécko do dvoch mesiacov od oznámenia tohto rozhodnutia predloží Komisii tieto informácie:

2.   Grécko bude informovať Komisiu o priebehu vnútroštátnych opatrení na vykonanie tohto rozhodnutia až do vrátenia pomoci uvedenej v článku 2. Grécko na požiadanie Komisie bezodkladne predloží informácie o opatreniach, ktoré sa už prijali alebo ktoré sa plánujú prijať, na vykonanie tohto rozhodnutia. Okrem toho poskytne podrobné informácie o sumách pomoci a úrokoch z vymáhania, ktoré už príjemca vrátil.

Článok 6

Toto rozhodnutie je určené Helénskej republike.“

14

Príloha napadnutého rozhodnutia poskytuje „Informácie o sumách prijatej pomoci, ktoré sa majú vrátiť a ktoré už boli vrátené“ a je uvedená nižšie:

15

Žalobkyňa návrhom doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 6. júna 2014 podala túto žalobu.

16

Dňa 30. októbra 2014 predložila Komisia vyjadrenie k žalobe. Replika a duplika boli podané v stanovenej lehote.

17

Podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 9. októbra 2014 Elliniki Metalleftiki kai Metallourgiki Larymnis Larko AE predložila návrh na vstup do konania ako vedľajší účastník na podporu návrhov žalobkyne. Tento návrh na vstup vedľajšieho účastníka bol zamietnutý uznesením z 11. júna 2015, Larko/Komisia (T‑423/14, neuverejnené, EU:T:2015:439). Odvolanie proti tomuto uzneseniu bolo tiež zamietnuté uznesením zo 6. októbra 2015, Metalleftiki kai Metallourgiki Etauria Larymnis Larko/Komisia [C‑385/15 P(I), neuverejnené, EU:C:2015:681].

18

Predseda deviatej komory Všeobecného súdu uznesením z 3. septembra 2015 prerušil konanie vo veci až do rozhodnutia Súdneho dvora, ktorým sa ukončí vec C‑385/15 P(I). V konaní sa opäť pokračovalo 16. októbra 2015.

19

Keďže sa zmenilo zloženie komôr Všeobecného súdu, podľa článku 27 ods. 5 rokovacieho poriadku bol sudca spravodajca pridelený k šiestej komore, ktorej bola z tohto dôvodu predmetná vec pridelená.

20

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

21

Komisia navrhuje, aby Všeobecný súd:

22

Žalobkyňa na podporu svojej žaloby uvádza tri žalobné dôvody. Prvý je založený na tom, že Komisia sa mylne domnievala, že opatrenia č. 2 až 4 a 6 (ďalej len „sporné opatrenia“) predstavovali štátnu pomoc nezlučiteľnú s vnútorným trhom, druhý je založený na nedostatku odôvodnenia a tretí, uvádzaný subsidiárne, je založený na tom, že Komisia nesprávne určila výšku pomoci, ktorú treba vrátiť, pokiaľ ide o sporné opatrenia a vymáhanie nariadila v rozpore so základnými zásadami Európskej únie.

23

Všeobecný súd sa domnieva, že je vhodné posúdiť najskôr druhý žalobný dôvod založený na nedostatku odôvodnenia a potom ďalšie žalobné dôvody v poradí, v akom boli uvedené.

24

Druhým žalobným dôvodom žalobkyňa vytýka Komisii, že v napadnutom rozhodnutí dostatočne nevysvetlila viaceré aspekty týkajúce sa po prvé existencie štátnej pomoci, po druhé zlučiteľnosti opatrení č. 3, 4 a 6 s vnútorným trhom a po tretie kvantifikácie súm pomoci, ktoré sa majú vymáhať, pokiaľ ide o opatrenia č. 2, 4 a 6.

25

Komisia nesúhlasí s tvrdeniami žalobkyne.

26

Je potrebné pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry rozsah povinnosti odôvodnenia závisí od povahy dotknutého aktu a od kontextu jeho prijatia. Z odôvodnenia musia jasne a nepochybne vyplývať úvahy inštitúcie, a to tak, aby sa dotknuté osoby mohli oboznámiť s dôvodmi prijatého opatrenia a mohli tak brániť svoje práva a overiť, či rozhodnutie je alebo nie je dôvodné, a aby súd mohol vykonať svoje preskúmanie zákonnosti. Nevyžaduje sa, aby v odôvodnení boli presne uvedené všetky relevantné právne a skutkové okolnosti, keďže otázka, či odôvodnenie aktu spĺňa požiadavky článku 296 ZFEÚ, sa má posudzovať nielen s ohľadom na jeho znenie, ale tiež s ohľadom na jeho kontext, ako aj s ohľadom na všetky právne predpisy upravujúce dotknutú oblasť. Komisia predovšetkým nie je povinná zaujať stanovisko ku všetkým tvrdeniam, ktoré pred ňou uvádzajú dotknuté osoby, ale stačí, aby uviedla skutočnosti a právne úvahy, ktoré majú podstatný význam v štruktúre rozhodnutia (pozri rozsudok z 3. marca 2010, Freistaat Sachsen a i./Komisia, T‑102/07 a T‑120/07, EU:T:2010:62, bod 180 a citovanú judikatúru).

27

Vo svetle týchto úvah treba preskúmať tvrdenia žalobkyne.

28

V prvom rade treba skúmať tvrdenie žalobkyne, podľa ktorého Komisia neodôvodnila dostatočne napadnuté rozhodnutie, pokiaľ ide o existenciu štátnej pomoci, a teda po prvé existenciu výhody, po druhé použitie štátnych prostriedkov, pokiaľ ide o opatrenia č. 2, 4 a 6 a po tretie skreslenie hospodárskej súťaže a ovplyvnenie obchodu medzi členskými štátmi.

29

Po prvé treba poznamenať, že v napadnutom rozhodnutí Komisia uviedla dôvody, pre ktoré zastávala názor, že sporné opatrenia obsahovali poskytnutie výhod pre spoločnosť Larko, ako vyplýva v uvedenom poradí z odôvodnení 73 a 74, pokiaľ ide o opatrenie č. 2, odôvodnení 80 až 85, pokiaľ ide o opatrenie č. 3, odôvodnení 90 až 92, pokiaľ ide o opatrenie č. 4 a odôvodnení 101 a 102, pokiaľ ide o opatrenie č. 6.

30

V odôvodneniach uvedených v bode 29 vyššie Komisia vysvetlila na jednej strane, že záruky z rokov 2008, 2010 a 2011 predstavovali štátnu pomoc, pretože podmienky jej oznámenia o uplatňovaní článkov [107] a [108 ZFEÚ] na štátnu pomoc vo forme záruk (Ú. v. EÚ C 155, 2008, s. 10, ďalej len „oznámenie o zárukách“), neboli splnené z dôvodu, že Larko bol podnik v ťažkostiach a suma záruky teda neodrážala riziko nesplatenia zaručených úverov, a na druhej strane, že zvýšenie základného imania v roku 2009 nespĺňalo kritérium súkromného investora, keďže pred zvýšením nebol akcionárom poskytnutý žiaden plán reštrukturalizácie, napriek skutočnosti, že Larko bol podnik v ťažkostiach.

31

Po druhé je to tak tiež, pokiaľ ide o záver Komisie, podľa ktorého sa opatrenia č. 2, 4 a 6 týkajú použitia štátnych prostriedkov, ako vyplýva z odôvodnenia 72 napadnutého rozhodnutia, pokiaľ ide o opatrenie č. 2, odôvodnenia 89 tohto rozhodnutia, pokiaľ ide o opatrenie č. 4 a odôvodnenie 99 toho istého rozhodnutia, pokiaľ ide o opatrenie č. 6.

32

V odôvodneniach uvedených v bode 31 vyššie Komisia vysvetlila, že sporné opatrenia na jednej strane prinášali riziko mobilizácie štátnych prostriedkov a na druhej strane prinášali so sebou stratu finančných zdrojov štátu, pretože neboli zaplatené trhovými poplatkami.

33

Po tretie je to tak, aj pokiaľ ide o záver Komisie, podľa ktorého sporné opatrenia mohli ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi a skresliť hospodársku súťaž, ako vyplýva z odôvodnení 75 a 76 napadnutého rozhodnutia, pokiaľ ide o opatrenie č. 2 a odkaz na ne prostredníctvom odôvodnení 86, 93 a 103 uvedeného rozhodnutia, pokiaľ ide o ostatné sporné opatrenia.

34

V odôvodneniach uvedených v bode 33 vyššie Komisia vysvetlila na jednej strane, že spoločnosť Larko pôsobila v odvetví, v ktorom sa s výrobkami obchoduje medzi členskými štátmi a vyvážala väčšinu svojej výroby do ďalších členských štátov, a na druhej strane, že predmetné opatrenia tejto spoločnosti umožňovali ďalšie fungovanie na rozdiel od ostatných konkurentov s finančnými ťažkosťami.

35

Hoci úvahy rozvinuté v odôvodneniach uvedených v bode 34 vyššie – a najmä úvahy týkajúce sa použitia štátnych prostriedkov a úvahy týkajúce sa ovplyvnenia hospodárskej súťaže a obchodu medzi členskými štátmi – sú mimoriadne stručné, napriek tomu postačujú na právne dostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, tiež vzhľadom na skutočnosť, že Komisia postupovala v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou a kontext napadnutého rozhodnutia bol žalobkyni dobre známy. V priebehu správneho konania samotné grécke orgány nespochybňovali prítomnosť podmienok týkajúcich sa použitia štátnych prostriedkov a ovplyvnenie hospodárskej súťaže a obchodu medzi členskými štátmi.

36

Z toho vyplýva, že napadnuté rozhodnutie jasne a nepochybne ukazuje odôvodnenie Komisie a zároveň umožnilo žalobkyni uviesť svoje tvrdenia k podkladom tohto odôvodnenia a Všeobecnému súdu vykonať svoje preskúmanie zákonnosti.

37

Po druhé treba preskúmať tvrdenie žalobkyne podľa ktorého Komisia napadnuté rozhodnutie neodôvodnila dostatočne, pokiaľ ide o nezlučiteľnosť opatrení č. 3, 4 a 6 s vnútorným trhom v zmysle článku 107 ods. 2 písm. b) ZFEÚ.

38

V tejto súvislosti stačí uviesť, že na jednej strane výnimky uvádzanej týmto ustanovením sa grécke orgány počas správneho konania nedovolávali a na druhej strane, že svojou povahou sporné opatrenia nie sú vhodné na náhradu škôd spôsobených mimoriadnymi okolnosťami, keďže tieto opatrenia sú všeobecnej povahy a nezávisia od škôd údajne spôsobených mimoriadnymi okolnosťami.

39

Vzhľadom na tieto okolnosti Komisii nemožno vytýkať, že dostatočne neodôvodnila neuplatnenie článku 107 ods. 2 písm. b) ZFEÚ.

40

Po tretie treba preskúmať tvrdenie žalobkyne, podľa ktorého Komisia dostatočne neodôvodnila napadnuté rozhodnutie, pokiaľ ide o vyčíslenie výšky pomoci, ktorá sa má vymáhať, pokiaľ ide o opatrenia č. 2, 4 a 6.

41

V tejto súvislosti treba poznamenať, že v napadnutom rozhodnutí Komisia spresnila, že záruky z rokov 2008, 2010 a 2011 poskytujú spoločnosti Larko výhodu, ktorá zodpovedá výške zaručeného úveru z dôvodu, že Larko ako podnik v ťažkostiach nebol schopný získať toto financovanie na trhu bez uvedených záruk. Toto vysvetlenie vyplýva z odôvodnenia 77, pokiaľ ide o opatrenie č. 2, z odôvodnenia 94 pokiaľ ide o opatrenie č. 4 a z odôvodnenia 104 pokiaľ ide o opatrenie č. 6. Okrem toho v odôvodneniach 56 až 66 Komisia detailne vykreslila ťažkú situáciu v akej sa nachádzala Larko v čase keď boli prijaté opatrenia pomoci.

42

Preto treba prijať záver, že vyčíslenie sumy pomoci, ktorá sa má vymáhať, je v napadnutom rozhodnutí riadne odôvodnené.

43

Nakoniec treba všeobecnejšie konštatovať, že tvrdenia žalobkyne týkajúce sa nedostatku odôvodnenia sa vo veľkej miere prekrývajú s tvrdeniami uvádzanými v rámci prvého a tretieho žalobného dôvodu a zameriavajú sa skôr na opodstatnenosť dôvodov uvádzaných v napadnutom rozhodnutí, než na ich postačujúcu povahu z formálneho hľadiska. V tejto súvislosti stačí konštatovať, že podľa ustálenej judikatúry je povinnosť odôvodnenia podstatnou formálnou náležitosťou, ktorú treba odlišovať od otázky dôvodnosti odôvodnenia, ktorá sa týka zákonnosti sporného aktu z vecného hľadiska (rozsudky z 22. marca 2001, Francúzsko/Komisia, C‑17/99, EU:C:2001:178, bod 35, a z 18. januára 2005, Confédération Nationale du Crédit Mutuel/Komisia, T‑93/02, EU:T:2005:11, bod 67). V dôsledku toho také tvrdenia, v rozsahu, v akom sa uvádzajú v rámci žalobného dôvodu založeného na porušení povinnosti odôvodnenia, treba odmietnuť ako neúčinné (pozri v tomto zmysle rozsudok z 3. mája 2017, Gfi PSF/Komisia, T‑200/16, neuverejnený, EU:T:2017:294, bod 34 a citovanú judikatúru).

44

Druhý žalobný dôvod sa preto musí zamietnuť.

45

Prvým žalobným dôvodom sa žalobkyňa dovoláva chýb týkajúcich sa kvalifikovania sporných opatrení ako štátnej pomoci nezlučiteľnej s vnútorným trhom v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ.

46

Tento žalobný dôvod sa v podstate delí na štyri časti.

47

Prvá a druhá časť sa týkajú kvalifikovania sporných opatrení ako štátnej pomoci, a to na jednej strane existencie výhody, pokiaľ ide o všetky sporné opatrenia, a na druhej strane použitia štátnych prostriedkov, pokiaľ ide o opatrenia č. 2, 4 a 6.

48

Tretia a štvrtá časť sa týkajú zlučiteľnosti opatrení s vnútorným trhom na základe na jednej strane článku 107 ods. 2 písm. b) ZFEÚ, pokiaľ ide o opatrenia č. 3, 4 a 6, a na druhej strane článku 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ, pokiaľ ide o opatrenie č. 6.

49

Na úvod treba pripomenúť, že článok 107 ods. 1 ZFEÚ zakazuje opatrenia, ktoré prostredníctvom použitia štátnych prostriedkov narúšajú hospodársku súťaž alebo hrozia narušením hospodárskej súťaže tým, že zvýhodňujú určité podniky alebo určité odvetvia činnosti.

50

Pojem pomoc nezahŕňa len pozitívne plnenia, ale aj zásahy, ktoré rôznymi formami znižujú náklady obvykle zaťažujúce rozpočet podniku a ktoré tak, hoci nie sú dotáciami v úzkom zmysle slova, majú rovnakú povahu a rovnaké účinky. Za pomoc sa považujú aj všetky zásahy štátu, ktoré sú bez ohľadu na formu spôsobilé priamo alebo nepriamo zvýhodniť podniky alebo ktoré treba považovať za ekonomickú výhodu, ktorú by podnik príjemca za normálnych trhových podmienok nedosiahol (pozri rozsudok z 3. apríla 2014, Francúzsko/Komisia, C‑559/12 P, EU:C:2014:217, bod 94 a citovanú judikatúru).

51

Naopak podmienky, ktoré musí opatrenie splniť na to, aby patrilo pod pojem pomoc v zmysle článku 107 ZFEÚ, nie sú splnené, ak prijímajúci verejný podnik mohol získať rovnakú výhodu, ako je tá, ktorá mu bola daná k dispozícii vo forme štátnych prostriedkov, za okolností zodpovedajúcich bežným trhovým podmienkam, pričom toto posúdenie sa v prípade verejných podnikov vykonáva v zásade uplatnením kritéria súkromného investora v trhovom hospodárstve (pozri rozsudok z 5. júna 2012, Komisia/EDF, C‑124/10 P, EU:C:2012:318, bod 78 a citovanú judikatúru).

52

Pokiaľ ide o štátnu pomoc poskytnutú vo forme záruky, nemožno vylúčiť, že by samotná štátna záruka poskytovala výhody, ktoré so sebou prinášajú dodatočné výdavky pre štát. Ak je úver, ktorý úverová inštitúcia poskytuje dlžníkovi, zabezpečený zárukou orgánov verejnej moci členského štátu, tento dlžník zvyčajne získava výhodu, pokiaľ finančné náklady, ktoré znáša, sú nižšie ako náklady, ktoré by bol znášal, ak by musel získať rovnaké financovanie a rovnakú záruku za trhovú cenu (pozri rozsudok z 3. apríla 2014, Francúzsko/Komisia, C‑559/12 P, EU:C:2014:217, body 95 a 96 a citovanú judikatúru).

53

V nadväznosti na to treba pripomenúť, že Komisii prislúcha predložiť dôkaz o existencii štátnej pomoci v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ. V tejto súvislosti na overenie, či podnik príjemca získal ekonomickú výhodu, ktorú by nezískal za obvyklých trhových podmienok, pri uplatnení kritéria súkromného investora, je Komisia povinná vykonať úplnú analýzu všetkých relevantných zložiek spornej transakcie a jej kontextu, vrátane situácie prijímajúceho podniku a relevantného trhu (pozri rozsudok z 26. mája 2016, France a IFP Énergies nouvelles/Komisia, T‑479/11 a T‑157/12, EU:T:2016:320, bod 71 a citovanú judikatúru).

54

Konkrétnejšie, pokiaľ ide o kritérium súkromného investora, judikatúra spresnila, že toto kritérium, keď je uplatniteľné, sa nachádza medzi prvkami, ktoré je Komisia povinná zohľadniť na preukázanie existencie takejto pomoci (rozsudok z 5. júna 2012, Komisia/EDF, C‑124/10 P, EU:C:2012:318, bod 103).

55

V dôsledku toho, keď sa zdá, že kritérium súkromného investora by sa mohlo uplatniť, Komisii prináleží požiadať dotknutý členský štát, aby jej poskytol všetky relevantné informácie umožňujúce jej preveriť, či podmienky uplatniteľnosti a uplatnenia tohto kritéria sú splnené, a odmietnuť skúmať takéto informácie môže len vtedy, ak predložené dôkazy vznikli až po prijatí rozhodnutia vykonať predmetnú investíciu (rozsudok z 5. júna 2012, Komisia/EDF, C‑124/10 P, EU:C:2012:318, bod 104). Ak jej členský štát odovzdá dôkazy, Komisii prináleží uskutočniť celkové posúdenie pri zohľadnení všetkých relevantných okolností, ktoré jej v danom prípade umožnia určiť, či prijímajúci podnik zjavne nezískal úľavy porovnateľné s úľavami od súkromného subjektu (rozsudok z 24. januára 2013, Frucona Košice/Komisia, C‑73/11 P, EU:C:2013:32, bod 73).

56

Z toho vyplýva, že ak sa členský štát odvoláva v priebehu správneho konania na kritérium súkromného investora, prináleží mu v prípade pochybností preukázať jednoznačným spôsobom a na základe objektívnych a overiteľných prvkov, že vykonané opatrenie vyplýva z jeho postavenia ako akcionára. Z týchto dôkazov musí jasne vyplývať, že dotknutý členský štát prijal predtým alebo súbežne s poskytnutím predmetnej ekonomickej výhody rozhodnutie vykonať prostredníctvom skutočne vykonaného opatrenia investíciu do ovládaného verejného podniku. V tejto súvislosti možno najmä zohľadniť prvky, z ktorých vyplýva, že toto rozhodnutie je založené na ekonomickom posúdení porovnateľnom s tým, ktoré by vykonal za okolností daného prípadu racionálny súkromný investor nachádzajúci sa v situácii, ktorá je čo najbližšia situácii uvedeného členského štátu, pred tým, ako by pristúpil k uvedenej investícii, na účely určenia budúcej návratnosti takejto investície (rozsudok z 5. júna 2012, Komisia/EDF, C‑124/10 P, EU:C:2012:318, body 82 až 84).

57

Na druhej strane ekonomické posúdenia vykonané po poskytnutí uvedenej výhody, retrospektívne konštatovanie efektívnej návratnosti investície vykonanej dotknutým členským štátom alebo neskoršie odôvodnenia výberu naozaj prijatého postupu nemôžu postačovať na preukázanie, že tento členský štát prijal predtým alebo súbežne s poskytnutím ekonomickej výhody takéto rozhodnutie ako akcionár (rozsudok z 5. júna 2012, Komisia/EDF, C‑124/10 P, EU:C:2012:318, bod 85). Na účely zistenia, či sa štát správal, alebo nesprával ako obozretný investor v trhovom hospodárstve, treba vychádzať z kontextu času, keď bolo opatrenie finančnej pomoci prijaté, aby bolo možné posúdiť, či správanie štátu bolo ekonomicky rozumné, a teda zdržať sa akéhokoľvek hodnotenia založeného na neskoršej situácii (rozsudok zo 16. mája 2002, Francúzsko/Komisia, C‑482/99, EU:C:2002:294, bod 71). Platí to najmä vtedy, keď Komisia skúma existenciu štátnej pomoci v porovnaní s opatrením, ktoré jej nebolo oznámené a ktoré už bolo v čase, keď vykonáva svoje preskúmanie, vykonané dotknutým orgánom verejnej moci (pozri v tomto zmysle rozsudok z 25. júna 2015, SACE a Sace BT/Komisia, T‑305/13, vec v odvolacom konaní, EU:T:2015:435, bod 94).

58

Napokon, pokiaľ ide o rozsah súdneho preskúmania napadnutého rozhodnutia s ohľadom na článok 107 ods. 1 ZFEÚ, treba poznamenať, že pojem štátna pomoc, ako je definovaný v tomto ustanovení, má právnu povahu a musí sa vykladať na základe objektívnych skutočností. Z tohto dôvodu musí súd Únie v zásade a s ohľadom tak na konkrétne okolnosti sporu, o ktorom rozhoduje, ako aj na technickú povahu alebo zložitosť hodnotení uskutočnených Komisiou vykonať celkové preskúmanie, pokiaľ ide o otázku, či opatrenie patrí do pôsobnosti článku 107 ods. 1 ZFEÚ (pozri rozsudok z 2. marca 2012, Holandsko/Komisia, T‑29/10 a T‑33/10, EU:T:2012:98, bod 100 a citovanú judikatúru).

59

Judikatúrou bolo tiež ustálené, že súdne preskúmanie je obmedzené, pokiaľ ide o otázku, či určité opatrenie patrí do pôsobnosti článku 107 ods. 1 ZFEÚ, keď posúdenia uskutočnené Komisiou sú technickej povahy alebo sa vyznačujú zložitosťou. Všeobecnému súdu však prislúcha určiť, či ide o taký prípad (pozri rozsudok z 2. marca 2012, Holandsko/Komisia, T‑29/10 a T‑33/10, EU:T:2012:98, bod 101 a citovanú judikatúru). V tejto súvislosti v prípade, že Komisia musí na účely overenia, či určité opatrenie patrí do pôsobnosti článku 107 ods. 1 ZFEÚ, uplatniť kritérium súkromného investora, uplatnenie tohto kritéria si vo všeobecnosti vyžaduje, aby Komisia vykonala zložité ekonomické posúdenie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 2. septembra 2010, Komisia/Scott, C‑290/07 P, EU:C:2010:480, bod 68).

60

Avšak hoci Komisia disponuje širokou mierou voľnej úvahy, ktorej výkon zahŕňa posúdenia ekonomickej povahy, ktoré sa musia vykonať v kontexte Únie, neznamená to, že súd Únie nesmie preskúmať výklad Komisie týkajúci sa údajov ekonomickej povahy. Súd Únie totiž musí podľa ustálenej judikatúry preveriť nielen vecnú presnosť predložených dôkazov, ich spoľahlivosť a súladnosť, ale aj preskúmať, či tieto dôkazy predstavujú všetky relevantné údaje, ktoré treba zohľadniť pri posúdení komplexnej situácie, a či sú spôsobilé opodstatniť závery, ktoré sa z nich vyvodili (rozsudky z 2. septembra 2010, Komisia/Scott, C‑290/07 P, EU:C:2010:480, body 64 a 65, a z 2. marca 2012, Holandsko/Komisia, T‑29/10, EU:T:2012:98, bod 102).

61

Súdu Únie však v rámci tohto preskúmania neprislúcha nahradiť ekonomické posúdenie Komisie vlastným posúdením. Preskúmanie vykonávané súdmi Únie v súvislosti s komplexnými ekonomickými posúdeniami Komisie má zúžený charakter a musí sa nevyhnutne obmedziť na overenie dodržiavania procesných pravidiel a povinnosti odôvodnenia, na overenie vecnej správnosti skutkových zistení, ako aj neexistencie zjavne nesprávneho posúdenia a zneužitia právomoci (rozsudky z 2. septembra 2010, Komisia/Scott, C‑290/07 P, EU:C:2010:480, bod 66, a z 2. marca 2012, Holandsko/Komisia, T‑29/10 a T‑33/10, EU:T:2012:98, bod 103).

62

Tvrdenia, ktoré uvádza žalobkyňa vo vzťahu ku každému zo sporných opatrení pomoci, treba posúdiť práve vzhľadom na túto judikatúru.

63

Žalobkyňa uvádza, že záruka z roku 2008 neudeľuje žiadnu výhodu v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ tým, že spĺňa podmienky stanovené v bode 3.2 písm. a) až d) oznámenia o zárukách.

64

Po prvé Komisia nesprávne uplatnila podmienku uvedenú v bode 3.2 písm. a) oznámenia o zárukách, ktorá ukladá, aby dlžník na vylúčenie prítomnosti štátnej pomoci nemal finančné problémy.

65

Ekonomická situácia spoločnosti Larko sa zhoršila v polovici roku 2008, zatiaľ čo počas obdobia od roku 2004 do polovice roku 2008 vykazovala rentabilitu a pozitívne ekonomické údaje, a preto „podnikom v ťažkostiach“ v zmysle usmernení na záchranu a reštrukturalizáciu bola až od roku 2009, keď sa jej ekonomická situácia zhoršila v dôsledku pádu medzinárodných cien niklu.

66

Rozhodujúci dátum pre uplatnenie kritéria súkromného investora, teda dátum, ku ktorému sa poskytuje záruka, spadá do druhého polroka 2008, teda pred ukončením hospodárskeho roku 2008, a teda pred tým, ako sa objavili negatívne výsledky v jej finančnom stave. Navyše v rozpore s tvrdeniami Komisie Larko dodržiavala povinnosť stanovenú gréckou právnou úpravou prijať vhodné opatrenia, ak sa jej vlastný majetok zníži o 50 %, keď zvolala valné zhromaždenie spoločnosti do šiestich mesiacov od konca hospodárskeho roku 2008.

67

Po druhé Komisia nesprávne uplatnila podmienku uvedenú v bode 3.2 písm. d) oznámenia o zárukách, ktorá uvádza, že za záruku sa platí cena zodpovedajúca trhovej cene.

68

V prvom rade ročný poplatok za záruku vo výške 1 % odrážal dobrú solventnosť spoločnosti Larko v čase poskytnutia záruky so zohľadnením jej rentability v priebehu troch predchádzajúcich rokov; v nadväznosti na to Larko počas toho istého roku 2008 získala úver bez záruky, ktorý poskytla ATE Bank, a nakoniec uvedený poplatok bol v súlade s cenami, ktoré získal grécky štát za záruky za úvery poskytnuté iným spoločnostiam nachádzajúcim sa v porovnateľnej situácii, ako jej situácia.

69

Po tretie Komisia nesprávne uplatnila podmienky uvedené v bode 3.2 písm. b) a c) oznámenia o zárukách, ktoré uvádzajú, po prvé, že záruka musí byť naviazaná na špecifickú finančnú transakciu na pevnú maximálnu sumu a je časovo obmedzená, a po druhé, že záruka „nekryje viac ako 80 % nesplatenej pôžičky alebo iného finančného záväzku; toto obmedzenie sa neuplatňuje na záruky pokrývajúce dlhové cenné papiere“.

70

Komisia nezohľadnila skutočnosť, že záruka mohla byť adekvátne primeraná a že sadzba krytia záruky 100 % bola odôvodnená, pokiaľ ide o záruku poskytnutú na krytie dlhového cenného papiera v zmysle smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/109/ES z 15. decembra 2004 o harmonizácii požiadaviek na transparentnosť v súvislosti s informáciami o emitentoch, ktorých cenné papiere sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2001/34/ES (Ú. v. EÚ L 390, 2004, s. 38).

71

Komisia nesúhlasí s tvrdeniami žalobkyne.

72

Treba pripomenúť, že v napadnutom rozhodnutí Komisia prijala záver, že predmetné opatrenie poskytuje spoločnosti Larko selektívnu výhodu z dôvodu, že nespĺňa podmienky stanovené v bode 3.2 písm. a) a d) oznámenia o zárukách: na jednej strane Larko bol podnik v ťažkostiach a na druhej strane poplatok 1 % nezodpovedal riziku nesplatenia zaručených úverov.

73

Treba teda overiť, či Komisia správne prijala záver, že podmienky stanovené v bode 3.2 písm. a) a d) oznámenia o zárukách neboli v danom prípade splnené a, ak je to tak, či absencia uvedených podmienok postačovala na preukázanie, že predmetné opatrenie poskytovalo spoločnosti Larko výhodu v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ, a to nezávisle od podmienok uvádzaných v bode 3.2 písm. b) a c) tohto oznámenia.

74

Po prvé, pokiaľ ide o podmienku uvedenú v bode 3.2 písm. a) oznámenia o zárukách, treba overiť, či Komisia mohla prijať záver, že Larko bol podnik v ťažkostiach v zmysle tohto oznámenia, a ak je to tak, či grécky štát mal vedomosť, alebo mal mať vedomosť o jeho ťažkej situácii pri poskytnutí záruky v roku 2008.

75

Pokiaľ ide o kvalifikáciu Larko ako „podniku v ťažkostiach“, treba pripomenúť, že bod 3.2 písm. a) oznámenia o zárukách odkazuje na usmernenia na záchranu a reštrukturalizáciu.

76

Tieto v rozsahu relevantnom pre túto vec uvádzajú:

77

V prejednávanej veci v odôvodneniach 56 až 66 napadnutého rozhodnutia Komisia kvalifikovala Larko pri poskytnutí sporných opatrení, vrátane záruky z roku 2008, ako „podnik v ťažkostiach“. Komisia vychádzala z finančného stavu spoločnosti Larko v hospodárskych rokoch 2007 až do prvého polroku 2012 a poukazovala na nasledujúce okolnosti:

78

Treba konštatovať, že vzhľadom na ekonomické výsledky, na ktoré odkazuje napadnuté rozhodnutie a ktoré žalobkyňa nenapadá, tieto poukazujú na záporný vlastný kapitál, čo viedlo k značnej strate základného imania, zníženiu obratu na takmer polovicu v porovnaní s predchádzajúcim rokom a značným stratám.

79

V tejto súvislosti treba na úvod poznamenať, že existenciu záporného vlastného kapitálu, na ktorú poukazuje Komisia, možno považovať za významný indikátor ťažkej finančnej situácie podniku (pozri v tomto zmysle rozsudok z 3. marca 2010, Freistaat Sachsen a i./Komisia, T‑102/07 a T‑120/07, EU:T:2010:62, bod 106). Je to tak, aj pokiaľ ide o výrazné zníženie obratu a významné akumulované straty Larko v roku 2008, čo sú okolnosti, na ktoré sa poukazuje v bode 11 usmernení na záchranu a reštrukturalizáciu (pozri bod 77 tretí odsek vyššie).

80

V nadväznosti na to z dokumentov pripojených k spisu vyplýva, že záruka z roku 2008 bola poskytnutá ministerským rozhodnutím z 22. decembra 2008. Preto skutočnosť, že zhoršenie sa začalo prejavovať až od polovice roku 2008 nebránila Komisii prijať záver, že Larko bol ku koncu roka 2008 pri poskytnutí záruky v ťažkostiach.

81

Nakoniec, ako bolo zdôraznené v bodoch 63 a 64 napadnutého rozhodnutia, skutočnosť, že situácia bola vyvolaná neočakávaným pádom ceny feroniklovej zliatiny, aj keby sa považovala za preukázanú, nespochybňuje sama osebe záver, podľa ktorého Larko bol podnikom v ťažkostiach.

82

Z toho vyplýva, že na základe skutočností, ktorými disponovala a s prihliadnutím na jej mieru voľnej úvahy (pozri judikatúru citovanú v bode 60 vyššie), Komisia mohla dôvodne prijať záver, že spoločnosť Larko bola podnikom v ťažkostiach, keď jej bola poskytnutá záruka z roku 2008.

83

Keďže je to tak, treba overiť, či v momente udelenia záruky z roku 2008 grécky štát ako akcionár spoločnosti Larko mohol mať vedomosť o jej ťažkej situácii. V súlade s judikatúrou citovanou v bode 56 vyššie, otázka, či sa členský štát správa ako súkromný investor, sa musí posúdiť k momentu, keď prijal svoje rozhodnutie investovať.

84

Žalobkyňa uvádza, že táto ťažká situácia sa prejavila až na konci roku 2008, keď sa premietla do finančných údajov konštatovaných ku koncu rozpočtového obdobia. V odpovedi na otázku položenú Všeobecným súdom spresnila, že ako spoločnosť, ktorá nebola kótovaná na burze, nemala žiadnu povinnosť vystaviť kvartálne alebo iné priebežné bilancie a nepredložila takéto doklady Všeobecnému súdu.

85

Neexistuje žiadny doklad doložený do spisu v tejto veci, ktorý s určitosťou preukazuje, že členský štát mal vedomosť o ťažkej situácii Larko v momente poskytnutia záruky z roku 2008. Vzniká teda otázka, či Komisia uniesla svoje dôkazné bremeno, opierajúc sa v podstate o domnienku, podľa ktorej grécky štát mal poznať ťažkú situáciu Larko ku koncu roka 2008, pri poskytnutí záruky.

86

V tejto súvislosti treba poznamenať, že v zmysle judikatúry citovanej v bode 56 vyššie, ak sa členský štát dovoláva kritéria súkromného investora v priebehu správneho konania, prislúcha mu, aby v prípade pochybností jednoznačne a na základe objektívnych skutočností preukázal, že zavedené opatrenie vyplýva z jeho postavenia akcionára, najmä na základe skutočností ukazujúcich, že jeho rozhodnutie je založené na ekonomickom posúdení porovnateľnom s tým, ktoré by vykonal za okolností daného prípadu racionálny súkromný investor nachádzajúci sa v situácii, ktorá je čo najbližšia situácii uvedeného členského štátu, pred tým, ako by pristúpil k uvedenej investícii, na účely určenia budúcej návratnosti takejto investície.

87

V prejednávanej veci Komisia už v rozhodnutí o začatí konania konštatovala, že spoločnosť Larko bola podnikom v ťažkostiach od roku 2008, čo vyplývalo z finančného stavu Larko, ako bolo poznamenané v bode 78 vyššie. Žalobkyňa navyše vo svojich písomných podaniach potvrdila, že „[jej] zlý hospodársky obraz … začal byť konštatovaný od júla 2008“ a zdôrazňujúc, že „vykazovala rentabilitu a dobré hospodárske údaje až do polovice [tohto] roku“, uznala, že „neskôr došlo k prudkému zhoršeniu, ktoré nakoniec viedlo k tomu, že jej obraz bol ku koncu roka mimoriadne zlý“.

88

Takto teda ani grécke orgány v priebehu správneho konania, ani žalobkyňa v priebehu tohto konania nepreukázali, že grécky štát vykonal akékoľvek kroky na zistenie ekonomickej a finančnej situácie Larko v čase udelenia záruky z roku 2008. Nepreukázali tiež, najmä na základe účtovných dokumentov Larko, že nemohli poznať ťažkú finančnú situáciu, s ktorou bola žalobkyňa konfrontovaná.

89

Za týchto okolností treba prijať záver, že zo strany Komisie bolo rozumné, alebo prinajmenšom nie zjavne nesprávne, konštatovať, že obozretný akcionár by sa zaujímal aspoň o aktuálnu ekonomickú a finančnú situáciu podniku pred tým, ako by mu poskytol záruku, ako je záruka z roku 2008. Išlo okrem toho o väčšinového akcionára tohto podniku a opatrenie bolo poskytnuté ku koncu účtovného roka.

90

Vzhľadom na tieto úvahy treba poznamenať, že Komisia sa nedopustila zjavnej chyby v posúdení, keď Larko pri poskytnutí opatrenia č. 2 kvalifikovala ako podnik v ťažkostiach a preto určila, že podmienka stanovená v bode 3.2 písm. a) oznámenia o zárukách nebola splnená.

91

Po druhé treba pripomenúť, že bod 3.2 písm. d) oznámenia o zárukách v podstate uvádza, že znášanie rizika by sa za normálnych okolností malo kompenzovať primeraným poplatkom zo sumy, ktorá je krytá zárukou.

92

Presnejšie v zmysle bodu 3.2 písm. d) oznámenia o zárukách cena zaplatená za záruku musí byť primeraná zodpovedajúcej orientačnej výške poplatku na finančných trhoch. Ak takýto poplatok neexistuje, celkové finančné náklady zaručeného úveru, vrátane úrokovej sadzby úveru a poplatku za záruku, treba porovnať s trhovým poplatkom za podobný nezaručený úver. V obidvoch prípadoch sa musí prihliadať na charakteristiky záruky a príslušnej pôžičky a najmä hodnotu a trvanie transakcie, zábezpeku, ktorú poskytol dlžník, a iné skúsenosti, ktoré majú vplyv na hodnotenie návratnosti, pravdepodobnosť neplnenia záväzkov dlžníka v dôsledku jeho finančnej situácie, oblasť jeho činnosti a vyhliadky, ako aj iné ekonomické podmienky. Táto analýza musí najmä umožniť ohodnotiť dlžníka pomocou ratingu rizika, vychádzajúc z klasifikácie zavedenej niektorou medzinárodne uznávanou ratingovou agentúrou alebo na základe interného ratingu, ktorý používa banka poskytujúca príslušnú pôžičku.

93

V prejednávanej veci v odôvodnení 73 napadnutého rozhodnutia Komisia zastávala názor, že ročný poplatok zo sumy záruky vo výške 1 % „nemožno považovať za zodpovedajúci riziku nesplatenia zaručených úverov vzhľadom na veľké finančné ťažkosti spoločnosti [Larko], a najmä na jej vysoký pomer dlhu k vlastnému kapitálu“.

94

Hoci to nebolo osobitne zdôraznené, toto konštatovanie nie je ovplyvnené zjavne nesprávnym posúdením.

95

Je pravda, že Komisia neurčila orientačnú výšku poplatku ponúkanú na finančných trhoch, ani trhovú cenu podobného nezaručeného úveru. Navyše nezaradila Larko prostredníctvom ratingu zavedeného medzinárodnou agentúrou alebo bankou, ktorá poskytla príslušný úver.

96

Vzhľadom na ťažkú ekonomickú a finančnú situáciu Larko nebolo zjavne nesprávne prijať záver, že spoločnosť Larko nemohla získať záruku z roku 2008 za protihodnotu zaplatenia takého nízkeho poplatku, ktorý sa vo všeobecnosti uplatňuje na operácie, ktoré neprinášajú zvýšené riziko, bez štátneho zásahu.

97

Okrem toho, hoci v bode 37 rozhodnutia o začatí konania Komisia jasne uviedla, že na prvý pohľad sa nezdá, že poplatok vo výške 1 % možno považovať za zodpovedajúci riziku nesplatenia zaručených úverov vzhľadom na veľké finančné ťažkosti spoločnosti Larko, a najmä na jej vysoký pomer dlhu k vlastnému kapitálu a existenciu záporného vlastného kapitálu, žalobkyňa ani grécke orgány v priebehu konania vo veci formálneho zisťovania nepredložili dôkazy, ktoré by preukazovali, že predmetný poplatok zodpovedal poplatku ponúkanému na finančných trhoch alebo trhovej cene podobného nezaručeného úveru.

98

Za týchto okolností sa Komisia mohla dôvodne obmedziť na to, že poznamenala, že vzhľadom na ekonomickú situáciu Larko ročný poplatok za záruku vo výške 1 % nebolo možné považovať za zodpovedajúci riziku nesplatenia zaručených úverov.

99

Pokiaľ ide o ostatné špecifické argumenty uvádzané žalobkyňou, po prvé treba poznamenať, že vzhľadom na jej ťažkú situáciu je ťažké uveriť, že súkromný investor by poskytol uvedenú záruku len na základe rentability Larko v priebehu troch predchádzajúcich rokov, bez akéhokoľvek dôkazu preukazujúceho aktuálny zdravý stav uvedenej spoločnosti a bez akéhokoľvek odkazu na jej perspektívnu budúcnosť.

100

Na druhom mieste treba konštatovať, že poskytnutie úveru bez záruky zo strany ATE Bank nepostačuje na preukázanie dobrej solventnosti Larko, keďže ATE Bank patrí gréckemu štátu. Okrem toho, ako to uvádza Komisia, skutočnosť, že Larko po získaní úveru bez záruky zo strany ATE Bank získal úver, ktorý si vyžadoval spornú záruku, preukazuje, že ekonomická situácia Larko sa neskôr v priebehu toho istého roka zhoršila.

101

Na treťom mieste skutočnosť, že grécky štát poskytol záruky iným podnikom s porovnateľnými sadzbami poplatkov, sa nemôže, sama osebe, považovať za konanie súkromného investora.

102

Z toho vyplýva, že Komisia sa nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia, keď prijala záver, že ročný poplatok vo výške 1 % nebol v súlade s konaním súkromného investora.

103

Po tretie vzniká otázka či, ako uvádza žalobkyňa, splnenie podmienok stanovených v bode 3.2 písm. b) a c) oznámenia o zárukách stačí na vylúčenie prítomnosti výhody v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ, hoci podmienky stanovené v bode 3.2 písm. a) a d) uvedeného oznámenia nie sú splnené.

104

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že bod 3.2 uvedeného oznámenia spresňuje, že splnením všetkých podmienok uvedených v tomto bode pod písmenami a) až d) sa „dostatočne vylúči prítomnosť štátnej pomoci“. Z toho vyplýva, že splnenie jednej alebo viacerých z týchto podmienok neumožňuje samo osebe vylúčiť prítomnosť štátnej pomoci.

105

Hoci je pravda, že ako je spresnené v bode 3.6 oznámenia o zárukách, ktorého sa dovoláva žalobkyňa, nesplnenie ktorejkoľvek z podmienok stanovených oznámením neznamená, že záruka sa automaticky kvalifikuje ako štátna pomoc, treba konštatovať, že ako vyplýva z bodov 74 až 102 vyššie, v napadnutom rozhodnutí Komisia nepristúpila k takejto automatickej kvalifikácii, ale založila svoje rozhodnutie na konkrétnych prvkoch smerujúcich k preukázaniu, že sporné oparenie nie je v súlade so zásadou súkromného investora.

106

Vzhľadom na tieto úvahy treba poznamenať, že tvrdenia žalobkyne týkajúce sa splnenia podmienok uvedených v bode 3.2 písm. b) a c) oznámenia o zárukách sú neúčinné. V skutočnosti splnenie týchto dvoch podmienok, za predpokladu, že sa preukáže, samo osebe nestačí na vylúčenie existencie výhody v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ.

107

Preto treba zamietnuť prvú časť prvého žalobného dôvodu, pokiaľ ide o opatrenie č. 2.

108

Žalobkyňa uvádza, že zvýšenie základného imania v roku 2009 neudeľuje žiadnu výhodu v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ, keďže je v súlade so zásadou súkromného investora, na základe nasledujúcich skutočností:

109

Komisia nesúhlasí s tvrdeniami žalobkyne.

110

V napadnutom rozhodnutí Komisia zastávala názor, že zvýšenie kapitálu v roku 2009 poskytovalo výhodu v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ z dôvodu, že akcionárom nebol pred zvýšením kapitálu poskytnutý žiaden plán reštrukturalizácie, a to aj napriek tomu, že spoločnosť Larko bola podnikom v ťažkostiach a, na druhej strane, konečná suma zvýšenia kapitálu nakoniec nestačila pokryť záporný vlastný kapitál spoločnosti Larko, a tak sa nemohla považovať za opatrenie na ochranu hodnoty spoločnosti a podporu jej reštrukturalizácie. Komisia tiež hneď na úvod zdôraznila, že účasť ETE nebola dostatočným dôkazom na preukázanie koexistencie účasti štátu s účasťou súkromných akcionárov, pretože táto spoločnosť bola so spoločnosťou Larko spojená nielen ako akcionár, ale aj ako veriteľ, následne, že štát už spoločnosti Larko poskytol záruku v roku 2008 a nakoniec, že ďalší akcionár, Public Power Corporation, vyhlásil, že sa nezúčastní na zvýšení kapitálu.

111

V tejto súvislosti treba poznamenať, ako to robí Komisia, že žalobkyňa nepredložila žiadny dôkaz o skutočnom podnikateľskom pláne (business plan), preukazujúci, že grécky štát odhadoval dlhodobú rentabilitu Larko. V odpovedi na otázku Všeobecného súdu žalobkyňa predložila zápisnicu z mimoriadnej schôdze jej predstavenstva z 18. marca 2009, ktorá preukazovala, že predseda predstavenstva uviedol, že podnikateľský plán bol predložený počas schôdze, ktorá sa konala 19. decembra 2008 s ministerstvom financií a ďalšími akcionármi. Zo spisu v tejto veci však nevyplýva, že taký plán, ktorý navyše nebol predložený Všeobecnému súdu a ktorého existenciu Komisia spochybňuje, bol predložený Komisii počas správneho konania. Existencia tohto plánu, za predpokladu, že by bola preukázaná, a bez ohľadu na jeho obsah, teda nie je relevantná pre posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia.

112

Za týchto okolností absencia akéhokoľvek prvku preukazujúceho, že grécky štát odhadoval dlhodobú rentabilitu Larko, predstavuje dôležitý ukazovateľ absencie ekonomickej racionality predmetného zvýšenia kapitálu.

113

Je pravda, že v rozpore s tým, čo Komisia tvrdila v odôvodnení 80 napadnutého rozhodnutia, skutočné zvýšenie kapitálu, ktoré odôvodnenie 16 toho istého rozhodnutia vyčísľuje na 65,5 milióna eur, z ktorých približne 45 miliónov uhradil grécky štát, nebolo dostatočné na krytie záporného vlastného kapitálu Larko, ktorý, ako vyplýva z tabuľky vloženej do odôvodnenia 56 uvedeného rozhodnutia, bol 35 miliónov eur. Ide však o chybu, ktorá nemôže spochybniť dôvodnosť posúdenia Komisie, ktoré sa zakladá najmä na absencii plánu reštrukturalizácie.

114

Bolo teda primerané, alebo prinajmenšom nie zjavne nesprávne prijať záver, že za okolností prejednávanej veci obozretný investor vo svojom postavení akcionára by nepristúpil k takej významnej rekapitalizácii, bez toho, aby disponoval akoukoľvek informáciou týkajúcou sa ekonomických a finančných perspektív tejto spoločnosti, ani plánom reštrukturalizácie, keďže Larko bol podnik v ťažkostiach.

115

Tento záver nespochybňujú ani ďalšie špecifické tvrdenia, ktoré uvádza žalobkyňa.

116

Na úvod skutočnosť, že opatrenia na ozdravenie a životaschopnosť boli v zásade predvídané, aj keby sa považovala za preukázanú, sama osebe nepreukazuje rentabilitu zvýšenia kapitálu v roku 2009 a to o to viac za absencie skutočného plánu reštrukturalizácie. Je to tak aj pri dokumente predloženom žalobkyňou v odpovedi na otázky položené Všeobecným súdom, ktorý obsahuje zoznam opatrení, veľmi generických, na zníženie nákladov, dokonca za predpokladu, že tento zoznam bol predložený gréckymi orgánmi v priebehu správneho konania, čo nebolo preukázané.

117

V nadväznosti na to žalobkyňa nepredložila žiadnu informáciu predchádzajúcu zvýšeniu kapitálu v roku 2009 a preukazujúcu, že štát prostredníctvom tohto opatrenia mal skutočne v pláne získať väčšinový podiel na kapitále Larko s cieľom spustiť predaj tejto spoločnosti a že táto stratégia bola v súlade so zásadou súkromného investora. Zápisnice z valného zhromaždenia akcionárov spoločnosti Larko z roku 2009 predložené žalobkyňou okrem toho neposkytujú žiadny presný údaj v tomto zmysle.

118

Zo žiadneho údaju v spise nevyplýva, že získanie väčšinovej účasti zo strany gréckeho štátu favorizovalo predaj spoločnosti Larko za výhodnejších podmienok a že preto toto získanie bolo v súlade s konaním súkromného akcionára.

119

Nakoniec, pokiaľ ide o súbežnú účasť ETE na zvýšení kapitálu v roku 2009, na jednej strane treba pripomenúť, že súbežnosť verejných a súkromných investícií sama osebe, ani v prípade značných súkromných investícií, nemôže byť postačujúca na konštatovanie o neexistencii pomoci v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ bez zohľadnenia ostatných relevantných skutkových alebo právnych okolností (pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. septembra 2012, Corsica Ferries France/Komisia, T‑565/08, EU:T:2012:415, bod 122).

120

Na druhej strane treba tiež poznamenať, že suma vkladu štátu je dvojnásobná oproti vkladu ETE a že ETE, ktorá bola hlavným akcionárom Larko pred zvýšením kapitálu, sa v dôsledku tejto operácie stala druhým najväčším akcionárom. Okrem toho výročná finančná správa ETE za rok 2008 predložená Komisii potvrdzuje, že ETE v celom rozsahu anulovala účtovnú hodnotu svojej účasti na kapitále Larko, pretože neočakávala vrátenie účtovnej hodnoty investície vzhľadom na finančné ťažkosti Larko. Za týchto okolností účasť ETE nemôže slúžiť na podporu tvrdení žalobkyne.

121

Preto treba zamietnuť prvú časť prvého žalobného dôvodu, pokiaľ ide o opatrenie č. 3.

122

Žalobkyňa uvádza, že záruka z roku 2010 neudeľuje žiadnu výhodu v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ, keďže je v súlade so zásadou súkromného investora, na základe nasledujúcich skutočností:

123

Okrem toho žalobkyňa uvádza, že toto opatrenie neudeľuje výhodu, keďže existujú dlhy štátu voči nej, a to bez ohľadu na skutočnosť, že grécke orgány sa na rozdiel od toho, čo vykonali, pokiaľ ide o opatrenie č. 6, nedovolávali tohto argumentu v priebehu správneho konania.

124

Komisia nesúhlasí s tvrdeniami žalobkyne.

125

V napadnutom rozhodnutí Komisia určila, že hoci poskytovanie záruk v podobnej situácii môže byť bežnou podnikateľskou praxou, v danom prípade štát prebral celé riziko a vystavil záruku za dlh, hoci spoločnosť Larko bola v ťažkostiach a súkromný akcionár ETE sa na tomto riziku proporcionálne nezúčastnil. Okrem toho toto opatrenie nespĺňalo podmienky stanovené v bode 3.2 oznámenia o zárukách, pretože poplatok vo výške 2 % nezodpovedal riziku platobnej neschopnosti spoločnosti Larko.

126

Treba poznamenať, že tvrdenia žalobkyne nemôžu tento záver spochybniť.

127

Po prvé nič nenaznačuje, že rozsudok Areios Pagos (Kasačný súd) o odklade exekúcie považoval za pravdepodobný úspech Larko v konaní vo veci samej. V rozpore s tým, čo uvádza žalobkyňa, skutočnosť, že tento súd zamietol žiadosť o odklad exekúcie „ak sa nepovažuje za pravdepodobné, že existuje nebezpečenstvo ujmy“, nevyhnutne nepredpokladá, že za opačnej hypotézy, ak súd nariadi odklad, ako v danom prípade, považuje za pravdepodobný úspech v konaní vo veci samej, keďže vyššie uvedený rozsudok sa týkal iba možnosti ujmy a nie existencie dlhu v konaní vo veci samej.

128

V každom prípade toto tvrdenie nie je dôvodné. Nezávisle od pravdepodobnosti úspechu vo vnútroštátnom konaní, a teda od existencie dlhu, Komisia prijala záver o existencii štátnej pomoci z dôvodu, že štát prevzal všetko riziko a poskytol záruku za dlh, hoci spoločnosť Larko bola v ťažkostiach, súkromný akcionár ETE nezdieľal toto riziko proporcionálne a poplatok 2 % nezodpovedal riziku platobnej neschopnosti spoločnosti Larko (pozri bod 125 vyššie).

129

Po druhé skutočnosť, že Larko bol podnik v ťažkostiach, neodôvodňuje z hľadiska súkromného akcionára skutočnosť, že ak akcionári čelia situácii vyžadujúcej si zásah, štát prevezme jediný celé riziko za odmenu zaplatenia veľmi nízkeho poplatku.

130

Po tretie žalobkyňa nepreukázala, že Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, keď konštatovala, že poplatok 2 % nezodpovedal trhovým podmienkam vzhľadom na zníženú sumu tohto poplatku a skutočnosť, že Larko, ktorý bol podnikom v ťažkostiach, bol vystavený riziku platobnej neschopnosti.

131

Po štvrté nezávisle od skutočnosti, či grécke orgány uznali alebo neuznali, že ETE by nevystavila záručnú listinu za absencie štátnej záruky, ako vyplýva z odôvodnenia 42 napadnutého rozhodnutia, treba konštatovať, že v rozpore s tým, čo možno primerane očakávať v kontexte súkromného akcionára, ETE nezdieľala riziko vyplývajúce z predmetnej záruky so štátom.

132

V každom prípade, dokonca za predpokladu, že vzhľadom na osobitné postavenie ETE, táto nemala zdieľať riziko záruky z roku 2010, skutočnosťou zostáva, že ako bolo uvedené vyššie, spoločnosť Larko nemohla získať takú záruku na trhu a poplatok 2 % nezohľadňoval jej riziko platobnej neschopnosti. Komisia sa preto nedopustila žiadneho zjavne nesprávneho posúdenia, keď konštatovala, že Larko získala výhodu, ktorú nemohla získať na trhu.

133

Preto treba zamietnuť prvú časť prvého žalobného dôvodu, pokiaľ ide o opatrenie č. 4.

134

Žalobkyňa uvádza, že záruky z roku 2011 neudeľujú žiadnu výhodu v zmysle článku 107 ods. 1 ZEÚ, keďže prípadný prvok pomoci obsiahnutý v týchto zárukách bol kompenzovaný daňovými nedoplatkami gréckeho štátu voči nej.

135

Konkrétnejšie v napadnutom rozhodnutí Komisia mylne odmietla tvrdenie gréckych orgánov týkajúce sa možnosti kompenzovať pohľadávky Larko voči gréckemu štátu spojené so zaplatením daní, so sumou pomoci. V tejto súvislosti posúdenie predmetného opatrenia odporuje posúdeniu opatrenia č. 5 (pozri bod 5 vyššie), ktorým Komisia uznala, že podobná kompenzácia nevedie k žiadnej selektívnej výhode.

136

Žalobkyňa spresňuje, že toto tvrdenie sa netýka kompenzácie medzi nedoplatkami štátu voči Larko a budúcim dlhom, ale kompenzácie týchto nedoplatkov s prípadným prvkom pomoci obsiahnutým v zárukách z roku 2011, ktorý existoval k momentu udelenia tejto pomoci ku koncu roka 2011. Okrem toho toto tvrdenie nie je kontradiktórne, keďže po kompenzácii vykonanej v rámci opatrenia č. 5 existoval zostatok dlhu štátu voči nej.

137

Komisia nesúhlasí s tvrdeniami žalobkyne.

138

V napadnutom rozhodnutí, pokiaľ ide o posúdenie záruk z roku 2011, Komisia odkazuje na svoje posúdenie týkajúce sa opatrení č. 2 a 4, vo vzťahu ku ktorým prijala záver, že poskytujú Larko selektívnu výhodu, keďže Larko je podnikom v ťažkostiach a poplatok 1 % neodráža riziko platobnej neschopnosti vo vzťahu k zaručeným úverom.

139

Na úvod treba konštatovať, že posúdenie Komisie týkajúce sa opatrení č. 2 a 4 nie je ovplyvnené zjavne nesprávnym posúdením, ako vyplýva z bodov 63 až 107 a 122 až 133 vyššie.

140

V nadväznosti na to treba konštatovať, že žalobkyňa nemôže na posúdení Komisie týkajúcom sa opatrenia č. 5, ktorým Komisia určila, že nahradenie predčasného splatenia dodatočnej dane záručnou listinou, ktoré bolo spojené so súdnym konaním, nemôže predstavovať štátnu pomoc, zakladať žiadne tvrdenie.

141

Pokiaľ ide o toto opatrenie, Komisia v odôvodnení 97 napadnutého rozhodnutia uznala, že právo nahradiť zaplatenie dodatočnej dane záručnými listinami poskytol spoločnosti Larko súd na základe objektívnych kritérií a v súlade s vnútroštátnou právnou úpravou, ktoré by sa uplatnili na každú spoločnosť v podobnej situácii.

142

Nie je to však prípad, o ktorý ide pri opatrení č. 6, vo vzťahu ku ktorému žalobkyňa uvádza, ako na to poukazovali grécke orgány, že poskytnutá výhoda je kompenzovaná nedoplatkami štátu voči nej, a to vratkami na dani. Z ustálenej judikatúry vyplýva, že opatrenie sa musí kvalifikovať ako štátna pomoc, pokiaľ jeho adresát podlieha zvláštnemu zaťaženiu, ktoré je odlišné a nemá k dotknutému opatreniu nijaký vzťah (pozri rozsudok z 26. februára 2015, Orange/Komisia, T‑385/12, neuverejnený, EU:T:2015:117, bod 40 a citovaná judikatúra).

143

Treba teda prijať záver, že Komisia sa nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia, keď v napadnutom rozhodnutí konštatovala, že opatrenie č. 6 udeľovalo spoločnosti Larko výhodu v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ.

144

Preto treba zamietnuť prvú časť prvého žalobného dôvodu, pokiaľ ide o opatrenie č. 6 a v dôsledku toho zamietnuť prvú časť v celom jej rozsahu.

145

V rámci druhej časti žalobkyňa spochybňuje posúdenie Komisie týkajúce sa použitia štátnych prostriedkov, pokiaľ ide o opatrenia č. 2, 4 a 6.

146

Žalobkyňa uvádza, že tieto opatrenia nemajú za dôsledok použitie štátnych prostriedkov, pretože so sebou neprinášajú dostatočne konkrétne riziko pre štátny rozpočet, vzhľadom na jej dobrú solventnosť, absenciu akéhokoľvek skoršieho uplatnenia záruky a skutočnosť, že uvedené záruky neboli uplatnené následne.

147

Okrem toho žalobkyňa dodáva, že opatrenie č. 6 sa netýka použitia štátnych prostriedkov, pretože v čase ich poskytnutia mal grécky štát voči spoločnosti Larko dlhy približne 60 miliónov eur, pochádzajúce z vratiek na dani, ako je daň z pridanej hodnoty (DPH).

148

Komisia nesúhlasí s tvrdeniami žalobkyne.

149

Na úvod treba poznamenať, že v prejednávanej veci je posúdenie podmienky týkajúcej sa použitia štátnych prostriedkov vo vzťahu k podmienke existencie selektívnej výhody, ktorá bola predmetom prvej časti prvého žalobného dôvodu, sekundárne. Judikatúrou je ustálené, že akákoľvek štátna záruka, za ktorú nebola zaplatená trhová odmena, môže predstavovať stratu štátnych prostriedkov, dokonca ak aj nedošlo k jej uplatneniu, keďže môže obsahovať dodatočné bremeno pre štát (pozri v tomto zmysle rozsudok z 3. apríla 2014, Francúzsko/Komisia, C‑559/12 P, EU:C:2014:217, bod 95 a citovanú judikatúru).

150

V dôsledku toho, keďže záruky z rokov 2008, 2010 a 2011 neboli poskytnuté za trhových podmienok, treba konštatovať, že tie isté opatrenia so sebou prinášajú použitie štátnych prostriedkov v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ.

151

Okrem toho, pokiaľ ide o opatrenie č. 6, tento záver nie je spochybnený existenciou, ak by sa považovala za preukázanú, nedoplatkov štátu voči spoločnosti Larko, a to vratiek dane. Ako totiž vyplýva z judikatúry citovanej v bode 142 vyššie, opatrenie sa musí kvalifikovať ako štátna pomoc, pokiaľ jeho adresát podlieha zvláštnemu zaťaženiu, ktoré je odlišné a nemá k dotknutému opatreniu nijaký vzťah.

152

Druhú časť prvého žalobného dôvodu teda treba zamietnuť.

153

Žalobkyňa uvádza, že opatrenia č. 3, 4 a 6 treba považovať za pomoc zlučiteľnú s vnútorným trhom v zmysle článku 107 ods. 2 písm. b) ZFEÚ z dôvodu, že boli poskytnuté na náhradu škody spôsobenej dvomi mimoriadnymi udalosťami:

154

Komisia nesúhlasí s tvrdeniami žalobkyne.

155

Na úvod treba pripomenúť, že v zmysle článku 107 ods. 2 písm. b) ZFEÚ s vnútorným trhom je zlučiteľná „pomoc určená na náhradu škody spôsobenej prírodnými katastrofami alebo mimoriadnymi udalosťami“.

156

Keďže ide o výnimku zo všeobecnej zásady nezlučiteľnosti štátnej pomoci so spoločným trhom, ktorá je stanovená v článku 107 ods. 1 ZFEÚ, ustanovenie článku 107 ods. 2 písm. b) ZFEÚ sa musí vykladať striktne. V zmysle tohto ustanovenia sa teda môže poskytnúť len náhrada za hospodárske nevýhody priamo spôsobené prírodnými katastrofami alebo inými mimoriadnymi udalosťami. Musí teda existovať priama súvislosť medzi škodami spôsobenými mimoriadnou udalosťou a štátnou pomocou a je nevyhnutné čo najpresnejšie hodnotenie spôsobených škôd (pozri rozsudok z 25. júna 2008, Olympiaki Aeroporia Ypiresies/Komisia, T‑268/06, EU:T:2008:222, bod 52 a citovanú judikatúru).

157

V napadnutom rozhodnutí Komisia neskúmala zlučiteľnosť sporných opatrení s predmetným ustanovením, keďže grécke orgány sa nedovolávali tohto ustanovenia.

158

Je pravda, že ako uvádza žalobkyňa, na dve vyššie uvedené okolnosti sa sporadicky poukazovalo v súvislosti s opatreniami č. 3 a 4 v pripomienkach gréckych orgánov počas správneho konania.

159

Treba však konštatovať, že na jednej strane uvedené orgány sa nedovolávali odôvodnenia, ktoré uvádza článok 107 ods. 2 písm. b) ZFEÚ vzhľadom na tieto okolnosti. Na druhej strane v rozpore s tým, čo uvádza judikatúra citovaná v bode 156 vyššie, neexistuje žiadna súvislosť medzi výškou škody údajne spôsobenej dvomi udalosťami, ktorých sa dovoláva žalobkyňa, a výškou záruk a predmetného zvýšenia kapitálu, ktoré navyše predstavujú opatrenia všeobecnej povahy, ktoré sa nehodia na také použitie, aké zamýšľala žalobkyňa.

160

Preto nič nenaznačuje, že by vyššie uvedená výnimka mohla byť za okolností prejednávanej veci uplatnená. Komisii teda nemožno vytýkať, že z úradnej povinnosti nepreskúmala zlučiteľnosť opatrení č. 3 a 4 s uvedeným ustanovením, a o to menej opatrenia č. 6, vo vzťahu ku ktorému sa tieto okolnosti ani neuvádzali (pozri analogicky rozsudok z 15. júna 2005, Regione autonoma della Sardegna/Komisia, T‑171/02, EU:T:2005:219, body 166 až 168).

161

Vo svetle týchto úvah treba prijať záver, že Komisia sa nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia, keď sporné opatrenia nedeklarovala ako zlučiteľné s vnútorným trhom v zmysle článku 107 ods. 2 písm. b) ZFEÚ.

162

Tretiu časť prvého žalobného dôvodu teda treba zamietnuť.

163

Žalobkyňa uvádza, že opatrenie č. 6 treba považovať za pomoc zlučiteľnú s vnútorným trhom v zmysle článku 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ z dôvodu, že je zlučiteľné s oznámením Komisie o dočasnom rámci Spoločenstva pre opatrenia štátnej pomoci na podporu prístupu k financovaniu v období súčasnej finančnej a hospodárskej krízy (Ú. v. EÚ C 83, 2009, s. 1, ďalej len „dočasný rámec z roku 2009“), tak ako bol „predĺžený“ oznámením Komisie o dočasnom rámci Únie pre opatrenia štátnej pomoci na podporu prístupu k financovaniu v období súčasnej finančnej a hospodárskej krízy (Ú. v. EÚ C 6, 2011, s. 5, ďalej len „dočasný rámec z roku 2011“). Spresňuje, že v súlade s podmienkami stanovenými v dočasnom rámci z roku 2011, vykladanými vo svetle rámca z roku 2009, nebola k 1. júlu 2008 podnikom v ťažkostiach a predmetný rámec uvádza poplatky za záruku, ako je 1 % poplatok stanovený sporným opatrením.

164

Subsidiárne žalobkyňa uvádza, že predmetné opatrenie treba v celom rozsahu alebo v časti považovať za zlučiteľné s vnútorným trhom v zmysle článku 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ a usmerneniami na záchranu a reštrukturalizáciu. Tvrdí, že ako vyplýva z pripomienok gréckych orgánov, tieto orgány oznámili sporné opatrenie Komisii prostredníctvom súboru pripojeného k e‑mailu zo 16. marca 2012.

165

Komisia nesúhlasí s tvrdeniami žalobkyne.

166

Na úvod treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry má Komisia pri uplatňovaní článku 107 ods. 3 ZFEÚ širokú mieru voľnej úvahy, ktorej uplatnenie zahŕňa komplexné hodnotenie hospodárskeho a sociálneho charakteru (pozri rozsudok z 8. marca 2016, Grécko/Komisia, C‑431/14 P, EU:C:2016:145, bod 68 a citovanú judikatúru). V tomto rámci sa súdne preskúmanie výkonu tejto voľnej úvahy obmedzuje na preskúmanie dodržiavania procesných pravidiel a pravidiel odôvodnenia, ako aj na preskúmanie vecnej správnosti zistených skutočností a neexistencie nesprávneho právneho posúdenia, zjavne nesprávneho posúdenia skutkových okolností alebo zneužitia právomoci (pozri rozsudok z 11. septembra 2008, Nemecko a i./Kronofrance, C‑75/05 P a C‑80/05 P, EU:C:2008:482, bod 59 a citovanú judikatúru).

167

Komisia sa prijatím takýchto pravidiel postupu a zverejnením, že ich odteraz bude uplatňovať na príslušné prípady, sama obmedzuje pri výkone uvedenej právomoci voľnej úvahy a nemôže sa od týchto pravidiel v zásade odchýliť bez toho, aby nebola prípadne sankcionovaná z dôvodu porušenia všeobecných právnych zásad, akými sú zásada rovnosti zaobchádzania alebo zásada ochrany legitímnej dôvery, okrem prípadov, keď by v súvislosti s rovnakými zásadami uviedla dôvody oprávňujúce jej odklonenie sa od pravidiel (pozri rozsudok z 10. júla 2012, Smurfit Kappa Group/Komisia, T‑304/08, EU:T:2012:351, bod 84 a citovanú judikatúru).

168

Ako prvé treba pripomenúť, že v odôvodnení 115 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla, že opatrenie č. 6 nespĺňalo podmienky dočasného rámca z roku 2011, keďže Larko bol podnik v ťažkostiach. Komisia tiež konštatovala, že celková suma oboch záruk presiahla ročný objem miezd spoločnosti Larko, záruka presiahla úroveň 90 % úveru a 1 % ročne nemožno považovať za trhovú prirážku zodpovedajúcu riziku nesplatenia zaručenej sumy.

169

V tejto súvislosti treba na úvod konštatovať, že v rozpore s tvrdeniami žalobkyne, záruky z roku 2011 patria iba do pôsobnosti dočasného rámca z roku 2011, ktorý bol účinný ku dátumu ich poskytnutia, a nie aj dočasného rámca z roku 2009.

170

[V znení opravného uznesenia zo 14. marca 2018] V nadväznosti na to stačí konštatovať, že záruky z roku 2011 prinajmenšom nespĺňajú určité kumulatívne podmienky uvedené v dočasnom rámci z roku 2011, ktorý je v danom prípade uplatniteľný, najmä nasledujúce podmienky:

171

Nakoniec treba poznamenať, že bod 2.1 piaty odsek dočasného rámca z roku 2011 spresňuje, že členské štáty musia preukázať, že opatrenia štátnej pomoci notifikované Komisii na základe tohto rámca sú nevyhnutné, náležité a primerané na nápravu vážnej poruchy hospodárstva dotknutého členského štátu, zatiaľ čo v prejednávanej veci z údajov v spise nevyplýva, že grécke orgány riadne oznámili predmetné opatrenie alebo že poskytli takýto dôkaz.

172

Po druhé treba pripomenúť, že v odôvodnení 116 napadnutého rozhodnutia Komisia prijala záver, že opatrenie č. 6 nemožno kvalifikovať ako pomoc na záchranu, keďže grécke orgány sa nedovolávali tohto argumentu ani nepodali v tejto súvislosti oznámenie. V odôvodnení 117 tohto rozhodnutia Komisia dodala, že podmienky stanovené usmerneniami na záchranu a reštrukturalizáciu neboli splnené, pretože platnosť predmetných záruk nebola ukončená po 6 mesiacoch, grécke orgány neoznámili plán reštrukturalizácie ani plán likvidácie a žiadny dôkaz nenaznačoval, že pomoc bola obmedzená na nevyhnutné minimum.

173

V tejto súvislosti stačí na jednej strane konštatovať, že grécke orgány neoznámili opatrenie č. 6 v súvislosti s usmerneniami na záchranu a reštrukturalizáciu, a na druhej strane, že prinajmenšom zo spisu vo veci nevyplýva, že tieto orgány predložili do šiestich mesiacov od vyzvania plán reštrukturalizácie alebo likvidácie, alebo dôkaz, že úver bol v celom rozsahu vrátený, alebo že záruka bola ukončená, v rozpore s tým, čo stanovuje odsek 25 písm. c) uvedených usmernení.

174

Vzhľadom na tieto úvahy treba prijať záver, že Komisia sa nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia, keď určila, že opatrenie č. 6 nepredstavovalo štátnu pomoc zlučiteľnú s vnútorným trhom v zmysle dočasného rámca z roku 2011 a usmernení na záchranu a reštrukturalizáciu.

175

Preto treba zamietnuť štvrtú časť prvého žalobného dôvodu a v dôsledku toho prvý žalobný dôvod v celom jeho rozsahu.

176

Svojím tretím žalobným dôvodom, ktorý združuje argumenty široko roztrúsené v celej žalobe, sa žalobkyňa dovoláva porušenia článku 14 ods. 1 nariadenia č. 659/99, pokiaľ ide o opatrenia č. 2, 4 a 6, a to pomoc v podobe záruky tým, že Komisia sa dopustila omylov pri vyčíslení sumy pomoci, ktorá sa má vymáhať, a nariadila jej vrátenie v rozpore so základnými zásadami Únie.

177

Po prvé záruky neboli uplatnené a zaručené úvery už boli v plnom rozsahu alebo čiastočne vrátené.

178

Po druhé Komisia nepreukázala existenciu „výnimočných prípadov“ uvádzaných v bode 4.1 treťom odseku písm. a) oznámenia o zárukách, keďže kvalifikovanie Larko ako podniku v ťažkostiach nebolo postačujúce na preukázanie existencie takých okolností. Okrem toho bolo v danej veci možné porovnať sporné poplatky s ostatnými trhovými poplatkami, alebo za neexistencie, vypočítať tieto poplatky podľa relevantných ustanovení oznámenia Komisie o revízii spôsobu stanovenia referenčných a diskontných sadzieb (Ú. v. EÚ C 14, 2008, s. 6) a príloh k dočasnému rámcu z roku 2009 a dočasnému rámcu z roku 2011. Okrem toho samotná skutočnosť, že bolo „nepravdepodobné“, že Larko by bez intervencie štátu získala trhové záruky, nezodpovedá úrovni dôkazu vyžadovanej na takéto preukázanie.

179

Komisia nesúhlasí s tvrdeniami žalobkyne.

180

Na úvod treba pripomenúť, že žiadne ustanovenie práva Únie nevyžaduje, aby Komisia v rozhodnutí nariaďujúcom vrátenie pomoci, ktorá bola označená za nezlučiteľnú so spoločným trhom, stanovila presnú výšku pomoci, ktorá má byť vrátená (rozsudky z 12. októbra 2000, Španielsko/Komisia, C‑480/98, EU:C:2000:559, bod 25, a z 12. mája 2005, Komisia/Grécko, C‑415/03, EU:C:2005:287, bod 39). Ak sa však Komisia predsa len rozhodne nariadiť vymáhanie určitej sumy, musí v súlade so svojou povinnosťou náležitého a nestranného skúmania spisu v rámci článku 108 ZFEÚ nejakým spôsobom určiť presne v rozsahu, v akom to okolnosti veci umožňujú, hodnotu pomoci, ktorú podnik prijal. Obnovujúc stav, ktorý existoval pred poskytnutím pomoci, je Komisia na jednej strane povinná zabezpečiť, aby skutočná výhoda pomoci bola eliminovaná, a teda nariadiť vrátenie všetkej pomoci. Komisia nemôže nariadiť vrátenie sumy nižšej alebo vyššej než hodnota pomoci získanej príjemcom (pozri rozsudok z 29. marca 2007, Scott/Komisia, T‑366/00, EU:T:2007:99, bod 95, a citovanú judikatúru).

181

Po prvé treba pripomenúť, že v súlade s judikatúrou citovanou v bode 57 vyššie na preskúmanie otázky, či štát konal ako obozretný investor v trhovom hospodárstve, treba hľadieť v kontexte času, v ktorom boli prijaté opatrenia finančnej pomoci, aby bolo možné posúdiť, či bolo konanie štátu rozumné z hospodárskeho hľadiska, a teda zdržať sa akéhokoľvek hodnotenia založeného na neskoršej situácii.

182

Určiť, či záruka predstavuje alebo nepredstavuje štátnu pomoc a v prípade kladnej odpovede určiť jej výšku teda treba k momentu, keď sa záruka poskytne, a nie k momentu, keď sa záruka uplatní, alebo vtedy, keď sa na základe nej vykonajú platby (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 17. decembra 2015, SNCF/Komisia, T‑242/12, vec v odvolacom konaní, EU:T:2015:1003, bod 332). Neuplatnenie záruk a údajné úplné, či čiastočné splatenie zaručených úverov, na ktoré poukazuje žalobkyňa, navyše predstavujú neskorší prvok, ktorý nemožno zobrať pri výpočte nezlučiteľnej pomoci do úvahy.

183

Po druhé treba overiť, či Komisia mohla prijať v odôvodneniach 77, 94 a 104 (ktoré implicitne odkazuje na odôvodnenie 77) napadnutého rozhodnutia záver, že spoločnosť Larko získala výhodu zodpovedajúcu celkovej výške zaručených úverov z dôvodu, že bez štátnej záruky nemohla získať toto financovanie na trhu.

184

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že v odôvodneniach 56 až 66 napadnutého rozhodnutia Komisia analyzovala ekonomickú a finančnú situáciu žalobkyne v čase, keď jej boli poskytnuté opatrenia pomoci a vyvodila z toho, že žalobkyňa bola podnikom v ťažkostiach, ktorý sa nachádzal v mimoriadne komplikovanej situácii. Na základe hlavných finančných údajov tohto podniku za účtovné obdobia rokov 2007 až prvého polroka 2012 konštatovala sústavné a značné znižovanie výšky jeho obratu a existenciu záporného vlastného kapitálu.

185

V odôvodnení 77 napadnutého rozsudku Komisia prijala záver, že záruka z roku 2008 (opatrenie č. 2) predstavovala štátnu pomoc a že táto pomoc sa rovnala sume zaručeného úveru, pretože „[bolo] nepravdepodobné, aby [Larko], vzhľadom na svoje hospodárske ťažkosti, našla zdroj financovania na trhu bez ohľadu na podmienky [úveru]“. Rovnaký záver bol uvedený v odôvodnení 104 predmetného rozhodnutia v súvislosti so zárukami z roku 2011 (opatrenie č. 6). Pokiaľ ide o záruku z roku 2010 (opatrenie č. 4), v odôvodnení 94 tohto rozhodnutia Komisia potvrdila, že výška pomoci sa rovná garantovanej sume, pretože „[bolo] zrejmé, že žiaden rozvážny trhový subjekt by nemohol poskytnúť záruku na takúto sumu spoločnosti [Larko] vzhľadom na jej hospodárske ťažkosti“.

186

Pokiaľ ide o opatrenia č. 2 a 6, treba konštatovať, že pojem „nepravdepodobné“ už bol vhodne použitý pri predbežnom posúdení formulovanom Komisiou v bode 39 rozhodnutia o začatí konania a že samozrejme použitie tohto pojmu sa zdá menej vhodné na vyjadrenie konečného posúdenia Komisie v napadnutom rozhodnutí v súvislosti so skutočnosťou, že spoločnosť Larko nemohla mať prístup na trh k opatreniam porovnateľným so spornými opatreniami o to viac, že v rámci v podstate identického posúdenia Komisia použila pojem „nepravdepodobné“ vo vzťahu k týmto opatreniam a pojem „zrejmé“ vo vzťahu k opatreniu č. 4. Okrem toho Komisia vo svojich písomných podaniach spresňuje, že „skutočnosť sa považuje za preukázanú, ak sa jej existencia zdá pravdepodobnejšia, než jej neexistencia“, čo predpokladá povinnosť posudzovať skutočnosti adekvátne.

187

Treba poznamenať, že z kontextu napadnutého rozhodnutia a jeho odôvodnenia 77, teda kontextu, ktorý žalobkyňa nemohla ignorovať, dostatočne jasne vyplýva, že Komisia považovala za prinajmenšom málo pravdepodobné, že Larko by bola schopná získať úver na trhu bez intervencie gréckeho štátu z dôvodu jej ekonomických ťažkostí. Pokiaľ ide o opatrenie č. 2, po uvedení, že „[bolo] nepravdepodobné, aby [Larko], vzhľadom na svoje hospodárske ťažkosti, našla zdroj financovania na trhu bez ohľadu na podmienky“, to isté odôvodnenie 77 spresňuje, že „Komisia sa, inými slovami, domnieva, že [Larko] získala výhodu, ktorá sa rovná sume zaručeného úveru, pretože bez štátnej záruky by nemohla získať financovanie z trhu“. Je to tak aj pokiaľ ide o odôvodnenie 104 týkajúce sa opatrenia č. 6, ktoré čiastočne odkazuje na posúdenie týkajúce sa opatrenia č. 2.

188

Preto za okolností danej veci použitie pojmu „nepravdepodobné“ nemôže samo osebe spochybňovať dôvodnosť posúdenia Komisie, pokiaľ ide o opatrenia č. 2 a 6.

189

V nadväznosti na to treba poznamenať, že hoci nemožno vylúčiť, že za určitých okolností výhoda vyplývajúca zo štátnej záruky môže zodpovedať celej sume zaručeného úveru, taký záver nemôže na jednej strane vychádzať z okolnosti, podľa ktorej by úver nebol poskytnutý za absencie záruky, čo je okolnosť, ktorá patrí do kvalifikácie štátnej pomoci a nie kvantifikácie výšky tejto pomoci. Na druhej strane v rozpore s tvrdeniami Komisie využitie možnosti vypočítať výhodu vyplývajúcu zo štátnej záruky ako zodpovedajúcu celej sume zaručeného úveru nemožno odôvodniť len skutočnosťou, že podnik príjemca je v ťažkostiach vzhľadom na závažné skutočnosti, ktoré so sebou taký prístup prináša, a najmä riziko, že príjemca by bol povinný vyplatiť celú výšku úveru štátu, hoci bol schopný vrátiť uvedený úver svojmu veriteľovi.

190

Tento výklad potvrdzuje samotná Komisia v bode 4.1 treťom odseku písm. a) oznámenia o zárukách, ktorý znie:

„… pri spoločnostiach, ktoré majú ťažkosti, trhový poskytovateľ záruky, pokiaľ existuje, v čase poskytnutia záruky bude účtovať vysoký poplatok podľa miery očakávanej platobnej neschopnosti. Ak sa pravdepodobnosť, že dlžník nebude schopný úver splatiť, javí ako mimoriadne vysoká, táto trhová sadzba nemusí existovať a vo výnimočných prípadoch sa prvok pomoci v záruke môže ukázať rovnako vysoký ako suma skutočne krytá touto zárukou[.]“

191

Z bodu 4.1 tretieho odseku písm. a) oznámenia o zárukách, o ktorom Komisia tvrdí, že ho v danom prípade uplatnila, vyplýva, že posúdenie prvku pomoci záruky vedie k progresívnym výsledkom, až k presvedčeniu, že uvedený prvok zodpovedá celkovej sume úveru zaručeného zárukou, k čomu môže dôjsť za prítomnosti „výnimočných prípadov“, v ktorých je vylúčené, že by dlžník mohol vrátiť pôžičku zaručenú zárukou zo svojich vlastných prostriedkov.

192

Nakoniec je pravda, že v odôvodneniach 77, 94 a 104 napadnutého rozhodnutia Komisia pri konštatovaní, že spoločnosť Larko získala výhodu rovnajúcu sa výške zaručeného dlhu, vychádzala z lakonického odôvodnenia, ktoré neuvádza „hospodárske ťažkosti“ Larko.

193

Z celého napadnutého rozhodnutia a najmä jeho odôvodnení 56 až 66 však vyplýva, že v čase, keď boli opatrenia pomoci poskytnuté, bola spoločnosť Larko v mimoriadne delikátnej situácii, najmä z dôvodu sústavného znižovania jej obratu a existencie záporného vlastného kapitálu, čo nabádalo k úvahám o tom, že celé základné imanie spoločnosti bolo stratené. Za týchto okolností nemožno Komisii vytýkať, že by sa dopustila nesprávneho posúdenia, keď prijala záver o existencii „výnimočného prípadu“ prejavujúceho sa nemožnosťou, že by Larko vrátila celú pôžičku zo svojich vlastných prostriedkov. Keďže týmto skutočnostiam neodporuje žiadny iný dôkaz predložený gréckymi orgánmi alebo žalobkyňou a založený do spisu v tejto veci, Komisia správne posúdila sporné opatrenia v závislosti od informácií, ktorými disponovala v čase, keď prijala napadnuté rozhodnutie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 24. septembra 2002, Falck a Acciaierie di Bolzano/Komisia, C‑74/00 P a C‑75/00 P, EU:C:2002:524, bod 168). V zostávajúcej časti žalobkyňa nemôže pred súdom uplatňovať skutkové okolnosti, ktoré neboli predložené počas konania pred podaním žaloby stanoveného v článku 108 ZFEÚ (rozsudok z 13. júna 2002, Holandsko/Komisia, C‑382/99, EU:C:2002:363, body 49 a 76; pozri tiež v tomto zmysle rozsudok zo 14. septembra 1994, Španielsko/Komisia, C‑278/92 až C‑280/92, EU:C:1994:325, bod 31).

194

Vzhľadom na všetko uvedené vyššie treba poznamenať, že napriek nie bezchybnej formulácii určitých odôvodnení napadnutého rozhodnutia, Komisia sa nedopustila nesprávneho posúdenia, keď prijala záver, že za okolností danej veci výška pomoci vo forme štátnych záruk poskytnutých žalobkyni zodpovedala celkovej výške zaručených úverov.

195

Treba teda zamietnuť tretí žalobný dôvod a v dôsledku toho žalobu v celom jej rozsahu, bez toho, aby bolo potrebné skúmať prípustnosť druhej časti žalobných návrhov, ktorá smeruje k tomu, aby bolo nariadené „nahradiť spolu s úrokmi všetky sumy prípadne priamo alebo nepriamo ‚vymožené‘ od žalobkyne pri vykonaní napadnutého rozhodnutia“.

196

Podľa článku 134 ods. 1 rokovacieho poriadku sa účastníkovi konania, ktorý vo veci nemal úspech, uloží povinnosť nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže žalobkyňa vo veci nemala úspech, je opodstatnené uložiť jej povinnosť nahradiť trovy konania v súlade s návrhom Komisie.

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (šiesta komora)

rozhodol takto:

Okolnosti predchádzajúce sporu

Konanie a návrhy účastníkov konania

Právny rámec

O druhom žalobnom dôvode založenom na nedostatku odôvodnenia

O prvom žalobnom dôvode založenom na chybách v kvalifikovaní sporných opatrení ako štátnej pomoci nezlučiteľnej s vnútorným trhom

O prvej časti týkajúcej sa existencie výhody v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ

– O opatrení č. 2 (záruka z roku 2008)

– Opatrenie č. 3 (zvýšenie kapitálu v roku 2009)

– O opatrení č. 4 (záruka z roku 2010)

– O opatrení č. 6 (záruky z roku 2011)

O druhej časti týkajúcej sa použitia štátnych prostriedkov v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ, pokiaľ ide o opatrenia č. 2, 4 a 6

O tretej časti založenej na nekvalifikovaní pomoci za zlučiteľnú s vnútorným trhom v zmysle článku 107 ods. 2 písm. b) ZFEÚ, pokiaľ ide o opatrenia č. 3, 4 a 6

O štvrtej časti založenej na nekvalifikovaní pomoci za zlučiteľnú s vnútorným trhom v zmysle článku 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ, pokiaľ ide o opatrenie č. 6

O treťom žalobnom dôvode založenom subsidiárne na omyloch vo vyčíslení výšky pomoci, ktorá sa má vymáhať, pokiaľ ide o opatrenia č. 2, 4 a 6

O trovách