28.11.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 441/16


Rozsudok Všeobecného súdu z 18. októbra 2016 – Sina Bank/Rada

(Vec T-418/14) (1)

((„Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika - Reštriktívne opatrenia prijaté voči Iránu s cieľom zabrániť šíreniu jadrových zbraní - Zmrazenie finančných prostriedkov - Žaloba o neplatnosť - Lehota na podanie žaloby - Prispôsobenie návrhov - Prípustnosť - Povinnosť odôvodnenia - Právo na obranu - Právo na účinnú súdnu ochranu - Zjavne nesprávne posúdenie - Úprava časových účinkov vyhlásenia neplatnosti“))

(2016/C 441/20)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Sina Bank (Teherán, Irán) (v zastúpení: B. Mettetal a C. Wucher-North, advokáti)

Žalovaná: Rada Európskej únie (v zastúpení: B. Driessen a D. Gicheva, splnomocnení zástupcovia)

Predmet veci

Návrh podaný na základe článku 263 ZFEÚ smerujúci jednak k zrušeniu rozhodnutia Rady, tak ako vyplýva z oznámenia z 15. marca 2014 určeného osobám a subjektom, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia ustanovené v rozhodnutí Rady 2010/413/SZBP a v nariadení Rady (EÚ) č. 267/2012 o reštriktívnych opatreniach voči Iránu (Ú. v. EÚ C 77, 2014, s. 1), ponechať názov žalobkyne na zozname uvedenom v prílohe II rozhodnutia Rady 2010/413/SZBP z 26. júla 2010 o reštriktívnych opatreniach voči Iránu a o zrušení spoločnej pozície 2007/140/SZBP (Ú. v. EÚ L 195, 2010, s. 39), zmeneného a doplneného rozhodnutím Rady 2010/644/SZBP z 25. októbra 2010 (Ú. v. EÚ L 281, 2010, s. 81), a v prílohe IX nariadenia Rady (EÚ) č. 267/2012 z 23. marca 2012 o reštriktívnych opatreniach voči Iránu, ktorým sa zrušuje nariadenie (EÚ) č. 961/2010 (Ú. v. EÚ L 88, 2012, s. 1), a jednak k zrušeniu rozhodnutia Rady 2014/776/SZBP zo 7. novembra 2014, ktorým sa mení rozhodnutie 2010/413 (Ú. v. EÚ L 325, 2014, s. 19), vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) č. 1202/2014 zo 7. novembra 2014, ktorým sa vykonáva nariadenie č. 267/2012 (Ú. v. EÚ L 325, 2014, s. 3), rozhodnutia Rady (SZBP) 2015/1008 z 25. júna 2015, ktorým sa mení rozhodnutie 2010/413 (Ú. v. EÚ L 161, 2015, s. 19), a vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) 2015/1001 z 25. júna 2015, ktorým sa vykonáva nariadenie č. 267/2012 (Ú. v. EÚ L 161, 2015, s. 1), v rozsahu, v akom tieto akty ponechali názov žalobkyne na zozname nachádzajúcom sa v prílohe II rozhodnutia 2010/413, zmeneného a doplneného rozhodnutím 2010/644, a v prílohe IX nariadenia č. 267/2012.

Výrok rozsudku

1.

Rozhodnutie Rady Európskej únie, tak ako vyplýva z oznámenia z 15. marca 2014 určeného osobám a subjektom, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia ustanovené v rozhodnutí Rady 2010/413/SZBP a v nariadení Rady (EÚ) č. 267/2012 o reštriktívnych opatreniach voči Iránu, ponechať názov Sina Bank na zozname uvedenom v prílohe II rozhodnutia Rady 2010/413/SZBP z 26. júla 2010 o reštriktívnych opatreniach voči Iránu a o zrušení spoločnej pozície 2007/140/SZBP, zmeneného a doplneného rozhodnutím Rady 2010/644/SZBP z 25. októbra 2010, a v prílohe IX nariadenia Rady (EÚ) č. 267/2012 z 23. marca 2012 o reštriktívnych opatreniach voči Iránu, ktorým sa zrušuje nariadenie (EÚ) č. 961/2010, sa zrušuje.

2.

Rozhodnutie Rady 2014/776/SZBP zo 7. novembra 2014, ktorým sa mení rozhodnutie 2010/413, vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) č. 1202/2014 zo 7. novembra 2014, ktorým sa vykonáva nariadenie č. 267/2012, rozhodnutie Rady (SZBP) 2015/1008 z 25. júna 2015, ktorým sa mení rozhodnutie 2010/413, a vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) 2015/1001 z 25. júna 2015, ktorým sa vykonáva nariadenie č. 267/2012, sa zrušujú v rozsahu, v akom ponechali názov Sina Bank na zozname nachádzajúcom sa v prílohe II rozhodnutia 2010/413, zmeneného a doplneného rozhodnutím 2010/644, alebo v prílohe IX nariadenia č. 267/2012.

3.

Rozhodnutie 2015/1008 zostáva v súvislosti so Sina Bank účinné od dátumu nadobudnutia jeho účinnosti až do uplynutia lehoty na podanie odvolania proti tomuto rozsudku uvedenej v článku 56 prvom odseku Štatútu Súdneho dvora Európskej únie, alebo ak bolo v rámci tejto lehoty podané odvolanie, do jeho zamietnutia.

4.

Rada je povinná nahradiť trovy konania.


(1)  Ú. v. EÚ C 282, 25.8.2014.