1

Žalobkyňa, Unitec Bio SA, je argentínsky výrobca bionafty.

2

Bionafta, alternatívne palivo podobné bežnej nafte, sa vyrába v Európskej únii, ale tiež sa vo veľkom množstve dováža do Únie. V Argentíne sa vyrába hlavne zo sóje a sójového oleja (ďalej spoločne len „hlavné suroviny“).

3

V nadväznosti na sťažnosť, ktorú 17. júla 2012 podalo zoskupenie European Biodiesel Board (EBB) v mene výrobcov predstavujúcich viac ako 60 % celkovej výroby bionafty v Únii, Európska komisia v súlade s článkom 5 nariadenia Rady (ES) č. 1225/2009 z 30. novembra 2009 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva (Ú. v. EÚ L 343, 2009, s. 51, ďalej len „základné nariadenie“), 29. augusta 2012 uverejnila oznámenie o začatí antidumpingového konania týkajúceho sa dovozu bionafty s pôvodom v Argentíne a Indonézii (Ú. v. EÚ C 260, 2012, s. 8).

4

Prešetrovanie týkajúce sa dumpingu a ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. júla 2011 do 30. júna 2012 (ďalej len „obdobie prešetrovania“). Preskúmanie trendov, ktoré sú dôležité z hľadiska posúdenia ujmy, sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2009 do konca obdobia prešetrovania.

5

Vzhľadom na veľké množstvo argentínskych vyvážajúcich výrobcov Komisia v rámci predmetného prešetrovania vybrala ako vzorku troch z nich alebo zo skupín týchto vyvážajúcich výrobcov založenú na najvyššom objeme predstavujúcom dotknutý vývoz výrobkov do Únie. Žalobkyňa medzi ne nepatrila.

6

Dňa 27. mája 2013 prijala Komisia nariadenie (EÚ) č. 490/2013, ktorým sa ukladá dočasné antidumpingové clo na dovoz bionafty s pôvodom v Argentíne a Indonézii (Ú. v. EÚ L 141, 2013, s. 6, ďalej len „dočasné nariadenie“). V tomto nariadení predovšetkým dospela k záveru, že dovoz bionafty s pôvodom v Argentíne je predmetom dumpingu, čo výrobnému odvetviu Únie spôsobilo ujmu, a usúdila, že prijatie antidumpingového cla proti uvedenému dovozu bolo v záujme Únie.

7

Čo sa týka výpočtu dumpingového rozpätia a konkrétne stanovenia normálnej hodnoty podobného výrobku, pokiaľ ide o Argentínu, Komisia konštatovala, že k predaju na domácom trhu nedošlo za normálnych obchodných transakcií, pretože argentínsky trh s bionaftou je prísne riadený štátom. Rozhodla sa preto pre uplatnenie článku 2 ods. 3 základného nariadenia, podľa ktorého, ak nedošlo k predaju uvedeného výrobku v bežnom obchode, normálna hodnota tohto výrobku sa teda vypočíta na základe výrobných nákladov v krajine pôvodu, ktoré sa zvýšia o primeranú sumu na predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk alebo na základe vývozných cien v bežnom obchode do vhodnej tretej krajiny za predpokladu, že tieto ceny sú reprezentatívne.

8

Pokiaľ ide o výrobné náklady nafty s pôvodom v Argentíne, Komisia uviedla, že EBB tvrdilo, že výrobné náklady, ktoré boli uvedené v účtovných záznamoch skúmaných vyvážajúcich výrobcov, neodrážali primerane výrobné náklady na bionaftu. Toto tvrdenie poukazovalo na argentínsky systém rozdielnej vývoznej dane (ďalej len „systém RVD“), ktorý podľa žalobcov vyvolal rozdiely v cenách hlavných surovín. Keďže Komisia usúdila, že v tomto štádiu ešte nedisponovala dostatočnými informáciami, aby čo najvhodnejším spôsobom rozhodla o uvedenom tvrdení, rozhodla, že normálna hodnota bionafty sa vypočíta na základe výrobných nákladov nachádzajúcich sa v účtovných záznamoch, pričom uviedla, že táto otázka bude dôkladnejšie preskúmaná v záverečnom štádiu prešetrovania.

9

Dňa 19. novembra 2013 Rada Európskej únie prijala nariadenie (EÚ) č. 1194/2013, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo a s konečnou platnosťou vyberá dočasné clo uložené na dovoz bionafty s pôvodom v Argentíne a Indonézii (Ú. v. EÚ L 315, 2013, s. 2, ďalej len „napadnuté nariadenie“).

10

Po prvé, pokiaľ ide o normálnu hodnotu podobného výrobku v prípade Argentíny, Rada potvrdila záver dočasného nariadenia, podľa ktorého by sa táto hodnota mala vypočítať v súlade s článkom 2 ods. 3 základného nariadenia, keďže argentínsky trh s bionaftou do veľkej miery reguluje štát (odôvodnenie 28 napadnutého nariadenia).

11

Pokiaľ ide o výrobné náklady, Rada súhlasila s návrhom Komisie, aby bol záver dočasného nariadenia zmenený a aby sa nezohľadnili ceny hlavných surovín uvedené v účtovných záznamoch skúmaných argentínskych vyvážajúcich výrobcov podľa článku 2 ods. 5 základného nariadenia. Podľa Rady tieto údaje neodrážali primerane náklady súvisiace s výrobou bionafty v Argentíne preto, lebo systém RVD viedol k rozdielnym cenám hlavných surovín na argentínskom domácom trhu. Nahradila ich priemerom referenčných cien sóje uverejnených argentínskym ministerstvom pre poľnohospodárstvo pre vývoz, tzv. free en board (FOB) počas obdobia prešetrovania (ďalej len „referenčná cena“) (odôvodnenia 35 až 40 napadnutého nariadenia).

12

Po druhé Rada potvrdila viacero odôvodnení uvedených v dočasnom nariadení, pričom konštatovala, že výrobnému odvetviu Únie bola spôsobená vážna ujma v zmysle článku 3 ods. 6 základného nariadenia (odôvodnenia 105 až 142 napadnutého nariadenia) a že táto ujma bola spôsobená dovozom bionafty s pôvodom v Argentíne, ktorý je predmetom dumpingu (odôvodnenie 144 až 157 napadnutého nariadenia). V tomto kontexte konštatovala, že ďalšie faktory, z ktorých predovšetkým dovoz uskutočnený výrobným odvetvím Únie (odôvodnenia 151 až 160 napadnutého nariadenia), nízke využívanie kapacity výrobného odvetvia Únie (odôvodnenia 161 až 171 napadnutého nariadenia) a systém dvojitého započítania bionafty vyrobenej z odpadových olejov, ktorý existuje v niektorých členských štátoch (odôvodnenia 173 až 179 napadnutého nariadenia), nemohli vyvrátiť túto príčinnú súvislosť.

13

Po tretie Rada potvrdila, že prijatie predmetných antidumpingových opatrení zostáva v záujme Únie (odôvodnenia 190 až 201 napadnutého nariadenia).

14

Vzhľadom na vytýkané dumpingové rozpätie a výšku ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie, Rada hlavne rozhodla, že by sa sumy zabezpečené prostredníctvom dočasného antidumpingového cla, ktoré bolo uložené na základe dočasného nariadenia, mali s konečnou platnosťou vybrať (odôvodnenie 228 a článok 2 napadnutého nariadenia) a že by malo byť uložené konečné antidumpingové clo na dovoz bionafty s pôvodom v Argentíne (článok 1 ods. 1 napadnutého nariadenia).

15

V článku 1 ods. 2 napadnutého nariadenia sú sadzby konečného antidumpingového cla uplatniteľného na daný výrobok, pokiaľ ide o dovoz z Argentíny, stanovené takto:

16

Po tom, čo EBB podalo ďalšiu sťažnosť, Komisia viedla súčasne s antidumpingovým konaním aj antisubvenčné konanie týkajúce sa dovozu bionafty s pôvodom v Argentíne a Indonézii do Únie. Po tom, čo bola sťažnosť vzatá 7. októbra 2013 späť, bolo toto konanie ukončené uložením konečného cla, a to nariadením Komisie (EÚ) č. 1198/2013 z 25. novembra 2013, ktorým sa ukončuje antisubvenčné konanie týkajúce sa dovozu bionafty s pôvodom v Argentíne a Indonézii a zrušuje nariadenie (EÚ) č. 330/2013, ktorým sa na takýto dovoz uplatňuje registrácia (Ú. v. EÚ L 315, 2013, s. 67).

17

Návrhom predloženým do kancelárie Všeobecného súdu 17. februára 2014 podala žalobkyňa túto žalobu.

18

Rada predložila vyjadrenie k žalobe 2. júna 2014. Žalobkyňa predložila repliku 6. augusta 2014 a Rada dupliku 21. októbra 2014.

19

Podaniami doručenými do kancelárie Všeobecného súdu 13. mája a 2. júna 2014 Komisia a EBB predložili návrhy na vstup do tohto konania ako vedľajší účastníci na podporu návrhov Rady. Uzneseniami zo 17. júla a z 22. septembra 2014 predseda piatej komory Všeobecného súdu vyhovel týmto návrhom na vedľajšie účastníctvo. Vedľajší účastníci konania podali svoje vyjadrenia a ostatní účastníci konania predložili svoje pripomienky k týmto vyjadreniam v stanovených lehotách.

20

Na základe správy sudcu spravodajcu Všeobecný súd (deviata komora) rozhodol o začatí ústnej časti konania.

21

Uznesením z 30. septembra 2015 táto vec a veci T‑112/14, Molinos Río de la Plata/Rada, T‑113/14, Oleaginosa Moreno Hermanos/Rada, T‑114/14, Vicentin/Rada, T‑115/14, Aceitera General Deheza/Rada, T‑116/14, Bunge Argentina/Rada, T‑117/14, Cargill/Rada, T‑118/14, LDC Argentina/Rada, ako aj T‑119/14, Carbio/Rada boli spojené na účely ústnej časti konania. Prednesy účastníkov konania a ich odpovede na otázky, ktoré im Všeobecný súd položil, boli vypočuté na pojednávaní 28. októbra 2015.

22

Všeobecný súd (deviata komora) v rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania požiadal účastníkov konania o poskytnutie informácií a vyzval ich, aby predložili svoje pripomienky k odpovediam ostatných účastníkov konania.

23

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

24

Rada, ktorú v konaní podporuje Komisia a EBB, navrhuje, aby Všeobecný súd:

25

Rada síce formálne nevzniesla námietku neprípustnosti na základe článku 114 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu z 2. mája 1991, ale namieta proti prípustnosti žaloby. V podstate tvrdí, že žalobkyňa nemá aktívnu legitimáciu na podanie žaloby o neplatnosť v zmysle článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ. Keďže žalobkyňa nebola súčasťou vybranej vzorky (pozri bod 5 vyššie), nebola ani dostatočne identifikovaná v napadnutom nariadení, pretože bola v ňom uvedená len medzi „ďalšími spoločnosťami, ktoré spolupracovali“, a výpočet dumpingu nebol stanovený na základe údajov súvisiacich s jej obchodnou činnosťou. Účasť žalobkyne v správnom konaní bola len nepriama a sama osebe nebola dostatočná na to, aby tým podporila svoj osobný záujem. Žalobkyňa navyše nepreukázala, že napadnuté nariadenie sa jej osobne dotýka z dôvodu určitých osobitostí, ktoré sú pre ňu špecifické a ktoré ju charakterizujú v porovnaní s akoukoľvek inou osobou.

26

V tejto súvislosti treba na úvod pripomenúť, že podľa článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ akákoľvek fyzická alebo právnická osoba môže za podmienok stanovených v prvom a druhom odseku podať žalobu proti aktom, ktoré sú jej určené alebo ktoré sa jej priamo a osobne týkajú, ako aj voči regulačným aktom, ktoré sa jej priamo týkajú a nevyžadujú vykonávacie opatrenia.

27

V prejednávanej veci Všeobecný súd považuje za potrebné najprv preskúmať, či sa napadnuté nariadenie žalobkyne priamo a osobne dotýka v zmysle článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ.

28

Rada nespochybňuje priamu dotknutosť týchto spoločností napadnutým nariadením. Colné orgány členských štátov bez toho, aby disponovali určitou mierou voľnej úvahy, sú totiž povinné vyberať clá rozšírené podľa napadnutého nariadenia.

29

Pokiaľ ide o osobnú dotknutosť žalobkyne, možno pripomenúť, že z judikatúry vyplýva, že fyzická alebo právnická osoba môže tvrdiť, že je osobne dotknutá, len ak sa jej predmetný akt dotýka z dôvodu určitých jej osobitných vlastností alebo z dôvodu skutkových okolností, ktoré ju charakterizujú vo vzťahu k akejkoľvek inej osobe (rozsudok z 15. júla 1963, Plaumann/Komisia, 25/62, EU:C:1963:17, s. 197, 223).

30

V tomto kontexte treba uviesť, že článok 1 napadnutého nariadenia ukladá žalobkyni konečné individuálne antidumpingové clo vo výške 237,05 eura za tonu, pričom ju výslovne uvádza.

31

V rozpore s tým, čo uvádza Rada, táto skutočnosť sama osebe postačuje na konštatovanie osobnej dotknutosti žalobkyne (pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. februára 2001, Nachi Europe, C‑239/99, EU:C:2001:101, bod 22).

32

Vzhľadom na skutočnosť, že napadnuté nariadenie sa žalobkyne priamo a osobne dotýka, výhradu Rady v otázke neprípustnosti treba zamietnuť.

33

Žalobkyňa na podporu svojej žaloby uvádza tri žalobné dôvody.

34

Svojím prvým a druhým žalobným dôvodom spochybňuje postup Rady, pri ktorom Rada nezohľadnila náklady na hlavné suroviny uvedené v účtovných záznamoch skúmaných argentínskych vyvážajúcich výrobcov, z dôvodu rozdielnych cien uvedených surovín, ktoré spôsobil systém RVD, a nahradila ich referenčnou cenou. V rámci prvého žalobného dôvodu žalobkyňa tvrdí, že takýto postup je v rozpore s článkom 2 ods. 5 prvým a druhým pododsekom základného nariadenia. V rámci druhého žalobného dôvodu tvrdí, že tento postup nie je v súlade s Dohodou o uplatňovaní článku VI Všeobecnej dohody o clách a obchode (GATT) (Ú. v. ES L 336, 1994, s. 103; Mim. vyd. 11/021, s. 189).

35

Tretí žalobný dôvod sa zakladá na tvrdení, že Rada tým, že konštatovala, že existuje príčinná súvislosť medzi dovozom bionafty s pôvodom v Argentíne, ktorý je predmetom prešetrovania, a ujmou spôsobenou výrobnému odvetviu Únie, porušila článok 3 ods. 7 základného nariadenia.

36

V rámci prvého žalobného dôvodu žalobkyňa uvádza, že Rada porušila článok 2 ods. 5 základného nariadenia, keď nezohľadnila náklady súvisiace s hlavnými surovinami, ktoré dotknutí argentínski výrobcovia skutočne vynaložili, z dôvodu, že ceny za dané suroviny uvedené v účtovných záznamoch skúmaných argentínskych vyvážajúcich výrobcov boli umelo znížené. V Argentíne ceny hlavných surovín nie sú regulované. Sú voľne stanovené výrobcami a nie sú nižšie, než sú ceny surovín predávaných na vývoz. Postup prijatý Radou a Komisiou (ďalej len „inštitúcie“) na účely určenia ceny týchto surovín spočíva v tom, že k argentínskym cenám uvedeným v týchto záznamoch sa priráta vývozná daň. V každom prípade aj za predpokladu, že by boli ceny týchto surovín na domácom trhu skreslené systémom RVD, inštitúcie nepreukázali, že tieto záznamy primerane neodrážajú ich náklady, a teda že ich bolo možné vylúčiť podľa článku 2 ods. 5 základného nariadenia.

37

Rada, ktorú podporuje Komisia a EBB, tvrdí, že v prejednávanej veci sa uplatnenie článku 2 ods. 5 základného nariadenia opiera o skutočnosť, že k predaju hlavných surovín na argentínskom trhu nedošlo pri bežnom obchodovaní. Systém RVD údajne spôsobil skreslenie výrobných nákladov argentínskych výrobcov bionafty, čo sa preukázalo vážnym rozdielom medzi domácou cenou a medzinárodnou cenou, v dôsledku čoho sa museli tieto ceny upraviť. Účtovné záznamy skúmaných argentínskych vyvážajúcich výrobcov by neboli nezohľadnené ako základ výpočtu normálnej hodnoty, ak by neboli výrobné náklady výrobku, ktorý je predmetom prešetrovania, primerane vyjadrené v týchto záznamoch. Skutočnosť, že ceny sú regulované, by predstavovala len jeden z dôvodov, ktorým bolo možné na účely prešetrovania odôvodniť, že náklady nie sú primerane vyjadrené v týchto záznamoch. Údaje použité inštitúciami, t. j. referenčné ceny sóje počas obdobia prešetrovania a odrážajúce úroveň medzinárodných cien, predstavujú hodnoverný zdroj.

38

V prejednávanej veci treba zdôrazniť, že v napadnutom nariadení inštitúcie v rámci určovania normálnej hodnoty podobného výrobku nevypočítali výrobné náklady súvisiace s hlavnými surovinami s prihliadnutím na ich ceny vyjadrené v účtovných záznamoch skúmaných spoločností, ale ako vyplýva predovšetkým z odôvodnenia 29 a nasl. uvedeného nariadenia, vylúčili tieto ceny a nahradili ich referenčnou cenou na základe článku 2 ods. 5 základného nariadenia.

39

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že podľa článku 2 ods. 3 základného nariadenia ak neexistuje predaj podobného výrobku v bežnom obchode alebo takýto predaj je nedostatočný, alebo ak z dôvodu osobitnej situácie na trhu takýto predaj neumožňuje náležité porovnanie, normálna hodnota podobného výrobku sa vypočíta na základe výrobných nákladov v krajine pôvodu, ktoré sa zvýšia o primeranú sumu na predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk alebo na základe vývozných cien v bežnom obchode do vhodnej tretej krajiny za predpokladu, že tieto ceny sú reprezentatívne. Toto isté ustanovenie spresňuje, že osobitná situácia na trhu pre príslušný výrobok v zmysle prvej vety sa môže považovať za existujúcu okrem iného vtedy, keď sú ceny umelo nízke, keď dochádza k výraznému výmennému obchodu alebo v prípade, ak ide o režim spracovania na neobchodné účely.

40

Okrem toho z článku 2 ods. 5 prvého pododseku základného nariadenia vyplýva, že ak je normálna hodnota podobného výrobku vypočítaná v súlade s článkom 2 ods. 3 uvedeného nariadenia, výrobné náklady sa spravidla vypočítajú na základe účtovných záznamov strany, ktorá čelí prešetrovaniu, za predpokladu, že tieto záznamy sú v súlade so všeobecne akceptovanými účtovnými zásadami príslušnej krajiny a primerane odrážajú náklady spojené s výrobou a predajom posudzovaného výrobku.

41

Podľa článku 2 ods. 5 druhého pododseku základného nariadenia ak nie sú náklady, ktoré súvisia s výrobou a predajom príslušného výrobku primerane vyjadrené v záznamoch príslušnej strany, upravia alebo stanovia sa na základe nákladov iných výrobcov alebo vývozcov v tej istej krajine, alebo ak tieto informácie nie sú k dispozícii alebo sa nemôžu použiť, na akomkoľvek inom rozumnom základe, vrátane informácií z iných reprezentatívnych trhov.

42

Cieľom článku 2 ods. 5 prvého a druhého pododseku základného nariadenia je, aby náklady súvisiace s výrobou a predajom podobného výrobku a zohľadnené pri výpočte normálnej hodnoty uvedeného výrobku odrážali náklady, ktoré by výrobca vynaložil na domácom trhu krajiny vývozcu.

43

Okrem toho zo znenia článku 2 ods. 5 prvého pododseku základného nariadenia vyplýva, že účtovné záznamy strany, ktorá čelí prešetrovaniu, sú prednostným zdrojom informácií na účely stanovenia výrobných nákladov na podobný výrobok a že použitie údajov uvedených v týchto záznamoch je zásadou a ich úprava alebo nahradenie iným primeraným základom len výnimkou.

44

S prihliadnutím na zásadu, podľa ktorej odchýlka alebo výnimka zo všeobecného pravidla sa má vykladať doslovne (pozri rozsudok z 19. septembra 2013, Dashiqiao Sanqiang Refractory Materials/Rada, C‑15/12 P, EU:C:2013:572, bod 17 a citovanú judikatúru), treba konštatovať, podobne ako to urobila žalobkyňa, že systém výnimky, ktorá vyplýva z článku 2 ods. 5 základného nariadenia sa má vykladať reštriktívne.

45

Hoci žalobkyňa v prejednávanej veci nespochybnila dôvody, ktoré viedli inštitúcie k tomu, aby uplatnili výpočet normálnej hodnoty podobného výrobku v súlade s článkom 2 ods. 3 základného nariadenia, namieta proti uplatneniu článku 2 ods. 5 uvedeného nariadenia, na základe ktorého v rámci uvedeného výpočtu inštitúcie nevychádzali z cien hlavných surovín vyjadrených v účtovných záznamoch skúmaných spoločností.

46

V napadnutom nariadení inštitúcie netvrdia, že účtovné záznamy skúmaných argentínskych vyvážajúcich výrobcov neboli v súlade s účtovnými zásadami, ktoré sú vo všeobecnosti akceptované v Argentíne. Uviedli však, že uvedené záznamy primerane neodrážajú náklady súvisiace s hlavnými surovinami.

47

Ako totiž vyplýva z odôvodnení 29 až 42 napadnutého nariadenia, inštitúcie konštatovali, že systém RVD vzhľadom na to, že zahŕňal rozdielne vývozné dane na hlavné suroviny a bionaftu, spôsobil skreslenie cien uvedených surovín tak, že stlačil ich ceny na argentínskom trhu na umelo nízku úroveň.

48

S odvolaním sa na rozsudok zo 7. februára 2013, Acron a Dorogobuž/Rada (T‑235/08, neuverejnený, EU:T:2013:65), inštitúcie v odôvodnení 31 napadnutého nariadenia uviedli, že ak sa ceny hlavných surovín regulujú tak, že tieto ceny sú na domácom trhu umelo nízke, možno sa domnievať, že výrobné náklady na príslušný výrobok boli skreslené. Za týchto podmienok údaje uvedené v účtovných záznamoch skúmaných argentínskych vyvážajúcich výrobcov nemožno považovať za primerané, a preto je možné ich upraviť.

49

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že Všeobecný súd v bode 44 rozsudku zo 7. februára 2013, Acron a Dorogobuž/Rada (T‑235/08, neuverejnený, EU:T:2013:65), konštatoval, že vzhľadom na skutočnosť, že zemný plyn bol príslušným vyvážajúcim výrobcom povinne poskytovaný za veľmi nízku cenu podľa ruskej právnej úpravy, výrobná cena daného výrobku vo veci, v ktorej bol vyhlásený tento rozsudok, bola ovplyvnená skreslením ruského domáceho trhu v súvislosti s cenou zemného plynu, pričom táto cena nebola výsledkom trhových síl. Všeobecný súd preto dospel k záveru, že inštitúcie z právneho hľadiska mohli konštatovať, že jeden z prvkov uvedených v účtovných záznamoch žalobkýň vo veci, v ktorej bol vyhlásený uvedený rozsudok, nemožno považovať za primeraný a v dôsledku toho je potrebné ho upraviť s prihliadnutím na iné zdroje vyplývajúce z trhov, ktoré považovali za najreprezentatívnejšie.

50

Ako však správne tvrdí žalobkyňa, na rozdiel od situácie, ktorá bola predmetom veci, v ktorej bol vyhlásený rozsudok zo 7. februára 2013, Acron a Dorogobuž/Rada (T‑235/08, neuverejnený, EU:T:2013:65), zo spisu nevyplýva, že ceny hlavných surovín boli v Argentíne priamo regulované. Systém RVD, ktorý skúmali inštitúcie, totiž len stanovuje vývoznú daň s rozdielnymi sadzbami v súvislosti s hlavnými surovinami a bionaftou.

51

Skutočnosť, že systém RVD nereguluje priamo ceny hlavných surovín v Argentíne, však sama osebe nevylučuje uplatnenie odchýlky uvedenej v článku 2 ods. 5 základného nariadenia.

52

Treba totiž pripomenúť, podobne ako uviedli inštitúcie, že ustanovenie zodpovedajúce článku 2 ods. 5 druhému pododseku základného nariadenia bolo vložené do skoršieho základného nariadenia, a to nariadenia Rady (ES) č. 384/96 z 22. decembra 1995 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva (Ú. v. ES L 56, 1996, s. 1; Mim. vyd. 11/010, s. 45), nariadením Rady (ES) č. 1972/2002 z 5. novembra 2002, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 384/96 (Ú. v. ES L 305, 2002, s. 1; Mim. vyd. 11/010, s. 132).

53

Z odôvodnenia 4 nariadenia č. 1972/2002 pritom vyplýva, že vloženie ustanovenia zodpovedajúceho článku 2 ods. 5 nariadenia druhému pododseku základného nariadenia malo za cieľ poskytnúť usmernenia objasňujúce postup, ak záznamy primerane nevyjadrujú náklady súvisiace s výrobou a predajom príslušného výrobku, a to predovšetkým za okolností, keď z dôvodu mimoriadnej situácie na trhu predaj podobného výrobku neumožňuje náležité porovnanie. V takýchto prípadoch sa podľa toho istého odôvodnenia musia získať príslušné údaje zo zdrojov, ktoré nie sú ovplyvnené „touto deformáciou [týmto skreslením – neoficiálny preklad]“.

54

Odôvodnenie 4 nariadenia č. 1972/2002 teda stanovuje možnosť uplatniť článok 2 ods. 5 základného nariadenia najmä v prípade, ak predaj podobného výrobku neumožňuje náležité porovnanie z dôvodu skreslenia. Vyplýva z toho tiež, že k takejto situácii môže dôjsť najmä vtedy, keď nastane mimoriadna situácia na trhu, ako je uvedené v článku 2 ods. 3 druhom pododseku základného nariadenia, v súvislosti s umelo zníženými cenami príslušného výrobku, pričom tento druh situácie nie je potrebné obmedziť na prípady, v ktorých existuje priama právna úprava cien podobného výrobku alebo hlavných surovín tohto výrobku štátom vývozcu.

55

Nemožno sa však odôvodnene domnievať, že akékoľvek opatrenie verejnej moci štátu vývozcu, ktoré môže mať vplyv na ceny hlavných surovín, a v dôsledku toho na ceny príslušného výrobku, by mohlo byť dôvodom skreslenia, ktoré umožňuje odchýliť sa pri výpočte normálnej hodnoty podobného výrobku od cien uvedených v účtovných záznamoch strany, ktorá čelí prešetrovaniu. Ako totiž žalobkyňa správne uvádza, ak by bolo možné zohľadniť každé opatrenie prijaté verejnou mocou vývoznej krajiny, ktoré môže mať vplyv, hoci len minimálny, na ceny surovín, zásade zakotvenej v článku 2 ods. 5 prvom pododseku základného nariadenia, podľa ktorej sú záznamy prednostným zdrojom na stanovenie výrobných nákladov na podobný výrobok, by hrozilo, že stratí akýkoľvek potrebný účinok.

56

Akékoľvek opatrenie orgánov verejnej moci vývoznej krajiny preto nemôže viesť inštitúcie k tomu, aby pri výpočte normálnej hodnoty podobného výrobku vylúčili ceny surovín uvedených v účtovných záznamoch strán, ktoré čelia prešetrovaniu, len vtedy, ak takéto opatrenie citeľne skresľuje ceny uvedených surovín. Odlišný výklad systému výnimky stanoveného v článku 2 ods. 5 základného nariadenia, ktorý ako v prejednávanej veci umožňuje nahradiť tieto údaje sumou nákladov založenou na inom rozumnom základe, by totiž mohol neprimerane narušiť zásadu, podľa ktorej sú uvedené záznamy prednostným zdrojom informácií na stanovenie výrobných nákladov uvedeného výrobku.

57

Navyše, pokiaľ ide o dôkazné bremeno pri preukázaní existencie skutočností, ktoré odôvodňujú uplatnenie článku 2 ods. 5 prvého pododseku základného nariadenia, treba konštatovať, že inštitúcie sa v prípade, že považujú za potrebné vylúčiť výrobné náklady obsiahnuté v účtovných záznamoch strany, ktorá čelí prešetrovaniu, aby ich nahradili inou cenou, ktorú považujú za primeranú, musia opierať o dôkazy alebo prinajmenšom o skutočnosti, ktoré umožňujú preukázať existenciu faktora, na základe ktorého došlo k úprave (pozri analogicky rozsudok z 10. marca 2009, Interpipe Niko Tube a Interpipe NTRP/Rada, T‑249/06, EU:T:2009:62, bod 180 a citovanú judikatúru).

58

Preto vzhľadom na skutočnosť, že postup, ktorý pri výpočte normálnej hodnoty podobného výrobku nezohľadňuje výrobné náklady uvedeného výrobku obsiahnuté v účtovných záznamoch strany, ktorá čelí prešetrovaniu, vyplýva zo systému výnimiek (pozri bod 44 vyššie), ak skreslenie, na ktoré poukážu inštitúcie, nie je priamym dôsledkom opatrenia štátu, ktoré toto skreslenie spôsobilo, ako vo veci, v ktorej bol vyhlásený rozsudok zo 7. februára 2013, Acron a Dorogobuž/Rada (T‑235/08, neuverejnený, EU:T:2013:65), ale účinkov, ktoré uvedené opatrenie môže vyvolať na trhu, inštitúcie musia náležite objasniť fungovanie dotknutého trhu a preukázať účinky tohto opatrenia na daný trh, pričom sa nemôžu v tejto súvislosti opierať o jednoduché odhady.

59

S prihliadnutím na tieto úvahy preto treba preskúmať, či inštitúcie z právneho hľadiska dostatočne preukázali, že boli splnené podmienky na odchýlenie sa od cien hlavných surovín uvedených v účtovných záznamoch skúmaných argentínskych vyvážajúcich výrobcov pri výpočte normálnej hodnoty podobného výrobku.

60

Po prvé, pokiaľ ide o opatrenie argentínskych štátnych orgánov, ktoré boli identifikované ako zdroj skreslenia cien hlavných surovín, ako je to uvedené v odôvodnení 29 napadnutého nariadenia, ide o systém RVD, keďže zahŕňa dve úrovne rozdielnych daní uložených v prípade hlavných surovín a bionafty. Z odôvodnenia 35 uvedeného nariadenia vyplýva, že počas obdobia prešetrovania predstavovala vývozná daň na bionaftu nominálnu sadzbu 20 %, so skutočnou sadzbou vo výške 14,58 %, zatiaľ čo v tom istom období colná sadzba na vývoz sójového bôbu bola 35 % a sójového oleja 32 %.

61

Po druhé, čo sa týka účinkov systému RVD, Rada v odôvodnení 30 napadnutého nariadenia predovšetkým uviedla, že ďalšie prešetrovanie preukázalo, že uvedený systém stlačil domáce ceny hlavných surovín na argentínskom trhu na umelo nízku úroveň.

62

Hoci Rada v tomto kontexte v odôvodnení 68 napadnutého nariadenia uviedla, že pokiaľ ide o účinky systému RVD uplatňovaného v Indonézii, uvedený systém obmedzil vývozné možnosti hlavných surovín, lebo uvedené suroviny boli dostupné vo väčšom množstve na domácom trhu a tlačili nadol ich ceny na uvedenom trhu, treba uviesť, že Rada v uvedenom nariadení nepreukázala, do akej miery tento systém v rozsahu, v akom sa týkal vývoznej dane s rozdielnou sadzbou na hlavné suroviny a bionaftu, vyvolal citeľné skreslenie cien týchto surovín na argentínskom trhu.

63

V odôvodnení 37 napadnutého nariadenia Rada konštatovala, že domáce ceny a medzinárodné ceny hlavných surovín sú ovplyvnené rovnakým vývojom a že rozdiel medzi týmito cenami tvorí vývozná daň uložená na tieto suroviny. V odôvodnení 38 uvedeného nariadenia uviedla, že domáce ceny hlavných surovín, ktoré používajú výrobcovia bionafty v Argentíne, boli umelo držané nižšie ako medzinárodné ceny z dôvodu skreslenia, ku ktorému došlo v rámci systému RVD. Keďže Rada len uviedla, že rozdiel medzi domácimi cenami a medzinárodnými cenami hlavných surovín v podstate zodpovedá vývozným daniam za tieto suroviny, nepreukázala účinky, ktoré mohol mať rozdiel sám osebe medzi sadzbou daní na tieto suroviny a sadzbou dane na bionaftu na ceny uvedených surovín na argentínskom trhu. Konštatovanie uvedené v odôvodnení 37 tohto nariadenia totiž umožňuje o to viac vyvodiť záver, pokiaľ ide o niektoré účinky, ktoré mohlo mať zavedenie vývoznej dane na ceny hlavných surovín, ale neumožňuje vyvodiť záver o účinkoch, ktoré mohol mať rozdiel medzi sadzbou daní na tieto suroviny a sadzbou dane na bionaftu na cenu uvedených surovín na uvedenom trhu.

64

Údaje Rady uvedené v odôvodneniach 39 a 42 napadnutého nariadenia, podľa ktorých ceny hlavných surovín uvedené v účtovných záznamoch príslušných spoločností boli nahradené cenou, za ktorú ich tieto spoločnosti údajne kúpili na domácom trhu bez skreslenia, t. j. referenčnou cenou, tiež neumožňujú vyvodiť záver, pokiaľ ide o účinky, ktoré mohol mať rozdiel medzi sadzbou vývoznej dane na tieto suroviny a sadzbou vývoznej dane na bionaftu na cenu uvedených surovín na uvedenom trhu. Ak by sa tieto úvahy mali chápať ako konštatovanie Rady, podľa ktorého ak by neexistovala rozdielna sadzba, ceny hlavných surovín na tomto trhu by boli totožné s referenčnou cenou, stačí uviesť, že táto skutočnosť nebola preukázaná ani v napadnutom nariadení, ani v rámci konania na Všeobecnom súde.

65

Pokiaľ ide o ekonomické štúdie, na ktoré poukázali inštitúcie v rámci konania na Všeobecnom súde, treba uviesť, že istotne z nich možno vyvodiť, že vývozné dane vedú k zvýšeniu vývoznej ceny zdaneného výrobku v porovnaní s jeho cenou na domácom trhu, k zníženiu objemu vývozu uvedeného výrobku, ako aj k stlačeniu cien nadol tohto výrobku na domácom trhu. Možno z nich tiež vyvodiť, že systém vývozných daní, ktorý zdaňuje hlavné suroviny na vyššej úrovni než výrobky na odberateľskom trhu, chráni a uprednostňuje druhotný domáci priemysel tak, že mu v dostatočnom množstve poskytuje hlavné suroviny za výhodné ceny.

66

Treba však konštatovať, že tieto štúdie analyzujú len účinky vývozných daní na ceny hlavných surovín a nie účinky rozdielnych sadzieb uplatňovaných na vývozné dane na hlavné suroviny a bionaftu.

67

Inštitúcie teda len vysvetlili vzťah medzi medzinárodnými cenami a domácimi cenami hlavných surovín a poskytli informácie o vplyve vývoznej dane na dostupnosť uvedených hlavných surovín na domácom trhu a na ich ceny, pričom presne nepreukázali účinky, ktoré systém RVD ako taký mohol mať na domáce ceny hlavných surovín a do akej miery sú tieto účinky odlišné od účinkov daňového systému, ktorý neobsahuje rozdielnu sadzbu pre vývozné dane na hlavné suroviny a bionaftu.

68

Treba preto konštatovať, že inštitúcie z právneho hľadiska nepreukázali dostatočne existenciu citeľného skreslenia cien hlavných surovín v Argentíne v dôsledku systému RVD, ktorý uplatňoval rozdielne sadzby na vývozné dane na uvedené suroviny a bionaftu. Vzhľadom teda na skutočnosť, že inštitúcie konštatovali, že ceny týchto surovín neboli primerane vyjadrené v účtovných záznamoch skúmaných argentínskych vyvážajúcich výrobcov, a preto ich vylúčili, porušili článok 2 ods. 5 základného nariadenia.

69

V rozpore s tým, čo uvádzajú inštitúcie, tomuto záveru neodporuje ani skutočnosť, že v oblasti spoločnej obchodnej politiky disponujú širokou mierou voľnej úvahy, najmä pokiaľ ide o zložité ekonomické posúdenia v oblasti opatrení na ochranu obchodu, a že v tejto súvislosti súd Únie musí obmedziť svoje skúmanie na overenie toho, či boli dodržané procesné pravidlá, či skutočnosti, na ktorých je založená voľba, boli správne zistené a či nedošlo k zjavne nesprávnemu posúdeniu uvedených skutočností alebo k zneužitiu právomoci [pozri v tomto zmysle rozsudok z 18. septembra 2002, Since Hardware (Guangzhou)/Rada, T‑156/11, EU:T:2012:431, body 134 až 136 a citovanú judikatúru].

70

Preskúmanie Všeobecným súdom, ktoré sa obmedzuje len na zistenie toho, či dôkazy, na ktorých inštitúcie zakladajú svoje konštatovania, svojou povahou môžu podložiť závery, ktoré z nich vyvodia, totiž nemá vplyv na ich širokú mieru voľnej úvahy v oblasti obchodnej politiky (pozri v tomto zmysle rozsudok Rada a Komisia/Interpipe Niko Tube a Interpipe NTRP, C‑191/09 P a C‑200/09 P, EU:C:2012:78, bod 68).

71

V prejednávanej veci Všeobecný súd pritom len preskúmal, či inštitúcie preukázali, že boli splnené podmienky na to, aby sa pri výpočte normálnej hodnoty podobného výrobku nezohľadnili náklady súvisiace s výrobou a predajom uvedeného výrobku, ako sú vyjadrené v účtovných záznamoch skúmaných argentínskych vyvážajúcich výrobcov, podľa pravidla stanoveného v článku 2 ods. 5 základného nariadenia.

72

Vyplýva z toho, že prvému žalobnému dôvodu treba vyhovieť.

73

Je potrebné ešte preskúmať, v akej miere konštatované pochybenie odôvodňuje zrušenie napadnutého nariadenia v rozsahu, v akom sa týka žalobkyne.

74

V rozpore s tým, čo uvádza Rada, za okolností, o aké ide v prejednávanej veci, nemožno vykonať čiastočné zrušenie článku 1 napadnutého nariadenia len v súvislosti s konštatovaným pochybením týkajúcim sa metódy výpočtu sadzby antidumpingového cla.

75

Podľa judikatúry je totiž čiastočné zrušenie právneho aktu Únie možné len vtedy, ak sú časti, ktorých zrušenie sa navrhuje, oddeliteľné od zvyšku aktu. Táto požiadavka oddeliteľnosti nie je splnená, ak by čiastočné zrušenie malo za následok zmenu podstaty tohto aktu (rozsudok z 10. decembra 2002, Parlament/Rada, C‑29/99, EU:C:2002:734, body 45 a 46).

76

Ako bolo uvedené v rámci skúmania prvého žalobného dôvodu, výpočet normálnej hodnoty podobného výrobku, ktorý urobili inštitúcie, sa zakladá na nesprávnych úvahách. Keďže normálna hodnota je podstatnou podmienkou na určenie sadzby uplatneného antidumpingového cla, článok 1 napadnutého nariadenia nemôže byť zachovaný v rozsahu, v akom žalobkyni ukladá individuálne antidumpingové clo.

77

Vzhľadom na prepojenosť medzi konečným antidumpingovým clom a dočasným antidumpingovým clom stanoveným článkom 10 ods. 2 a 3 základného nariadenia článok 2 napadnutého nariadenia sa tiež musí zrušiť v rozsahu, v akom sa týka žalobkyne, keďže stanovuje, že sumy zabezpečené prostredníctvom dočasného antidumpingového cla sa vyberú s konečnou platnosťou.

78

Napadnuté nariadenie sa preto musí zrušiť v rozsahu, v akom sa týka žalobkyne, pričom nie je potrebné preskúmať druhý a tretí žalobný dôvod.

79

Podľa článku 134 ods. 1 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu účastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže Rada nemala úspech vo veci, je opodstatnené ju okrem jej vlastných trov konania zaviazať na náhradu trov konania žalobkyne v súlade s jej návrhmi.

80

Komisia a EBB znášajú svoje vlastné trovy konania v súlade s článkom 138 ods. 1 a 3 rokovacieho poriadku.

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (deviata komora)

rozhodol a vyhlásil: