Vec T‑76/14

Morningstar, Inc.,

proti

Európskej komisii

„Hospodárska súťaž — Zneužívanie dominantného postavenia — Svetový trh s konsolidovanými údajmi v reálnom čase — Rozhodnutie vyhlasujúce záväzky navrhnuté podnikom v dominantnom postavení za záväzné — Článok 9 nariadenia (ES) č. 1/2003“

Abstrakt – Rozsudok Všeobecného súdu (ôsma komora) z 15. septembra 2016

  1. Žaloba o neplatnosť – Fyzické alebo právnické osoby – Akty, ktoré sa ich priamo a osobne týkajú – Kritériá posúdenia – Rozhodnutie Komisie vyhlasujúce záväzky ponúknuté podniku, v ktorého prípade sa vedie konanie o posúdení dominantného postavenia, za záväzné – Potenciálne konkurenčný podnik, ktorému hrozia výrazné negatívne účinky z dôvodu týchto záväzkov a ktorý sa aktívne zúčastňoval správneho konania – Prípustnosť

    (Článok 263 štvrtý odsek ZFEÚ; nariadenie Rady č. 1/2003, článok 9 ods. 1)

  2. Hospodárska súťaž – Správne konanie – Ukončenie porušovaní – Právomoc Komisie – Záväzky – Miera voľnej úvahy – Dodržiavanie zásady proporcionality – Súdne preskúmanie – Dosah

    (Nariadenie Rady č. 1/2003, článok 9)

  3. Súdne konanie – Uvedenie nových dôvodov počas súdneho konania – Podmienky – Rozšírenie existujúceho žalobného dôvodu – Hranice

    [Rokovací poriadok Všeobecného súdu, článok 44 ods. 1 písm. c) a článok 48 ods. 2]

  4. Hospodárska súťaž – Správne konanie – Ukončenie porušení – Rozhodnutie Komisie vyhlasujúce záväzky schválené podľa článku 9 nariadenia č. 1/2003 za záväzné – Zjavne nesprávne posúdenie – Neexistencia

    (Článok 102 ZFEÚ; nariadenie Rady č. 1/2003, článok 9)

  5. Hospodárska súťaž – Správne konanie – Ukončenie porušení – Rozhodnutie Komisie vyhlasujúce záväzky schválené podľa článku 9 nariadenia č. 1/2003 za záväzné – Povinnosť odôvodnenia – Dosah – Neporušenie

    (Článok 296 ZFEÚ; nariadenie Rady č. 1/2003, článok 9)

  1.  Hoci samotná účasť podniku na správnom konaní, ktoré viedlo k prijatiu rozhodnutia, ktorým sa podľa článku 9 ods. 1 nariadenia č. 1/2003 vyhlasujú za záväzné záväzky navrhnuté iným podnikom, na ktorý sa vzťahuje konanie podľa článku 102 ZFEÚ a článku 54 Dohovoru o Európskom hospodárskom priestore (EHP), určite ako také nepostačovalo na preukázanie toho, že napadnuté rozhodnutie, ktorým sa tieto záväzky vyhlasujú za záväzné, sa žalobkyne dotýka osobne, nič to však nemení na skutočnosti, že jej aktívna účasť na správnom konaní je dôkazom, ktorý sa zohľadňuje v oblasti hospodárskej súťaže, vrátane osobitnej oblasti záväzkov podľa článku 9 nariadenia č. 1/2003, ktorým možno spolu s ďalšími osobitnými skutočnosťami preukázať prípustnosť jej žaloby. Takáto osobitná skutočnosť sa v prejednávanej veci zakladá na dotknutosti postavenia žalobkyne na dotknutom trhu. Je to tak najmä vtedy, ak žalobca pôsobí na trhu, ktorý je charakteristický obmedzeným počtom konkurenčných podnikov a na ktorom podnik, ktorý prijal uvedené záväzky, zastáva dominantné postavenie. V takomto prípade obmedzujúce opatrenia zo strany podniku s dominantným postavením, ktoré sú predmetom predbežného posúdenia Komisie, môžu mať výrazné negatívne účinky na činnosti žalobkyne.

    (pozri body 30, 31, 34, 35)

  2.  V kontexte mechanizmu zavedeného článkom 9 naradenia č. 1/2003 Komisia, pokiaľ ide o schválenie alebo odmietnutie záväzkov, disponuje širokou mierou voľnej úvahy, ktorý navrhuje na odstránenie obáv v súvislosti s prípadným zneužitím dominantného postavenia, ktoré vyjadrí vo svojom predbežnom posúdení. Ak má Komisia vykonať analýzu, ktorá si vyžaduje zohľadnenie viacerých ekonomických faktorov, ako je progresívna analýza na účely posúdenia primeranosti záväzkov navrhovaných dotknutým podnikom, disponuje širokou mierou voľnej úvahy, ktorú musí Všeobecný súd pri svojom preskúmavaní zohľadniť. Z toho vyplýva, že v rámci svojho obmedzeného preskúmavania týchto komplexných hospodárskych situácií súd Únie nemôže nahradiť posúdenie Komisie svojím posúdením hospodárskej situácie.

    Pokiaľ ide o proporcionalitu záväzkov, preskúmanie, ku ktorému musí Komisia pristúpiť v rámci konania podľa článku 9 nariadenia č. 1/2003, spočíva v otázke, či sú záväzky dostatočné a či môžu primerane odstrániť jej obavy s prihliadnutím na skutočnosti v prejednávanej veci, t. j. na závažnosť obáv, ich rozsah a na záujem tretích osôb. Preskúmanie súdom Únie je obmedzené len na overenie toho, či posúdenie, ktoré vykonala Komisia s uplatnením pripomenutých zásad, je zjavne nesprávne.

    Navyše okolnosť, že by sa mohli schváliť aj iné záväzky, ktoré by mohli byť pre hospodársku súťaž priaznivejšie, nemôže viesť k zrušeniu rozhodnutia Komisie vyhlasujúce tieto záväzky za záväzné, ak Komisia mohla odôvodnene dospieť k záveru, že záväzky prevzaté v napadnutom rozhodnutí umožňujú odstrániť obavy zistené v predbežnom posúdení.

    (pozri body 40, 41, 45, 46, 56, 58, 59, 78, 84 – 88)

  3.  Pozri text rozhodnutia.

    (pozri body 53, 54)

  4.  Komisia sa teda nedopustí nesprávneho právneho posúdenia, keď usúdi, že jej obavy v súvislosti s údajným zneužitím dominantného postavenia zo strany podniku s dominantným postavením na svetovom trhu s konsolidovanými údajmi v reálnom čase môžu byť odstránené požadovaním riešenia konania podniku nie vo vzťahu k jeho konkurentom, ale vo vzťahu k jeho zákazníkom a tretím stranám v tom zmysle, že ponúkne zákazníkom tohto podniku rôzne možnosti na zmenu poskytovateľa, či už sú interné alebo externé z hľadiska ich infraštruktúry. Odsúhlasením takýchto záväzkov Komisia konštatovala, že na reagovanie na obavy, ktoré vyjadrila, nebolo potrebné zahrnúť konkurentov uvedeného podniku do znenia licencií, ktoré tento podnik ponúka zákazníkom a vývojovým pracovníkom tretích strán.

    Pokiaľ ide o náklady a výdavky súvisiace s výmenami, ktoré vyžadujú záväzky uložené podniku s dominantným postavením, ktoré budú znášať zákazníci, Komisia sa tiež nedopustila nesprávneho právneho posúdenia, keď tieto záväzky po tom, čo podnik s dominantným postavením zavedenie lepšie ponuku pre svojich zákazníkov, umožňujú týmto zákazníkom skutočný pokrok v tom zmysle, že už nečelia neprimerane vysokým výdavkom, ak môžu zmeniť poskytovateľa. Platí to aj pre konštatovanie Komisie, podľa ktorého medzi poskytovateľmi konsolidovaných údajov v reálnom čase a vývojovými pracovníkmi tretích strán môže viesť k rozsiahlym úsporám, ktoré svojou povahou vedú k zníženiu výdavkov súvisiacich so zmenou poskytovateľa, čo by mohlo viacej prilákať zákazníkov, vrátane zákazníkov malého rozsahu, na zmenu poskytovateľa.

    (pozri body 62, 63, 67, 69)

  5.  Pokiaľ ide o rozhodnutia, ktorými sa záväzky schválené na základe článku 9 nariadenia č. 1/2003 stávajú záväznými, ktoré majú odstrániť obavy Komisie v prípade možného zneužitia dominantného postavenia, Komisia si plní svoju povinnosť odôvodnenia, keď uvedie skutkové a právne okolnosti, na základe ktorých dospela k záveru, že navrhnuté záväzky primerane reagujú na obavy v súvislosti s hospodársku súťažou, ktoré identifikovala takým spôsobom, že nie je pre ňu potrebné naďalej vo veci konať. Na základe toho, hoci je Komisia povinná odôvodniť rozhodnutie, ktoré prijme, nie je povinná vysvetliť, prečo neprijala iné rozhodnutie.

    (pozri body 97, 101)